Eleonóra Vančíková Kapasná nám v TV Varecha uvarila varínsku kvaku.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Folklórna speváčka Eleonóra Vančíková Kapasná sa spevu venuje od dvoch rokov a účinkovala v Lúčnici aj v SĽUK–u. Je spoluzakladateľkou a vedúcou Folklórneho súboru Karpaty a hudobnej skupiny Folkduoplus, s ktorými precestovala celý svet. Piesne rôznych žánrov spieva až v 15 jazykoch.
V TV Varecha ste nám uvarili varínsku kvaku na váš spôsob. Prečo práve kvaku? k nej máte vzťah?
Kvaka je starodávna koreňová zelenina, ktorá vznikla ako kríženec medzi kalerábom a repou a je známa už štyritisíc rokov. Má detoxikačné účinky, obsahuje množstvo vitamínov, minerálov, posilňuje imunitu. Je podobná zemiakom, nenáročná na pestovanie, v období vojny zachraňovala ľudí od hladomoru. Pre mňa predstavuje spomienku na moju mamičku, starú mamu a starkú z Varína. Kvaka sa dá spotrebovať celá, plod aj listy. Moja obľúbená je kvaková polievka, ktorú som ozvláštnila o svoju chuť a prísady.
Varíte často? Kedy a ako ste sa naučili variť?
Priznám sa, že variť som sa nikdy špeciálne neučila. Mám staršiu sestru, ktorá s mamičkou rada varila a piekla. Mám však dobré pozorovacie schopnosti. Tým, že sa u nás vždy vyvárali všakovaké dobroty, veľa som toho odpozorovala. Úžasné mamičkine a ockove chute mi navždy zostali v mojich chuťových bunkách, preto v spojení so zdedeným talentom som s varením nikdy nemala problém.
Máte niečo, čo by ste dokázali jesť denne?
Nie som v jedle veľmi vyberavý typ. V živote som sa musela naučiť tvrdej disciplíne, aj v jedle, preto si na ničom špeciálne nezakladám. Denne jem vajíčka, ovocie, surovú zeleninu, milujem olivy, kaviár, suši, kalamáre, mliečne výrobky, rôzne druhy špeciálnych syrov a šuniek. A, samozrejme, kvalitné polievky, ktoré rada varím aj sama. Som polievková kráľovná.
Pochádzate zo stredného Slovenska, máte nejaké obľúbené slovenské špeciality?
Narodila som sa v Žiline, vyrastala pod Vysokými Tatrami na Liptove, vo Važci a prázdniny som prežívala u starých rodičov vo Varíne. Strava u nás doma bola varínsko–važecká, ktorú varím dodnes aj ja. Mám rada kvaku, podlesníky – zemiakové placky, suchú fazuľu alebo mrvance, to je mlieková polievka na slano, s ručne trhanými haluškami. Vo Varíne bola kvaka, vo Važci zemiaky. Medzi moje obľúbené jedlá patrí aj važecká pochúťka, jednoduché popučené zemiaky s cibuľkou a so slaninkou, bryndzové halušky, čier, zemiaky na kyslo, šoudra, ale tiež poľovnícka sviečkovica a „tatarák“, dusená kapusta s mäskom a knedľou, jedlá na grile a rôzne šaláty.
Veľa cestujete, ktorá zo svetových kuchýň je vaša obľúbená?
Prešla som asi 80 krajín. Medzi moje obľúbené kuchyne okrem slovenskej patrí mexická, grécka, španielska, kórejská, čínska, ale najobľúbenejšia je jednoznačne thajská kuchyňa. Obľubujem rýchlu prípravu jedál, musia byť šťavnaté, so zvláštnym chuťovým zážitkom zmiešaných chutí, vyvážených v správnom pomere.
Spievate v 15 svetových jazykoch. Kde a ako ste sa to naučili?
Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom... Vždy som chcela študovať jazyky, ale život to zariadil trochu inak. Je mi blízke spoznávať inú kultúru a môcť sa ľuďom priblížiť piesňou v ich jazyku. Piesne som sa naučila na zájazdoch s Folkduoplus, FS Karpaty, so SĽUK–om a s Lúčnicou. Jeden z mojich najsilnejších zážitkov bol, keď som interpretáciou čínskej piesne rozospievala preplnené najväčšie námestie na svete Tchien–an–men v Pekingu, na ktoré sa zmestí až milión ľudí. Všetci spievali so mnou, do toho ticho tlieskali, aby neprehlušili spev. Stále sa učím niečo nové. Robí mi radosť robiť radosť iným...
Varínska kvaka à la Norika (videorecept)
Diskusia k článku