Lofoty tvorí 80 ostrovov a ostrovčekov.
Foto: Shutterstock
Výstupy na ne sú síce krátke, ale intenzívne, keďže sa vypínajú priamo a často aj kolmo nad morom. Zapotíte sa, sem–tam si po ceste hore treba pomáhať aj rukami, ale to, čo vidíte, keď vyleziete hore, prekoná každé očakávanie – a veru asi nikde na svete také výhľady neexistujú. Lofoty totiž tvorí 80 ostrovov a ostrovčekov a zhora vždy z nich máte časť z nich ako na dlani.
Gramatický zmätok
Na úvod malé jazykové okienko – v nórčine sa toto súostrovie, ktoré sa nachádza 100 až 300 km za polárnym kruhom, nazýva Lofoten. Z toho vzniklo v slovanských jazykoch pomenovanie Lofoty a v nemčine či angličtine Lofoten, ktoré sa používa v množnom čísle. Vtip je v tom, že v nórčine je Lofoten jednotné číslo, aj keď ide o pomenovanie desiatok ostrovov. Takže by sme mali hovoriť nie „tie“ Lofoty, ale „to“ súostrovie Lofoten... Zostaňme však pri zaužívanom názve Lofoty.Hoci ostrovy sú od nás vzdialené, ak by sme sem išli po zemi, vyše 3 000 kilometrov, dostať sa sem bolo v lete, keď sme tam boli, jednoduché a rýchle. Raz do týždňa totiž lietal z Viedne do Tromsø, ktoré sa nachádza severne od súostrovia, priamy let. Takže stačilo niečo vyše troch hodín vo vzduchu, dokonca aj s občerstvením a s vínom, čo je v dnešných leteckých časoch takmer neslýchané, a pristáli sme za polárnym kruhom.
Tromsø
Foto: Jarmila Horváthová
Paríž severu
O Tromsø sa hovorí ako o Paríži Severu a v lete pôsobilo naozaj príjemne. Promenáda pri mori, kaviarničky, reštaurácie, obchodíky, pivovar, je tu pekné polárne múzeum, dokonca aj najsevernejšia botanická záhrada na svete s naozaj krásnou kvetenou, aj najsevernejšia univerzita na svete. Donedávna tu bol aj najsevernejší pivovar, ale nedávno otvorili ešte severnejší, na Špicbergoch. Komu nestačia prechádzky pri mori, môže sa previezť lanovkou nad mesto a pozrieť sa naň z vtáčej perspektívy.V Tromsø potom stačí požičať si auto alebo nastúpiť do minibusu, ak ste pricestovali na Lofoty s cestovnou kanceláriou a vydať sa mostami a podmorskými tunelmi smerom na Lofoty. Odtiaľto, až po najjužnejšiu dedinku je to približne 550 kilometrov.
500 km scenérií
Lofoty, to je poltisícovka kilometrov úžasných scenérií. Pretože to, čo robí tieto ostrovy také jedinečné, je kombinácia mora, strmých hôr, ktoré sa týčia priamo nad morskou hladinou, lesov a malebných rybárskych dediniek s farebnými drevenými domčekmi. Ale aj pláží s bielym pieskom, ktoré v kombinácii s tyrkysovým morom vyzerajú ako vystrihnuté odniekiaľ z Tichomoria... Len palmy tu chýbajú a voda má v lete sviežich 14 stupňov.
Pláž Uttakleiv
Foto: Shutterstock
Neodolali sme jej, veď kúpať sa na slnkom zaliatej pláži za polárnym kruhom je možnosť, ktorá sa naskytne asi raz v živote. Dokonca sa tu nachádza aj najsevernejšia arktická surferská pláž na svete.
Názvy dediniek sú, ako je to už v nórčine, krkolomné, takže spomenieme len niektoré. Hlavné mesto, či skôr administratívne centrum sa volá Svolvær a je to také Tromsø v malom. Rybárske člny, promenáda s reštauráciami a kaviarňami, dokonca sme tu natrafili na taliansku kaviareň, kde bola majiteľka Talianka a za pultom bola dievčina z Bratislavy... a výborné espresso tu bolo lacnejšie ako na bratislavskom dunajskom nábreží.
Želáte si soba, losa či medveďa?
V Svolvær je aj pár stánkov, kde predávajú sušené tresky, ktoré sú hlavným vývozným artiklom Lofôt, ale aj sušené mäso a salámy z losa, zo soba, z veľryby či z medveďa. Neskúmali sme, koľko percent mäsa z týchto zvierat salámy obsahujú, ale patria k obľúbeným predajným artiklom, dostať ich nielen na trhoch, ale aj v bežných obchodoch.K mestečkám a k dedinkám na Lofotách patria neodmysliteľne aj drevené pyramídy na sušenie tresky. Sú naozaj obrovské, majú niekoľko metrov. V čase našej návštevy boli však prázdne, lebo nebola sezóna chytania tresky. „Odór“, ktorý sa z pyramíd plných tresky zvyčajne šíri, sme si radšej nepredstavovali. Priamo nad mestečkom Svolvær sa nachádzajú aj kopce Svolvaergeita a Floya a výhľad z nich na mesto a jeho okolie je úchvatný.
Majú síce len 570 metrov nad morom, čo je len o niečo viac ako napríklad Devínska Kobyla, ale idete na ne priamo od hladiny mora a od úpätia na vrchol je to len asi 2,5 kilometra. Takže cesta vedie väčšinou naozaj strmo nahor a človek, ktorý chodí nerád smerom dolu, sa rovnako potom zapotí aj týmto smerom, lebo zostupuje po rovnakej strmine.
1 566 schodov
Ďalšou pôvabnou dedinkou na Lofotách je Reine, ktorú jeden nórsky týždenník vyhlásil za najkrajšiu dedinu Nórska. Ak vás zaujíma, prečo je väčšina rybárskych domčekov tu, ale aj na Lofotách červených, tak je to preto, lebo červenou sa natierali rybárske člny. Farba, ktorá z nich zostala, potom končila na stenách domov.
Na domoch dominuje červená farba, ktorá zvýšila z natierania rybárskych člnov.
Foto: Jarmila Horváthová
Niektoré domy sú však aj žlté a dokonca aj biele, ale červená prevažuje. Z mnohých rybárskych domov je teraz urobené ubytovanie pre turistov – od jednoduchého až po luxusne zariadené. Spoločné majú to, že centrom je veľká kuchyňa a spoločenská miestnosť a z nej vedú miniatúrne izbičky, kam sa zmestia akurát dve postele. Väčšina chát je pre 4–6 osôb a nachádza sa priamo nad morom, takže ak je pekne, môžete sedieť na terase a pozerať na vlniacu sa hladinu.
Aj Reine je pôvabné zdola, ale naozajstný šmrnc má opäť zhora, z kopca s menom Reinebringen. Ten má len 448 metrov, tiež však naň leziete z hladiny mora a – idete po kamenných schodoch. Tých je na kilometri, koľko táto trasa má, presne 1 566. Po kochaní sa okolím nasleduje cesta dole, ktorá nie je pre ľudí so závratmi, lebo ten kilometer hĺbky vidíte pod sebou. Lepšie je pozerať sa len pod vlastné nohy, ako sa rozhliadať okolo.
A kopec a výhľady do tretice – z vrchu Mannen je zase panoramatický výhľad na dve z najkrajších pláží na Lofotách – na Hauklad a Uttakleiv. Keď svieti slnko, pohľad z výšky na vodu v mnohých odtieňoch modrej a tyrkysovej a na biele pláže pri nej naozaj stojí za to.
Pláž ako golfové ihrisko
Pláž Uttakleiv je však zaujímavá aj z iného dôvodu. Predstavte si šťavnatozelenú lúku s trávou, ktorá je krajšia ako na nejakom golfovom ihrisku a táto prechádza do piesočnej pláže. Aby toho nebolo málo, na tráve sa pasie zopár ovečiek. To je Uttakleiv.Ak sa vám nechce chodiť po kopcoch, tak jedno z najmalebnejších mestečiek, ktoré tu je, je Nusfjord, ktoré patrí medzi chránené pamiatky UNESCO. Je na konci hlbokého fjordu zaklinené pod skalou, akoby vystrihnuté z katalógu. Pred časom ho pretvorili na skanzen, kde sa platí vstupné – je tu napríklad aj malá výrobňa treščej pečene.
Ale aj najstaršia pekáreň na Lofotách, kde pečú vraj najlepšie (a naozaj boli skvelé) kanelsnurrer, škoricové bochníčky. Hneď oproti je kaviareň s výbornou kávou a ak poviete pri vstupe do dedinky, že idete na koláčiky a na kávu, vstupné neplatíte.
Úžasné škoricové buchty kanelsnurrer.
Foto: Jarmila Horváthová
Ako za čias Vikingov
Hoci Lofoty sú úžasné najmä pre svoju prírodu, je tu aj niekoľko múzeí, ktoré sa oplatí navštíviť. Určite napríklad Vikinské múzeum v obci Borg, ktoré je považované za jedno z najlepších svojho druhu na svete. Prehliadka sa začína krátkym filmom o Haraldovi I. Krásnovlasom, ktorý zjednotil bojujúce kmene Vikingov a je považovaný za zjednotiteľa Nórska.Nachádza sa tu aj 83 metrov dlhý dom vikinského náčelníka, kde je množstvo predmetov dennej potreby tých čias, ženy a muži v tradičných kostýmoch predvádzajú pletenie z vlny alebo ľanu a ďalšie remeslá a môžete si tu kúpiť aj tradičnú vikinskú polievku. Po jedle sa treba prejsť, takže 15–minútová prechádzka vás zavedie k jazeru, kde sa môžete povoziť na dračích lodiach, vyskúšať si streľbu z luku alebo hod sekerou.
Keď slnko nezapadá
Na Lofotách sme boli v prvej polovici júla, takže počas polárneho dňa. To znamenalo, že bolo 24 hodín svetlo, slnko vôbec nezapadalo. Je to veľmi zaujímavá skúsenosť a – páčila sa nám, na nejaký čas by si človek vedel zvyknúť, byť bez tmy. O 23.00 h bolo na cestách viac áut ako cez obed a všade bolo živo – „turistikovalo“ sa, liezlo po skalách a bicyklovalo ostošesť. Aj my sme sa na kopec Reinebringen vybrali až večer, lebo cez deň mrholilo.Keď sme z neho schádzali o 23.00 h dolu, stretávali sme desiatky ľudí, ktorí kráčali ešte len hore, pričom túra trvala asi 2–2,5 hodiny. Zaujímavé je, že preto, že nebola tma, nebol človek vôbec unavený. Keď bolo pekné počasie a nemali sme dlhý presun, zvládli sme aj my dve túry – jednu počas obeda a druhú pred polnocou. Škoda sedieť doma, keď vám o polnoci svieti krásne slnko...
Ale v momente, keď sme prišli do izby, zatiahli sme závesy a ľahli do postele, sme bez problémov sladko spali až do rána.
Jedlo na pumpách aj steak z veľryby
Na Lofotách určite hladní nezostanete. Vyberať si môžete od rýchleho občerstvenia na pumpách, cez početné kaviarničky s výbornými koláčmi až po reštaurácie s miestnymi špecialitami. Medzi ne rozhodne patria výborná krémová rybacia polievka, jedlá zo sušenej tresky – stockfish, ale aj exotické špeciality v podobe steakov zo soba, z losa, alebo z veľryby. Tie naozaj neochutnáte na veľa miestach na svete, pretože je vo väčšine lokalít lov veľrýb zakázaný.Sob a los chutia podobne ako naša divina a steak z veľryby ako náš klasický hovädzí steak. Ak by ste nevedeli, čo máte na tanieri, určite neuhádnete, že jete morského tvora.
Samozrejme, že stravovať sa v reštauráciách či po pumpách človeka stále nebaví a ide to aj do peňazí. Ubytovania na Lofotách majú vždy výborne vybavené kuchynky a to isté sa dá povedať o tunajších supermarketoch, takže časť stravovania môže človek riešiť aj takto.
Steak z losa
Foto: Jarmila Horváthová
Urobiť si napríklad na raňajky či na večeru rybie koláčiky (stačí ich ohriať) alebo si pochutiť na skvelých sleďoch v paradajkovej či horčicovej omáčke, či si na výborný chlieb natrieť riadnu vrstvu kaviárovej pasty. Alebo si dať slávny nórsky syr brunost, ktorý sa vyrába z kravského a kozieho mlieka a má karamelovú príchuť, ktorá vzniká karamelizáciou mliečneho cukru.
Kam sa podelo superdrahé Nórsko?
Máte teraz na jazyku, že to všetko strašne veľa stojí, lebo Nórsko je drahá krajina? Áno, je, ale časy sa zmenili. Kým voľakedy bolo jedlo v Nórsku naozaj niekoľkonásobne drahšie ako u nás, teraz je ten rozdiel oveľa menší. Za veľa potravín a jedál sme platili možno o 30 percent viac ako doma a niekedy ani to nie.Jednoducho – ceny u nás, najmä v Bratislave, sa tým nórskym výrazne priblížili, samozrejme, na rozdiel od platov, a napríklad pri už spomínanej káve a koláčoch v podstate nebol rozdiel medzi cenami tam a vo vychytených bratislavských remeselných pekárňach a kaviarňach. Jediné, čo je stále výrazne drahšie, je alkohol – čapované pivo vyšlo asi na 9–10 eur, no pri kvalitnom víne v reštauráciách už taký veľký cenový rozdiel nebol.
Na vlastnej koži sme zistili, Lofoty nie sú síce destináciou na rodinnú dovolenku, ale ak sa tam vyberiete sami alebo vo dvojici, dá sa pobyt na týchto krásnych ostrovoch absolvovať aj bez hlbokej „sekery“ v domácom rozpočte..
Krémová rybacia polievka
Diskusia k článku