Trendy:
K jedlu vám už nepodajú obyčajný hlávkový šalát

7. septembra 2009     5 minút čítania

V obchodoch pribúdajú doteraz nepoznané a nepoužívané odrody, zatiaľ čo osveta zaostáva. Predtým sme vždy vedeli, že nás v školskej či závodnej jedálni, reštaurácii alebo na domácom stole čakajú dôverne známe zelené listy v octovom náleve. Dnes aby sme si vzali botanický slovník.



Lollo biondo i rosso sa do slovenčiny prekladajú aj ako korálové šaláty. Ich zelené kučeravé listy (prípadne listy s červeným okrajom) tvoria voľnú, aj keď hustú hlávku. Sú dosť pevné, a preto sa potrebujú macerovať v náleve dlhší čas. Majú však príjemnú sladkastú chuť, vďaka čomu sú aj ideálnym šalátom na zdobenie a jedenie bez nálevu. Pozri recepty na tradičné aj exotické šaláty Ľadový šalát (s prívlastkom cukrový) spozná ľahko aj kulinársky začiatočník, pretože vytvára nezameniteľnú pevnú a ťažkú hlávku s hrubými listami. Práve pre ne nie je taký háklivý a vydrží aj niekoľkodňové skladovanie v chladničke. Svetlo sveta uzrel v Amerike koncom 19. storočia. Názov ľadový vysvetľujú niektorí odborníci zvláštnym leskom listov, zatiaľ čo iní ho zdôvodňujú skladovaním medzi drveným ľadom počas prepravy. Pôvodný americký názov crisphead lettuce však zdôrazňuje kučeravosť listov. Prvý československý ľadový šalát pochádza z roku 1970 a nesie názov Pražan.

Batavia sa zrodila z hlávkového a ľadového šalátu v dvoch variantoch – zeleno– žltej a zeleno–červenkastej. Hlávky sú veľké, ale voľné, skôr pripomínajú trsy listov. Tento šalát znesie aj intenzívnejšie nálevy.

Rímsky šalát poznali Rimania už dávno pred naším letopočtom a vďaka priaznivému účinku na trávenie ním zajedali chody svojich bohatých hostín. Pestovali ho v tzv. lactucariách pod dozorom špecialistov. Patrí do základnej skupiny hlávkových šalátov, ale vytvára podlhovastú hlávku s chrumkavými, sladkými listami. Sú jemnejšie, preto neznesú dlhé skladovanie, nešetrné umývanie ani máčanie v náleve. Pred použitím z neho treba vyžmýkať všetku vodu a vyrezať tuhé hlúby. Patrí k nemu aj zakrpatená odroda.

Čakanka, ktorej botanici hovoria chicorée alebo endívia, sa odlišuje od ostatných šalátov trpkými žltými, bledými listami, pretože rastie v tme. Keď sa dostane na svetlo, zozelenie. Je najveľkorysejším zdrojom železa, až 2,8 mg na 100 g šalátu (klasický hlávkový má 1,5 mg). Kupovať treba uzatvorené podlhovasté hlavičky, a potom listom vykrojiť hlúby, odkiaľ vlastne „pramení“ ich horkosť. Používa sa v surovom šaláte, ale aj na dusenie a pečenie. V medzinárodnej gastronómii ju často nájdete v spoločnosti pomarančov a orechov.

Frisée sa nazýva aj kučeravá endívia. Kulinárovi ponúka veľmi zaujímavé štíhle akoby potrhané listy trpkej chuti. V obchode si treba všímať veľké a dostatočne žlté „srdiečko“. Nevydrží dlho a treba ju okamžite spracovať. Gurmáni vedia, že sa znesie s jedlami i marinádami výraznej chuti. Platí to aj pre odrodu hladkej endívie, zvanú eskariol.

Dubový šalát zelený aj červený (slovenskými pestovateľmi označovaný ako dubáčik) chutí ako oriešky a býva jemnejší ako klasický hlávkový šalát. Hodí sa k jemným predjedlám. Preto sa tiež nedá dlho skladovať a vyžaduje okamžité spracovanie. Netvorí pevné hlávky, ale listy visia voľne. Pre ich dekoratívnosť sa hodí do gastronómie aj ako ozdoba.

Poľný šalát prenikol do šalátových zelenín z rodu valeriánovitého, v Česku mu hovoria kozlíček a v anglicky hovoriacich krajinách ovčí šalát. Na Slovensku by sa mal v obchodoch volať valeriánka. Jemné lístky, plné piesku z poľa, sú mimoriadne citlivé, preto ich treba dôkladne, ale aj šetrne umývať. Obsahuje dvakrát toľko vitamínu A a C ako hlávkový šalát. Na rozdiel od ostatných šalátov je jeho pôvodnou domovinou Európa, z ktorej sa neskôr rozšíril aj do iných končín sveta. Radicchio získal prezývku trpká čakanka pre svoju prenikavo trpkú chuť i príbuzenstvo v rodine endívií. Zaujímavé červené listy ho predurčujú na to, aby takmer nikdy nechýbal v profesionálnych šalátových mixoch, zatiaľ čo v liečiteľstve mu pripisujú povzbudzovanie pečene.


Cesar šalát – v medzinárodnej gastronómii vznikol z ľadového šalátu, chlebových krutónikov (opečených kociek), slaninky, sardeliek, kyslej smotany, worcesterovej omáčky, cesnaku, olivového oleja a parmezánu

Chirasi suši – japonské jedlo, v ktorom si každý hosť ukladá kôpku rizota na šalátové lístky a zakrútené ich namáča do rôznych sójových omáčok

Nicoise – slávny šalát z hlávkového šalátu, olív, tuniaka, sardeliek, paradajok, natvrdo uvarených vajíčok, octu a dijonskej horčice

Thousand Islands – svetoznámy dresing (tisícich ostrovov) z majonézy, paradajkového pretlaku a dijonskej horčice

Vinaigrette – základná šalátová zálievka z oleja, octu, bieleho vína a mletého čierneho korenia; bylinkám sa medze nekladú



Diskusia k článku







 



TOPlist