Tak takto začína svoju knižku môj kamarát Lajko, a oslovuje tým Antonína Bernoláka :)
Keď som si v nej dnes listovala, prvé slovo, čo by sa sem do varenia hodilo, bolo slovo:Burštla
Aby všetci vedeli, čo to je, tak napísal toto:
je taká chutná skoroklobáskaje velyce dobrá opekaná nad ohnem, ale aj grilovaná.Češi volajú burštlu špekáček a majú na nu aj európsky glejt.U nás sa lingvisci dohodly, že namísto špekáčka sa bude burštla menovat "slaniniak".
No, ale skúste si v masárstve vypýtat slaniniak, masár bude na vás kukat jak tela na nové vráta / kebych to písala já, tak bych to napísala, že: tak by kukal jak svina po prvej rane.../ .
Tak , to je na začátek , tak mi napíšte, či mám pokračovat. A ket máte aj vy nejaké také slovíčko, tak to sem normálne napíšte,nech sa aj ostatný néčo naučá, dobre?
Najklikanejšie
recepty, videá a články
-
Kokosové ježe naopak +video -
Halloweenska bábovka +fotopostup
-
Sýte jedlo za pár minút? Stavte na klobáskový guláš s fazuľou +video
-
Fit bryndzová nátierka plná proteínov
-
Bezlepkové lokše s kačacou pečienkou a karamelizovanými jablkami
-
Bezlepkové slivkové gule zo zemiakového cesta +video
-
Makaróny s kuracími prsami a šampiňónovo-smotanovou omáčkou
máš pokračovať..:-)
čoje turešina, to nevím , any kebych scela... tak to prezradz :)
kukurica
Ďakujem.....
No a máme tu aj dálše slovo, keré sem často počula jako dzecko. Komindl chodzívala zbírat bapka na lúku, neskaj teho pravého komindla už tolko neroste. Lebo chotáre nám eše nejaké ostaly, aj u nás zme maly také, dze bolo šecko naróstnuté, aj komindl, aj zemežlč, aj magarétky s dzivým makem. Neskaj tý místa pomenovali, že Rétyho ulyca, Svatoplukova , Novomeská a ešče nejaké, do kerých sem ešče nevlézla, lebo na začátku každej je rampa jak pri štreke, tak si to každý hnet tak vysvetlý, jak to Záhoráci hovorívaly na svoje pesnyčky , že "Enem pro nás a pro naše dzeci".
Lajči o nem píše takto:
je taká nenápadná léčivá zelyna, kerá roste bársdze na pažici, na lúkach alebo rúnach, ale aj v záhradkách. Aby zme presne určily, o čo ide, mosíme pužit nekolko pomenovány, ale nebojte sa, jak je dobrým zvykem z latinu vás zaondzívat nebudem. Komindl sa ináč volá harmanček, alebo aj rumanček. Češi a Nemci ho vlajú kamilky. S komindla sa varí odvar alebo čaj, kerý sa pije alebo obkláda na bolavé místa. Velyce dobre púsobí pri nátke a je po ném aj fajnová pokoška.
Jeden múj známy hovoí, že lepší je naparovat sa doman nat vrelým komindlem, jako f šenku nat pivem a potom si na dobitý ksicht prikládat komindlové obkladačky.
Blajvas je ceruza a garadiči su schody :-))
Hihi, tak u nás je veľa slov ponemčených "po našom",lebo už v stredoveku nekerá hlava pomazaná poslala do našeho mestečka vinohradnýku, kerý pomáhaly rozvoju vinohradnýctva pod Karpatama.Aj neskaj je to vidzet, lebo tolkých Švarcú, Fišerú, Šmitú , Švantnerú a inších nenájdeš indze, leda tak v Nemecku alebo v Rakúsoch .Preto starší ludé hovorili , že: brauze,cícha, štanglcirkl, fajermúr, knofla,tištuch a iné.
Cerusku volal lmój dzedko klajbas, ale jak dumám, nevydumám, schody boly ždycky schody, ale já sem mala najrači OBSTRLEZE , neskaj uš aj to vykapalo, odkedy máme vinohrady obehnané drótama, keré a trasú a any pes pri nych nohu nezdvihne :)
U nas je vela slov z madarciny polstiny ale par aj z nemciny ambrela- dazdnik, ci turectiny findža - hrncek , šutopor - kypriaci prasok to je asi z madarciny a mnoho inych..... Tie čo si napisala ty tak to nemam ani sajnu. Keby sa stretol zahorak s vychodnarom tak to by bolo zaujimave pocut ich rozhovor. Predpokladam , ze by nemali ani sajnu co rozprava ten druhy:-)))
Firhang- zaclona , šifoner- skriňa, biglajz- žehlička, oľem pať- aha pozri , tak take mensie vychodnarske okienko
Supeeeer, sa tu sulam na tebe :-))), konecne je tu nejaka sranda
By si sa divila, ja som chodievala na skolenia, kde sme boli z celeho Slovenska a ked chceli, vsetci si rozumeli, ja mam stastie, ze som uprostred a pomerne dobre rozumiem aj jednym aj druhym, jasne, ze nie uplne vsetko. Mne sa strasne paci slovo rozbirit.
U nas doma sa tiez hovorilo firhang, tepich, escajg, prezle, puligar, štóf, frúštik alebo frištuk, cvokhaus, pišinger, pacheraj, piglajz atd, teraz si viac nespomeniem, vacsinu z toho doniesol do rodiny moj otec a niektore sa zauzivali aj v nasej rodine. Takze ne len na vyhodze :-)
Hadanka: hodim penku na táčky a idem hore spinkom, donesiem aj čačiky cestou domov. kto vie co to znamena?
Tak tie slovicka co si napisala polovicu nepoznam a ta hadanka - snad tie tacky moze byt furik? A to šicko co z teho možno znam. A aj to nie som si ista;-)))
fakt neviem, táčky poznám, ešte od jesene sú opreté o bočnú stenu pod strechou našej záchradnej chatky, zvanej po našom: Mariška búda. Ale si to nemýľte s Canabis búdou, s tou nemá nič spoločné :))))
toto nie je záhoráčtina, ale pezinčina, plus okolie Pezinka.
@Babkaancika , naša babka mala voľakedy komindlu plný dvor, ako decká sme sa v ňom hrávali, ale babka nám hovorievala že je to "falešný komindel" čiže nepravé kamilky. Ani tak nevoňali. Nevedela som že aj pravým kamilkám sa hovorilo komindel, no zase viem niečo nové :) Pozdravujem Ťa.
Ambrela podľa mňa určite nie je z nemčiny, dáždnik je totiž po nemecky Regenschirm, myslím, že to má skôr taliansky základ...
Nykedy sem sa nedozvedzela, do totok slovo vymyslel. Obstrleze bolo kedysik v dobrem slova zmysle aktuálne ftedy, ket sa vinohrady obraly, potom obrazne povedané - "otvorily", lebo doftedy mohly tadze chodzit len tý, kerý tam robili kolem oberačky šecko čo bolo treba. / A stejne jako neskaj - ket ich nygdo pri tem nechycil!/. Ale ket uš bolo šecko ve vinných pivnycách vyprešované a dudralo to v sudoch a demižónoch, chodzívaly ludé na obstrleze, tušim sa temu hovorilo aj "paberky". A nykemu za to nedaly žádnu pokutu. Bapka mi vyprávala, že takéto zvyky neboly len ftedy, ket vinohrady obhospodarovaly jéerdáci, ale aj f časoch, ket ešče bola dzecko. Pamatujem si, že párkrát zme na jesen jako dzeci chodzívaly s babku na obstrleze. Dobre zme sa vyluftovaly, než zme prešli pol chotára, a za odmenu zme maly nejaký ten zabudnutý strapeček hrozna, čo any škorci nenašly. A ket bolo pekné to babské leto a slnko svícilo, odpočinuly zme si negdze na starej lavičke, čo bývaly pri vinohradnýckych búdach, zmascily zme masný chleba s cibulu a každý dostal trošku slatkej melty z babkinej konvičky. No, fčuleky obstrlézujú leda tak škorci a je im jedno, jestly sú vinohrady ešče zavrené, alebo ne. Ale nájdu sa aj také "škorce", keré sa neboja obstrlézovat aj o púlnoci, aj ket nemajú krídla a zobáky, a vybíla pár rátku , nestačí im strapec dva, ale čo im do auta vleze.
Je to mozne. Vidis ja som si doteraz myslela ze to slovicko pochadza z nemciny hoc moze mat iny vyznam
Ja si z detstva pamätám aj tú "buršlu", no a "táčky" hovoríme fúriku bežne, to skôr "fúrik" mi je cudzí. Najpoužívanejšie z tých starších si spomínam budelár (peňaženka), fiók (zásuvka), firhanek (záves), fertucha (zástera), frištuk (raňajky), futro (vnútro-podšívka), parazól (dáždnik), šmalc (masť) atď. Ako dieťa som tie slová bežne používala, postupom času a hlavne pri práci so striktným používaním spisovnej slovenčiny ich mnoho z môjho slovníka vypadlo. Síce im rozumiem, keď ich iní povedia, no sama už si na väčšinu z nich sotva spomeniem. Aj preto ma táto diskusia potešila.
Ket sem uš bola okukaná od hlavy aš k pace, jak reklama f televízore, dal si ruky vbok, kukol na mna ze zešpúlenú hubu a nakázal mi krásnou spisovnou slovenčinou:"Tak, a teraz mi povedzte, ako vás to bolí a kde najviac..."
Tak sem sa narichtovala a pekne spisovne som mu odpovedala:" Pán doktor, bolesť mi vyráža od pása dolu po vonkajšej strane nohy až dolu a najviac ma to bolí celé okolo kotníka."
No čujte, ten bíly dochtorko nejako zvážnel a úplne stuhel f celém ksichce a kantorským hlasem ma krátko napomenul:" Rozumiem, ale po slovensky sa hovorí správne členok, kotník je po česky..."
Marinujeho, tak ma zahanbit pred celú izbu, ležali tam kolem mna ešče štyri podobné neščastnyce pod duchnama. Reku, asnaj ma nezabije, odžunger jeden, ket mu odpovím jak sa mi akurátne scelo a tak sem začala od začátku:"Pán doktor, bolesť mi vyráža od pása dolu po vonkajšej strane nohy až dolu a najviac ma to bolí celé okolo členka...." A ket sem nanho kukala, a bolo vidzet, že sa teší, jak se mnu vymétel, tak sem ešče dodala:" no a čo vám poviem, z toho ma bolí celýýýý kotnýýýýýk...".
A tak zme sa navzájem opoznali o nečo lepší jak hodzinu dozadu, lebo jeho stuhnutý ksicht povolil, a nakonec zme sa smáli nélen já, ale aj baby okolo.
Spomínam si na to ráda, lebo takých prekáraček bolo vácej a jak já , tak aj on zme to brali z humorem.
Ket prešel dlhý čas a já sem zase dokvitla na nosítkach na tú istú izbu úplne durch bez sily a od bolesci ma boleli nélen kotnýk, ale aj mihalnyce, zase prišel starostlyvo g postely a začala prehlídačka, padali otásky a já sem odpovedala, povedal mi, že néčo ešče mosíme skúsit, a tak mi prikázal, abych sa sama skúšala posadzit, že on mi bude pritem pomáhat. Očúvajte, to bolo tak tašké, jak výstup na Gerlach ve vietnamkach , ale tak nejako sem to zvládala, a ket sem uš sedzela roztrasená jak Maruška ket hledala v závejoch fijalky, povedal mi, že teraz sa z jeho pomocu postavím, že on ma podrží abych nepadla. Aj ma podržal jak bohatýr Ilja Muromec, a ket sem uš stála, zakvačená rukama kolem jeho krku , napadla ma taká myšlénka, že skúsim kolko teho vydrží a tak sem mu povedzela:"Pán dochtor, očúvajte, šak ket sa uš tak pekne držíme, už by zme sa mohly aj boškat..." Né, nebojte sa, nepuscil ma, any na ten boškanec nedošlo, friško ma uložil, poprikríval , až potom zase z rukama na bokoch len zastonal:"Bože, bože, to je strašnéééé, baba má málem smrt na jazyku a ešče ju napadajú také myšlénky..."
Naša "spolupráca trvala dlhé roky, dopracovali sme to až na dve operácie chrbtice, ale dodnes tomu pánovi doktorovi ďakujem za to, že aj s jeho pomocou som sa postavila na nohy . A že ma teraz hnevajú kolená? Za to on naozaj nemôže ! :)))))
nejlepší. Odpoledne chtěla panímáma po manželce, aby podala lavičník a to je zase hadr na podlahu. No a já si tohle všechno ukládám a pročítá. Tak ještě jednou moc děkuji a prosím ještě pokračujte. Srdečně všechny zdravíme.
Nase Slovensko je len maly fliacik na mape a asi prave preto je tak ovplyvnene recami okolitych krajin.
Ked som sa kedysi prestahovala zo zapadneho Slovenska na vychod a zacala som tam pracovat, citila som sa ako niekde v zahranici. Ked sa zacali moje kolegyne medzi sebou rozpravat, nemala som ani tusenia, o com je rec. Trvalo to nejaky cas, kym som sa naucila im rozumiet, ale stalo to za to. Doteraz spominam na moje mile kolegyne a s mnohymi som este v kontakte. Na navsteve v Secovciach som sa pustila do debaty so svagrovym bratom, ktory sa mi pochvalil, ze kupil novy pekny modry "motor". Tak som sa ho spytala, ci ten stary motor bol uz pokazeny, neopravitelny, ked musel kupit do auta celkom novy motor. On nerozumel, preco sa ho take pytam a ja som nerozumela, preco je dolezite, pre neho, ze je ten motor pekny modry, ved je skryty pod kapotou... Az po dlhsej chvili prisla moja sestra, ktora videla cez okno, ze sa stale o comsi dohadujeme a so smiechom mi vysvetlila, ze Jozko si nekupil len motor do auta, ale krasnu modru Skodu 100.
@atina47 , ak dovolíš ešte doplním: šurc (u nás aj šircňa) je šatová zástera, fjertoch je zástera normálna.
Máš pravdu tak z dvoch tretín, obstléze je z nemčiny, ale Lese po nemecky nie je lezenie, ale žatva. :-)
Zatva je Getreideernte.
Ok, nevyjadril som sa úplne najpresnejšie, tak teda oberačka, výraz Lese sa používa obvykle v súvislosti s hroznom. www.duden.de/rechtschreibung/Lese...
tačky su furik a co este nepoznas?
penka je klat na rubanie dreva, spinek je kopec, lebo ked kone tahali voz hore kopcom, tak sa spínali, čačiky su kvety, to je z dedinky pri Ilave
no a este som si spomenula na dalsie slova, co sa u nas pouzivali: šnuptichla, fertucha, špahiert, šezlon
No a ket sem uš pri tem obedze - tak bol naozaj aspon na tri-štyri "Mišelínové chvezdyčky", šak jak ináč - upékly zme z dzedkem kačičku, udunstovaly červenú kapustu a aby to bolo naozaj cung-rung, jako obloha kolem teho šeckého boly čerstvo upečené lokše, o rozmeroch snehovej lopaty, z rozdzílem , že lopata neny taká gulatá . A ket zme to sprevodzili z tanýra, štrngly zme si s pohárikem červeného . To víte, nechýbala any dobrá dropková polévečka ze slýžama ešče pred tým, než zme začaly chytat čemer z lokšú a kačačiny.
No a jak tak kukám na hodzinky, švagrová uš sedzí v cúgu a ten uš móže byt tak za Štokrlýkovem a rúci sa na Svatý Jur . Jej, teda to Štokrlýkovo, to je vlastne Grinava, a za doby našej mladosci a červených karafijátu to boli Myslenice. A prečo dostala Grinava umelecké meno že Štokrlýkovo?
To je tak, že do to pozná, ten ví, že od Bratislavy až hen dzesik na Trnavu a ešče kúsek dáleči sa tahajú Karpaty a pod nyma dze kukneš , samy vinohrad. A tak ket sa leto prekacuje na svoj konec, po hlavnem drotoári cez Štokrlýkovo sa z nyčeho nyšt objavujú štokrlýky - do neví, čo to je, je to nečo jako stolyčka, len to nemá opíraný a na sedanke stoja pekne vedla seba flaše s burčákem . A za štokrlýkem sedzí negdo, do býva za tú bránu teho domu, odkád ten štokrlýk vyceperili na drotoár. Je to tam jak na jarmeku... Gdo totok nevidzel, nemóže sa do smrci dozvedzet, kolko baref móže burčák mat, od hnedocimentovej až po pomarančovú...
No, ale šak burčák neny šecko, čo tam dostanete kúpit do huby. Jak by to vypadalo, keby k temu chýbaly lokše a aby došly na svoje aj tý, kerý mosá rídzit motor, dostanú tam aj čerstvé hrozénko.
Neš sem to šecko napísala,tak švagrová uš určite dríme medzi Bratislavu a Mauackama.
Len nech donde ščastne domo, lebo jak tak kukám ces firhonky ven, napadol nám porádny rozbirit, ono ešče fčul sa topí, ale gdo ví, čo noc donese, teprf ráno bude veselo!
No a nakonec sa vás opýtam, že do ví , čo je to ŠNYDLYNK.Já sem to nevedzela, dokád sem si to neprečítala.a any to, čo je to TULANGL.
Názorné vysvetlenie: Deži, kde robíš?
Na letysku...
Na letisku, a čo tam robíš?
Lítam....
Lieeeetaš?
No.... s táčkama....
že prekladajte, leda tak z leva do prava a spátky, nevím - prezrac.
@babkaancicka , tak si ma pobavila, mám pocit, ako by ste sa tebou na Varechu vrátili staré časy a dobrá pohoda z čias, keď to tu nebolo len o varení, ale aj o priateľstve (hoci virtuálnom) a spoločnej radosti.
richtig - kónc máš pravdu, šakneskaj zme si ho dávali do polévečky , já ho milujem, na záhradke ho mám dosci, a vúbec ma nenapadlo, že je toto šnýdlynk .
Habán je lopta.
habáni boli ľudia ktorí prišli zďaleka aj do nášho mestečka,venovali sa keramike, ešte dodnes je zachovalý "habánsky dvor" na Kupeckého ulici smerom von z mesta.
u nás je klát na rúbanie dreva NÁTON:
Pred pár dňami som dovyšívala fertuchu pre nevestu aj hanačku, na polnočné čepčenie.
hen.... tam hore , f tem kontršíli je jeden
@Afataga (17.1.2018 16:00) u nás tiež šnuptichel (vreckovka) a šporhelt, alebo tiež šparhelt. Ono sa veľa slov nielen prevzalo, ale hlavne skomolilo, keďže sa odovzdávali prevažne len rečou a kto ako zachytil tak ďalej hovoril. U nás napríklad kvetináču nehovoríme kochlík, ale koflík. Čo sa mi v BA kolegovia nasmiali za to...
Nepoznam puligar, štóf,pišinger pacheraj escajg to nemam ani šajnu :-)
Ked k nam do lekarne prisla nova magistra, byva v Kosiciach no pochadza z Brezna a babky pytali borses a pľajster tak chudinka netusila co od nej chcu. Viete niekto co pytali?
A este par slovicok do nasho okienka bugeľar, burgonci, ancug, veľky i maly cajger, fusekli.....
Aj u nas v Levaroch je habansky dvor, je tam múzeum.
Ostatné slová sú z môjho milovaného Hontu. Trelko je strúhadlo, napr, na zemiaky, pauštik je bravčový lalok, ktorý sa po zabíjačke jedával s červenou paprikou a cesnakom. Fogaš je vedenie na vinič, taký aký býval pred oknami domov. A materáke sú pagáče, také väčšie,ktoré sa jedávali v bielym polievkam. Tie menšie, ktoré sa pekávali na oslavy, boli materáčike.
Burgonci to su halusky , velky a maly cajger to je velka a mala hodinova rucicka - to pouzivala este moja babka. Borses je alpa a pľajster je leukoplast.
Drušľak- cednik s uchami , nepľantaj še tu - nezavadzaj, popať- pozri.... kupilka - mala plechova vanicka
Vdaka, ze si otvorila taku super diskusiu. Velmi sa mi to paci a je to sranda. Pobavime sa a este aj niecomu poducime. A tie tvoje "pripovidky" nemaju chybu. Tie su fakt na vydanie knihy
Uznávam, že je to rozdiel, ale:
Slovo "lezen" nemčina nepozná, ide o fonetický prepis slovíčka "lesen", ktoré okrem iného znamená aj "zbierať" alebo "oberať" - zdroj slovnik.azet.sk/preklad/nemecko-slovensky/?q=lesen...
Na lezenie/šplhanie a pod. používa nemčina úplne iné výrazy (Klettern, Krabbeln...). Ani výrazy pre popínavé rastliny nemajú nič do činenia so slovom lezen/lesen.
Uveď prosím zdroj, podľa ktorého lézen alebo podobný tvar (lezen, lesen...) znamená po nemecky lezenie, šplhanie alebo niečo podobné.
No a ftedy ručnýky boli jakože normálka, nosilo sa to od jari až do jari. Najrači sem mala červený s bílymi bodečkami, a ket sem išla do školy, mama mi ho dala na hlavu, optočila kolem krku a vzadu mi ho zavázala na uzel, a taká zagrglená sem si dala na chrbet hnedú koženú aktofku a išlo sa do školy.
No a veru, spomínam si, že ket došly také chladnejšé časy, sandálky sa vymenyly za hnedé kožené bagandže, keré sa šnurovaly aš vyše kotnýka. Do si to pamatá, tak ví, že to boly škaredé boty, aj ket - velyce len pohodlné, lebo sa ešče cez nárt prevázal remének a noha bola pevne schovaná v boce.
A tak sem si na ne zvykala a ket už boly akurát roztáhnuté, any neomínaly nohu, z nyčeho nyšt sem z nych vyróstla o jedno numero hore. Ftedy mama boty vypulírovala, vyleščila a odložila do komory, lebo šak mlatšá sestra též firško do nych doroste. Na ja, ftedy sa ináš porovalo jak neskaj :)
Ket sem mala kolem dvanást rokof, išli zme aj ze sestru do tábora na leto. Mama mi kúpila kožené boty na tý pijonýrske túry po horách . Ket zme sa vrácili, mama boty vypulírovala a odložila do komory a tam tý trampky, či jak sa volali, čekali, kedy ich zas negdo vytáhne na luft.
A tu sem pri tem, čo sem vám scela povedzet - roky lecely, aj my dve zme vylecely z domu, a na tý boty sem dávno zabudla. Si prectafte, že pred asi desátyma rokma zme sa vybraly aj z mamu za mesto pod horu, že ideme nazbírat šípky, tak jak každý rok. A ket mama sa zrichtovala, nahodzila šuščákové galoty, čo si ušila , teplákovú bundu zn. Adidas / originál od ťinťana - čím víc prúšku - tým vác Adidas/ a já kukám jak blázen do makových slížu - na nohách zabudnuté trampky. Mama na mna kukla a hovorí mi:" čo sa čuduješ, mne noha už nenaróstla , sem si ich vyskúšala, trochu vypulírovala a kukny sa - jak na mna šité.
A život lecel jak šnelcúg dálej............ neskaj na to len úsmevne spomínam - na bodečkovaný ručný, na bagandže, na prázdnyny a hlavne na mamu............
P.S: A tý turistycké boty ? Si prectafte, že tento rok osláva svojich 54 rokú odkedy prišli na svet - uš ich nepulírujem, ale zalévam v nych kvecinky, čo sem do nych zasadzila a dala pod vysoký smreček na záhradke, de moja mama najrači sedávala .
@Kimlo
U nás je také habánská kultura zachycená v muzeu a nejen v něm. Byli to hrnčíři, vinaři a žili v pospolitosti. Hovorově se v mém dětství říkalo habán nebo habáň muži vyššímu, venkovsky oděnému - buď neznámému, nebo byl užíván i jako mírně hanlivý výraz pro muže zanedbaného, neupraveného.
cs.wikipedia.org/wiki/Hab%C3%A1ni...
Ja som celý život v Bratislave a to bolo kedysi multijazyčné mesto a okrem toho, ako píšem aj vo svojom profile, naša rodina bola taký rakúsko-uhorský mišung. Takže aj u nás bolo mnoho všelijakých slov. Lenže väčšina už sa v diskusii vyskytla (meškám). Tak prispejem aspoň trošku z Vojvodiny - napr. ťapša - plech na pečenie, brľať sa - babrať sa, prplať sa (v jedle, keď nechutí), mrcvoliť sa - mrviť sa, vrtieť sa, alebo patiť sa - trápiť sa, mať smolu, keď sa nedarí - nedá sa to ani presne preložiť, proste keď je niekto "patilo", tak je to niekto, o kom sa tu hovorí napr. že mu aj z prázdneho hrnca vykypí. A viete, aké je dievka, keď je "kaľavná"?
Ja mám tiež hádanku, slovo z Kysúc, "čpičindač". Ako pubertiačka som sa narehotala, keď som ho prvý raz počula. :) Viete niekto, čo znamená?
@strucik , Ty si taký šikovný človek, všetko vieš, všade si bol. Určite si to zistíš aj sám :-). Želám Ti pekný deň
To poznam, len mi na tom u Deza nesedi to lítaný :-)
otoman, kanape = šezlon
puligár, alebo aj pugilár= penazenka
štóf = látka
pišinger = kupena doboska ako tatranka a pod.
pacheraj = zákusok
escajg = príbor, dost riadna skomolenina z nemciny
Ná šak, Mayhulenko , obrazno povedané, že líta s táčkama - hore dole, prej betóooooonuje...
No vidis a ja zas netusim co je borses a cajger, pľajster bude asi rychloobvaz, u nas nazyvany fľajster :-)
čpičindač znamená spať, hovorí sa to hlavne malým deťom, myslím, že inak sa povie špac. :)
Pochádza to z Rakovej.
nezapiskaj sa = nezaspin sa
merkuj = brzdi, hamuj
šikuvat = vodit napr. za ruku
meldovat netusim, vyzrad
Tak nas nenapinaj jak gumu na trenkach
šak už som vysvetlila :)
Ždycky zme sa smály ket zme spomínali, že naposledy tak strašne plakala, ket vyprevádzala v apríli roku 1945 ruských vojáku, kerý u nych boly ubytovaný , :)))))))) " Len icte, icte...uš aby ste tam boly.."
A od radosci, že majú domeček uš len pre seba, celý dom vyrídzily, šecko čo po nych ostalo spálily, a bapka za jeden mesác vyšila na lanovú látku krásny obrus, ze šípovýma ružama a od teho roku ho používala len dvakrát do roka - na Vánoce a na šibačku. Já mám ten obrus odložený na památku.
No ale po nás to nemosela robit, lebo jednak zme šecko vypulírovali, koberce vypraly na potoku, okná a firhonky umyly naše matere . /Stejne celý čas, čo zme sa u bapky hrávaly, may sme vyárendovaný prasačí chlívek, kerý dzedko dopretku vylíčil, aj nám tam s válečkem narobil peknú ozdobu, a na prasačej verande stála vodová lavička, do kerej sa dál kýbel z vodu a žufanku, a kolem teho šeckého boli malé kláciky z dreva, aby zme si mohli šeci sednút. Nad nama róstla krásna marhula a oproci bolo velké okno z babkinej kuchyni, pod ným stól , za ným dzedko , kerý na nás dohlídal a bapka vedla neho ... o program maly postarané, any im televízor ftedy nechýbal. A ket zme sa za tú ohradu nepohodly, a bol velký krik, tak bapka enem zakričala:" očúvajte, ale už aj bude cicho, leboooooo, lebo zvesím dzedkovho vojáka a tak vás vyšvácam, že do konca prázdnyn budete mat zadky červené..." Ten voják bol dzedkof remen ešče z doby, ket jako voják bojoval v Itáliji za prvej vojny. Ale jako ten voják "chucil", nygdo z nás nevedzel, lebo bapka s ným len strašila a dzedko si na nem brúsil britvu.
Ona račik vybehla na dvoreček, otvorila brányčku a prísno povedzela:" Tak, a teraz hybajte šeci domo, nech sa s vama jedujú vaše matere, a uš sa vácej nevracajte...." . Mosely zme poslúchnut, bapka bola generál, tak zme išli každý domo, ostaly len bezpolný....:)
meldovat - dávať pozor, napomínať, upozorňovať... niečo v tomto zmysle - sa mi zdá...
bože,dievča moje..slzy v očiach..spomínam..až si ma zahnala do kúta hľadať paberky detstva raného..vidím dedka-ako si na remeni brúsi britvu naživo..ako si opravuje bagandže na šusterskom kopyte..
vidím..prežívam..
to bol vtedy raj-prežitý-ten-čo nám sľubujú po smrti-niektorým-určite nemôže byť lepší..
vybehaní..vylietaní..vyhladovaní.bože-ako ten chleba so šmalcom a cibuľou chutil..:-)
pri pasení husí,,kôz sme sa navystrájali-bez dozoru-vatry horeli-ešte sme nevedeli,že sa môžu volať =vatry zvrchovanosti=piekli v pahrebe zemiaky..
prečo ten život ľudský je taký krátky??
/trojdňový:prvý deň sa narodíš-druhý je teraz a tretí umieraš.../
prečo sa dobré nevráti spiatky..??
i d e e e š ...:-)
Tak jen tohle a jinak je toho hodně a tak pokračujme prosím. Krásný den a hodně zábavy přejeme.
merkuj je si myslim davaj pozor
PS: Tiez som prazdniny travil na dedine kde to bolo totalne domotane cast robila na madaroch a druha stale hovorila o rakuzoch.
@Afataga (18.1.2018 12:40) otoman, kanape...a ako som sa voľakedy na gympli naučila, "hovník" :)
Áno, pravda, je to súca dievka, pekná aj šikovná aj pracovitá - dnes by sme povedali že do koča aj do voza.
Pekný deň všetkým a ešte raz vďaka za túto super krásnu tému a diskusiu.
Áno, ďakujem, aj napr. použité slovko "nak" (nech) je typické, môj starý otec hovoril "načim merkovať" - treba dávať pozor. Súhlasím, zachovaná slovenčina z Vojvodiny, spestrená slovíčkami zo srbštiny, nemčiny či maďarčiny, ale najmä so zachovanými archaickými slovíčkami, je pohladením pre dušu. Svojho času sem prispievala aj pani Anna z Kysáča @An3da a to čítanie bolo úžasné. Ako som to čítala, v duchu som počula tú reč bolo mi dobre na duši. Ešte raz ďakujem všetkým účastníkom tejto diskusie a najmä babke ančike, ktorá ju začala. Je to super!!!!!
šarhaňov, teliška, kuršmid, balogar a dziňanka :-)
@monty- kuršmid - zverolekár
dziňanka - tekvicová polievka
ale ostatné - ???
Veľmi sa bavím na tej diskusii, ktorú som prakticky trochu podnietila ešte v predchádzajúcej téme. Vypisujem si všetky tie slová s "prekladom" a budem sa ich učiť. Tak prosím preložte .... Vopred ďakujem.
šarhaňov- blatnik na bicykli
teliška - dvojkolesovy vozik
balogar- ľavák
dziňanka- tekvicovy privarok od mala som ho neznasala, babka ju casto varila, ked sme boli u nej na prazdninach. Ved nas bolo min.8 vnucat na prazdninach a tekvic bolo dost :-))
tarišňa- to je taka taska z jednym dlhym uchom, neviem to inac vysvetlit. Zavesili sme si to na krk a hor sa na strom vacsinou ceresnu a uz sme oberali. Mali sme pri sebe aj taky dlhy kovovy hak a spustali sme to dole .Pod stromom bola babka a odoberala tie tarisne od nas a vysypavala ceresne do ladyčky -prepravky :-)
čatoreň- odkvapova rura
A este ma napadlo
bľacha- plech
šarhaňov nie je nieco s bicyklom? retiazka, kolesa, blatnik?
este z tvojho regionu: riňavý = špinavý, ale co je ogrgeľ som uz zabudla
a viete co je ľemeš?
aha, teraz som si vsimla tvoj preklad :-)
krpce urcite nie, krpce su kožene
a cisto kozene / vacsinou vysoke cierne/ vzdy len CIZMY pre zeny aj pre muzov;
a suhlasim s @Afataga aj u nas /Stredne Slovensko/ sa tato obuv volala KRBCE.
Ogrgeľ to ani ja neviem. V nasom regione sa to slovicko nepouziva
Ľemeš to vobec netusim
gajgy jsou na Domažlicku dudy, skřipky housle a klimpr je piano.
slovnik.dovrecka.sk/narecovy-slovnik/ogrge%C4%BE...
slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=leme%C5%A1...
Nieje lemes nahodou jazyk? :-) .pekny vecer prajem :-)
A zviera z vychodu na dve pismena poznas?ale to je narecie severo-vychodu,nie z juhu kde zijes. :-)
bingo, odkila to vies?
Tak to netušim, ale som zvedavá. Tak šup s ním :-)
tie výšivky sú neskutočné, nemám slov.
A aby som úplne neonemela, prídam ešte jedno slovo: štaupfcukr - práškový cukor.
Lemes je ohnutý nôž na pluhu, používa sa prirovnanie: jazyk máš ako lemes...ostrý a veľký :-)
Vysoké plstene čižmy sa volajú Huňáky skrátené Huňe..:-)
Doma sa prezuvali do pantovflî..a onuce sušili na trúbe transpotru ( sporák na drevo)
Vyzliekli aj prucel - podsivana vesta
Spadli do kripopy -jarok
díky za odpoveď, takže HUŇÁKY . Čítam si Lajkovu knyžku stranu po strane a kukám, že jaké pekné slovo: Šuvix...
Já vím, poznáme to, lebo ket vám na nečem nezáleží , povíte si to na plný céres alebo len tak hodzíte z ruku a povíte si sám pre seba, že :Mne je to šecko šuvix! Ale čo to šuvix je, sem sa dočítala až fčuleky - vedzely ste, že kedysik, ket chlapci chodzívaly na nejaký čas, najvác na dva roky - za bránu kasáren , medzi šeckým, čo maly ve vojenskem batohu, bol aj šuvix? Ináč by tý kanady neboly také pekné lesklé. Bol to fajnový krém na boty. A tak sa zvyklo hovorit nekedy, že : Bol čérny jak ten šuvix ". A ešče prirovnány tu strýco Lajo dal, že: " Otkážte mu, že mi je šuvix!"Myslel tým nejakú slečnu blyšší nemenovanú, na kerú jej frajer hodzil bobek.
Sorry ze tak neskoro odpovedam,ale dnes som fakt nic nestihal,ani len kuknut sem na varechu... :-) .no,netusim odkial,ale poznam to slovo.kade-tade som zil,byval,a frajerky nahanal po tomto nasom Slovensku,tak sa to niekde na mna prilepilo ;-) .pekny vecer vsetkym! :-)
Predsa BK! ;-) .býk...tusim rusnacky je to.... :-))).8 rokov som mal frajerku z vychodu,mam to tam pobehane krizom-krazom...temperamentna bola az privelmi :-))),taka vychodnarska povaha,no nevyslo nam to....a paradoxne,istu dobu som s nou zil na Zahori,konkretne- ve Stupavje.mam na to obdobie krasne spomienky! ;-)))
Krasne vysivas,obdivuhodna trpezlivost.... :-)
:-))))
Naučila ma to moja babka, bola ľudová výšivkárka, bol to jej chlebíček :)
Tak to som netusila.
garadyče priekopy pri ceste?
firštok ranajky?
ganek taky ten betonovy vyvyseny chodnik okolo domu?
švablik zemiak?
dyšč nemam dunstu :-)
Práve som dopozerala Zem spieva a hneď som si spomenula, aké je to podobné tejto našej debate, ktorú tu už týždeň vedieme. Z každého rožka troška. Neviem, či ste to pozerali aj vy, ale ja keď som počula spievať chlapov z Heľpy, chytili ma za srdco , jednoducho tento štýl milujem. A keď som videla telgártsky kroj - hlavne vyšívaná zástera, aj to sa mi na to moje srcco prilepilo. A tie zástery žien skupiny Urpín, to sa mi tam tiež ešte zmestilo.
A fčuleky tu sedzím a asi any oka nezavrem.Jááááá máááám chut vyšívat, bavlnek mám dost, len čo s tým? Já vyšijem takú fertuchu a čo s nú? Roboty kolem teho je tolko, jak ket zasadzíš kvecinku do záhona a mosíš sa o nu starat celé leto až do zimy. No, aj tak si myslým, že ket sa do teho nepuscím, nebudem spokojná :) Ozaj, kukaly ste to? A ket áno, kerý z nych sa vám lúbil?
Pozerali sme a v podstate sa nám páčili všetci, aj keď isté rozdiely tam boli. ALE - čo je pre mňa najkrajšie a čo mňa hreje v srdci je skutočnosť, že toľko ľudí sa aktívne venuje folklóru. To je krásne a teší nás to, najmä keď my tu v Bratislave sme pomaly už nadobudli dojem, že všetci len kukajú do mobilov, tabletov, počítačov, príp. do telky a rozumejú už pomaly iba po anglicky.... :-))))
Mam v Ba ve Vajnoroch kamaradku, s manzelem a detma ziji folklorem. jankohrasko.sk
Renka sbira kroje, palickuje, vysiva, Igor hraje snad na vsechny hudebni nastroje, na fujaru v Čičmanoch, uci tanecky, zpiva a vsichni se ucastni ruznych akci. Moc fajn lide, rodina!
No aspon ten ganek som trafila, vstupna miestnost v dome bol pitvor a ten firštuk som myslela, ze to zas daka skomolenina, lebo ranajky su frištuk aj frúštik, no este špahiert, alebo šporheľt, ale to asi viete, aj žufaňa, fertucha
@2010 ešus asi vsetci vieme co je, aj ked sme na vojne neboli, teraz su uz aj nerezove
No dobre teda ked take lahke, tak idem radsej robit flaksmana,
no, já naozaj nevím, čo to móže byt za funkciju, ale snat sa pri tem moc nenarobíš :)))
Vajnory !
Bývala to dzedinka hnet za humnama Bratyslavy. A rovnako jako Cífer, čo je zase dzedina za humnama Trnavy, tam aj tam sa vyšívalo o dušu. Moc si teho nepamatujem, ale vím,že moja bapka sa aj s nejakýma takými ženami kamarácila , lebo šak to sa né len že vyšívalo, to sa aj predávalo, jednak v ÚLUVe, alebo SLOVAKII. Dokonca f Cíferi stojí kaščíl,dze kedysi na začátku 20. storočá bývala nejaká grófka, kerá učila šecky dzifčence vyšívat. Babinka mi vyprávala, že mala sotvaj deset roku a uš chodzívala do kaščíla"na školu".To bolo v roku 1910. Ket sem už bola"velyká" aj já,babka chodzívala každý den pres tri ulyce ke mne , lebo sem bola doma na materskej s troma dzecmi . A babenka bola v domečku sama, dzedko odešel do nebes a jej doma šecko padalo na hlavu. A tak začala aj mne škola vyšívana,a očúvala sem pri tem bapku, jak vypráva čo bolo kedysik, šak to poznáte, šeci zme maly bapku a aj dzedka.
Raz, ket sme sa vybrali k nej , bapka otvorila dolný šufel na kasne a tam teho bolo! Od bavlnek cez šelijaké cverny, a kopec papíru na kope.Ftedy sem dostala na památku šecko, čo f tem šufly bolo. Šelyjaké malé kúsky plátenka, na kerém bolo ždycky nečo vyšité a krema teho nečo, čo neskaj označujem za najvačší poklad - prílohy znejakých časopisú zr. 1912, a ešče staršé barevné vzorkovnýky ešče z . r. 1898.
A takýto poklad sa nezahadzuje, voný z teho minulost.
NEJAK SA MI TO OBRáCILO naruby,totok sú tý šaty z onoho roku 1912!
Vzdavam sa :-)
já téš!
Zítra mám flaksu. Mat kuchynsku umyvaciu sluzbu
Furt lepsie ako rajony
hnet od rána mi zvoný mobil, ale any ten ma nejako neprebral k životu, tak sem si sedla a puscila sa búrskych oríšku. Aj sem scelanečo semkaj napísat, ale neskaj to je úplne nanyšt.
A tak sem vytáhla jednu knyžečku, též od nášho rodáka, nech mu je zem lachká, též už má inačé starosci jak my, čo zme ešče tu, a začátek knyšky pasuje zrovna na túto dobu, tak sem si povedzela, že to sem napíšem, a tak si spomenem na nášho rodáka Joška Nosála,kerý mal život rád a též ludzí rád rozesmíval .
Tak začnem: VINOHRADNÍKUF ROK
NOVÝ ROK
Na nový rok o slepačí krok.
Nohy slabé, krivý dvúr,
keby vedzel s kerú skúr.
Mesáček uš išel spat,
Palo neví rovno stát.
Ide čaško ze šenku,
boškat ženu Irenku.
Jeden krok a ešče metr,
gdze len nehal nový svetr?
Devet rumú, to je pár,
čapce jako dromedár.
Scel len kúpit cigaretle,
a podléhel luckej metle.
Takkončí a začína
rok našého Palina.
Mimochodom, neviete niekto, čo znamená MNYHA, alebo HAHULA? Pamätám si tie slová zo strednej od spolužiačky, ale netuším ich význam. Len dúfam, že to nie sú nejaké vulgarizmy, keď to sem tak píšem :-O.
Akoby si opisovala moju babku, ano perie rano na konci duchny a clovek uz len obliecku natahoval vyssie a vyssie a nie a nie sa zohriat :-)
Katka, hahula sa u nás používa niekedy len tak zo srandy, "ty hahula jedna", ale nikdy som to nevedela, čo to znamená. Myslela som si, že je to nejaká neupravená žena, alebo nejaká tárajka... Teraz mi syn hovorí, že HAHULA je palica. No neviem, či mu mám veriť :) Ale k tej duchne chcem niečo povedať...
Ešte v časoch šestdesiatych rokoch min st. som chodievala k babke a dedkovi na dedinu. Bývali v starom domku a tam som objavovala veľa vecí , ktoré už málokedy niekto mal. Napríklad, izba bola vyvápnená na bielo, a miesto podlahy bola udupaná dlážka. Obdivuhodne krásna, rovná a keď ju moja babka pokropila krhličkou, vytvorila na nej krásne vzory, ktoré vydržali niekoľko hodín. Okienko na izbe bolo so šiestich presklených kusov a na vonkajšej parapete boli ako vtedy všade , na husto vysadené klasické červené muškáty. V lete okno stále otvorené a do izby sa ťahala vôňa šípových ruží a veľký oleander tienil krásne izbu od slnka. A čo bolo pre mňa čosi nové, boli starodávne postele a v nich miesto matracov slamníky. A ako sa tam krásne spalo !!! Prikrytá ťažkou perinou naplnenou perím, ktoré sa cez zimu po večeroch páralo v kuchyni. Občas sa síce stalo, že ma nejaká tá slamka pichla, ale babinka vedela, že som "dzecko z mesta" a že "sem fajnová" a tak mi cez slamník natiahla teplú deku.
Už dávno som si na to nespomenula, až dnes, keď som si prečítala tvoj príspevok.
aj já budem mat 70....ale to lecíííííííí
Viete co su to "Kapky"?
Ti zo Zahoria vedia urcite. Vsetkym v tejto diskusii prajem pekny vecer.
Kapky = Cukriky
Myslím,že to je drevena kolíska pre dieta u nás-belčov.
Tak možno predsa len tá hahula bude mať niečo spoločné s palicou :-)
Aáááááááách kmotričko, dze sa to len podzelo....jako f tej pesnyčke " ešče káááámen sa f tej vode obrácíííí, mlááádí méééé sa už nenavrácíííí"......a nemaj strach, neny si sama s tú palicu, aj já hu už mosím mat, lebo bez nej sa nepohnem, veru tak! A ozaj, pekná dyskúzia, naozaj, čítám hu od začátku a lesci som to neprehlédla tak aj já mám jedno slovíčko jako hádanku... a víte čo sú "šragle"? No??? Do to ví a odpoví??? / dostane jako odmenu odemna na dálku vzdušný boškanec...na!!! a totok tu tuším ešče též nebolo, hihihi..../
píšte tetky..babky..píšte..nach mám čo čitat i "příšte"...:-)
A s týma rokama si nerobme starost, lebo zbytečne sa budeme štórcovat, dofčulka ešče nygdo nenašel lék na mladnucí, leda tak v reklame, šak len kuknyte na tý krémy, že jak sem sa ponacírala, hnet sa mi stracily vrásky... há ha, a ket na nu kuknete lepši, tak nemá vácej jak trice - tricetpet roku. Šak len nech mna nacírajú s tým týden, a uvidzíme :)))))
Na šrágloch sa rezalo drevo na kúrenie - taký stojan, roznožka (koza)
to bolo tak, zascelo sa mi vyskúšat, jak sa bude na záhradke pod horama darit kukurici, reku posadzím, opatrím ju, a ket - nech je cukrová.
No ale poznáte to, kúpite zaručené spolehlyvé semeno kukurice tej cukrovej, posadzíte ju a až potom ket je už zarovno vás ziscíte, že nékeré z tých semének sa nejakým nedopatreným dostaly do sáčku a vyróstla vám z nyh normálna kŕmna kukurica... no ale čo z nú? Slépky nemám, any inšé zvírence hrabavé, tak dokád bola mladá, vykrmovaly zme sa s nu my - celá famílija. No ale ket už aj tá kukurica dosáhla plnoletosci, jaksik nám už nechucila, dzedko rekel, že on neny gunár , tak čo s tým? A tak sem dostala velyce len dobý nápad - ja haratana - povázala sem tú kukuričku tak jak sa váže a necháva sa sušit pod stréšku pitvora a pome hu povešat pekne z jednej strany sceny na druhý konec. Jejdanenky, to bolo také pekné, že sem sa chodzila na to kukat, neš nedošla naozajstná zima, mna seklo f krížoch, a tak zme mariškabudku nehali opuscenú pod horama.
Aš raz, ket sa začal snech topit, išli sme do obhlédnut, reku sednem, zakúrime do pecky, uvaríme tea s rumem a posedzíme... Aj sa tak stalo................... No ludé, čo vám povím? Mám pokračovat?
Si domyslýte - ket zme to odemkly, málem sem dostala mrtvicu ... si prectafte, že na špagáce nečo viselo, ale len holé kontolce z klásku, a okolo nás, jak zme vešly donútra, začaly behat splašené myši, vylézali odšadze, aj z gauča spod matracú , odkád sa ozývalo pípaný potomkú... no to ste ešče nevidzely, já sem s hrúzu chycila štek, čo sem mala po ruke a hovorím synom, chlapci otvorte dvere , ideme deložovat prechodných nájemnýku.A tak to išlo pekne od ruky, ale myši nečekaly než ich odporúčam ven, utekali aj samé . Chudátka, ony vúbec nechápali, prečo ich ženem ven, ket sem sa o nych tak dobre postarala, a vúbec ony mi tú kukuricu aj vymoržovaly, abych já nemala pluzgíre na dlany....
Tak to bolo naposledy, čo sem si mariškabutku vyzdobila na zimu z kukuricu, tento rok sem zase nasadzila tej cukrovej, aj zme ju zalívali, aj sem si s nú pomaly potykala hnet ze začátku, a čo si myslýte, jak to skončilo´? No, pekne boly uróstnuté, aj kontolce začaly róst, tešila sem sa jak malý Dežo práznynam, a ket už boly asi takých 10 - 12 centymetrú velké, si to potom rozmyslely a just ostaly také furt. Tak sem ich obrala, a na dvakrát zme si doma pochucili, si prectafte, že já sem objedla až 5 takých kukuríc , ha ha ....
.....ale bodaj ho, negde mi písmenko vystáva a negde zas chýba, no už je to poslané....
veru-chudobné..jednoduché..no nádherné to roky boli..ja som chodievala babke husi pásť..klásky zbierať-súťažli sme medz sebou-ktorá má viac kytíc..
kozy pásť-ojojoooj-tam bolo veseloooo..bohatší vyhnali hore na pašu kravy..chudobnejší kozy-v lete cez prázdniny aj na celý deň sme boli-hromada detísk,omladiny,ohne pálili..upiekli čo to v pahrebe..a vymýšľali..karty hrali..skryvky..
inak-pri všetkej počestnosti-ani sme netušili o možnostiach ZLA...
DOBRE mi je tu na návšteve pri vás -dievčence..a že sa nezapojil dáky chlapec do spomínania...a tak...
len tak ďalej veselo do toho umierania...:-)
Pomocka: bolo to v komore.
Bola to drevena truhlica vnutri podelena zviskymi doskami a v jednej casti bola hladka muka, v druhej hruba, v tretej skrob atd.
STÁČAČKA
Venku fičí severák, ze slaniny zostal hák.
Maródem je s polovice, ten čo nemá trigovice.
Zdravú barvu na líci, kúpi sedlák f pivnyci.
Nebýva tam kór moc nudy,
stáča víno, sírí sudy.
Doléva a koštuje,
aj sa opčas zrichtuje.
Skúr, leš šišky napuchnú,
friško lehne pod duchnu,
pokád sa tam zehríva,
víno samé dozríva.
a ešte niečo k vínu: Jano sa pýta kamaráta:
--Tak čo, ku komu sa ty hlásiš? K pravici, ľavici, alebo k stredu ?
- po stránke politickej je mi to jedno, ale po dvoch litroch vína sa kymácam na všetky strany.
-Jano, ako ti hovoria v spoločnosti?
-že : Nepi!
-Jano, prečo tú vašu krčmu voláte: U kŕčovej žily?
-Ná šak preto, že tam víno pijeme enem postojačky.
Dvaja drevorubači:
jeden hovorí tomu druhému:Poď so mnou do lesa po drevo...
- Nemôžem, kamarát, nemám sekeru....
-Tak poď so mnou do šenku...
-Nemôžem, lebo tam tú sekeru mám...
-Jano , a ty víš, do vynašel ozubené koleso?
-no to nevím, ale víš do vynašel jódlováni?
- nevím...
- No ten, kemu sa vajcá dostali medzi tý dve ozubené kolesá...
-
- No, čo by né, a ket kukám na ten tvoj nos, tak verím, že možnáže aj fijalovú..
šenkár hovorí starému kunčafovi:" A víš, že umrel Mišo, ten náš starý zákaznýk... každý den sa tu zastavil, dal si deset píf a nejaký ten liter vína..."
- No a na čo umrel?
- A víš, že any nevím?
Jano prišiel kamarátovi Ferovi na kus reči.
- Janko, sem očul, že lúbiš dobré vínko..
-To áno, ale ket sem uš tu uteba, dám si aj za pohárek teho tvojho...
Vínom podgurážený chlap stojí pred plagátom kde je napísané:"Viete, že akýkoľvek alkohol vás pomaly zabíja?"
- No a čooo, já sa nykam neponáhlam...
Dzedko v šenku hovorí chlapom, že ket im poví jeden ftip, tak šecu umru.
Neverili mu. Tak im ho povedal. A šeci umreli.
Na súde sa sutca pýta, jak to urobil.
Dzetko mu šecko povedal, aj ten ftip. A sutca umrel, ajšci ostatní, čo ho čuli.
Len policajty ne. Tí mureli až za tri dny.
ci je trigovica?
je to bavlnené spodné prádlo , teplučké, oblieka sa to ako "oteplovačky, vpredu to má gombíky až dole, a vzadu tvor pre prípad, že to "nanho donde". Boli také aj spodky od pásu dole na gumu v páse a úpletom dole okolo členkov. Ako decká sme to v zime nosili. :)
Francek z ruku ukáže na polycajnú stanycu , potom ide dálej a len si frfle:" ešče že vím de to je, ale jednému nerozumím, odkád ten oščinoha ví, že ja sem Francek ! "
U nás sme tomu hovorili jégrovky. No moji rodičia našťastie už netrvali na tom, aby som to nosila. Ja som si odtrpela len cvernové pančuchy a galoše.
Vies kde sa ucil lyzovat moj svagor - na zeleznicnom nasype, to bol jediny kopec u nich v okoli 20 km. Ale naucil sa.
Bagandze su pevne topanky po kotniky. Pripinali sa na ne aj korcule, kvintaky. Tiez som take mala.
A fiok tu uz bol? Co je to fiok?
Trigovica bola zimna hruba kosela, vpredu hore na par gombikov. Material bol priblizne ako su dnesne mikiny, ale nosila sa pod pulovrom.
Aha, tak je to je asi to, co tu Sovka nazvala rytierky, aj moj dedko take nosil, len si neviem spomenut, ako tomu hovoril.
@Frezia tak niekde to asi bola len kosela a niekde taky overal, ale viem, co myslite obidve, ono to bolo bavlnene a ked sa to riadne spralo, tak uz to moc nehrialo a bolo to aj take vygajdane, potom to dostal psik do budy
jasne, fiók je predsa šuflík :-)
nie je to cintorin? babka ho volala cmiter
Ano, je to cintorin
:-)
Podla uja googla kvetináč?
To bude nejaký ruský vynálezca...
Po česky kontryhel - alchemilka, to aj ja viem.
Mošo ....oné - to bude umyvadlo, dres na riad, alebo lavór, z maďarčiny, nie?
Presne tak :-)
Mozno aj nejaky existuje :-) No @Bubaya uhadla
Bačic še
Biglajz
alchemilka - že čeho? neviem, čo je alchemilka :)
Bigľajz je žehlička, ostatne neznam :-)
@Babkaancicka
Butor je nabytok
Bačic še - páčiť sa
Biglajz- Afy vedela -žehlička
znyčila ma huspenina,
aj presburštu tri nohy,
necícím si už nohy.
Chlapi išly uš aj spat,
zobudzí ich ráno hlad,
uš to vidzím - tý tanýrky,
smrdzet bude od cibulky
kuchyna aj kvartýr celý,
dávno zme tak nesmrdzely,
ocet,chleba - pivečko,
uš nech donde ránečko.
Myslim, ze je to kratka vesta ku kroju.
Presne tak, dalo by sa to nazvat aj bolerko
kamarátka moja poščaj mi lajblíka, bo mi , bo mi príde frajíííír, bo mi pride frajíííír, paráda velííííka...
tak aby ste si nemysleli, že sem si to vymyslela, tak vám tu hodzím ukášky z jedného presburšča, keré zme s dzedkem daly dokopy. Aj kúsek huspenyny, šak to sa varí v jednem hrcnci. No trvalo to dlho! Najprveč do masárstva, kúpit,naložit, dovézt, vyložit a potom cesnek, cibula, a najvačší hrnčisko, čo nám na steláži f komore stojí uš dobrých pár desítky rokú. A ešče pred našu komoru si postál v maminej komore, ten si pamatuje vác svín jak já. :)))))))))
A tak zme čiščili, škrábaly,krájaly a spomínaly. Kór ftedy, ket dzedko vytáhelze spodného šuflajza nože po svojem dzedkovi. A zaseky sa opakovala situácija, jako ždycky:"Keby dzedko vidzel, jak sa o jeho nože starám ! " Reku, dzedko to je vidzet, kukny sa, rúčky sú skoro furt rovnaké, ale kukny , ešče jedna generácija po nás a ostanú len rúčky. Darmo, kdohoví, kolko si té nože pamatajú, istotne nékerý z ných je ešče z časú, ket ešče any dzedkof dzedko nevedzel, či sa narodzí. Tak vidzíte.......jedna huspenyna a tri presburšče a na čo si šecko jeden zaspomína....
Kytla neviem, ale ringispir - kolotoc?
velmi ma potesila tvoja diskusija, pretoze som 18 rokov zila v dedine pomenovanej prave po Bernolakovi. Mozem povedat ze tam maju vela narecovych slov ako napriklad "bycyglo" . kedze tam uz dlhe roky nezijem tak ma tvoj komentar nie len potesil ale aj rozveselil
@babkaancika tá tvoja steláž f komore sa u nás volá štelajna, ale viete varecháčky-varecháči čo je to omarija?
óoomaríííju ..... nevijéééem...
friško mi to semkaj napíš, já sa zatád "okýpim", tedy - idem sa posadzit na chvílku do vane, vypíjem si tam hrnek čérnej kávy, lepši povedzené "hrčkovej s kúskem mléka" . Hrčnková káva - tak moje vnúčence pomenovali moju rozpustnú kávu, tak to už v našej famíliji ostalo tak. Presne tak jak kedysik moju bapku Teresku pravnúčence začaly volat "bapka staršá", a tak to ostalo furt, aj ket ju nekedy fčueky po tolkých rokoc spomíname :)
Omarija je skriňa na potraviny umiestnená v komore. Bola vysoká, mala viac políc a vyšších, hlbokých šuplíkov a zamykala sa. Nech som akokoľvek pátrala po pôvode tohto názvu, na nič som neprišla.
Grefty, lajtra, putna, štek,
pes uteká cez pústek.
púry, škopek, špuptrígl,
pivnic je zas na rígl!
Výhon, gantnár, pakltabák,
stracil sa mi v rúne škrabák.
Obstrléze, kvíci, gutna,
na gacách mi praskla gurtna.
Zavrite ten pitvor, mamo,
šak tu táhne na hovado!
Gerhen, mogon, odmenec,
kún ma kopel do ...čela!
Cirifandl, gutédle,
stará, nalej po jedle.
Jehúv, jejnin, jejnina,
pije celá rodzina!
Chnupo, skido, gnybana,
Šaks nalála vodnára!
Na ščascí sme si len lízli,
jakje dobré, ket sme strízvi!
Víno neny pomyje,
z úctu nech sa vypije.
Len ten, gdo ví víno pit,
bude ščastne , dlho žit!
Púry, škopek,
Práve dnes sme sa s mojim sobášeným bavili o slove : kríkopa, škarpa, járek , čo je vlastne priekopa. Hlava by mohla prasknúť každému, keby mal rozmýšľať, ako tie výrazy vznikli. :)
To sú klukne.
direk mal mój dzedko pravdu, šak klukne na prádlo. Sem nevedzela, že ten mój starý má taký prehled :)
Babko, sa budeš čudovat, ale já také ručne šité kožené čižmy mám - numero 11.Šak mužov dzedko bol chlapisko jak sa patrí. čižmiská s vysokýma sárama, lesknú sa furt jak lakuvané, nehaly zme si ich na památku, keby dzetko vedzel, že ich mám naaranžuvané v jednem kúce obývačky, pot starú stolyčku drevenú, kerá si pamatá ešče cisára pána posledného a na stolyčke je hlynený džbánysko s uchem, kerý si též pamatá vácej teho jak já z dzetkem dokopy.A dzetkof prapravnuk už do nych aj doróstel :)))
Dobrý deň, všimol som si , že vyšívate Važecké obrázky podľ predlohy maliara Jana Hálu. Pochádzate z Važca, či akým spôsobom ste sa dostali k tejto tvorbe?
Srdečne buďte pozdravení vzácni a milí priatelia, jazykovedci a nárečíbádatelia! Tak po prvé, určite pokračovať v prieskume a aj v pridávaní ďalších (pôvodne som chcel napísať nových) slov, slovíčok, slovných hračiek i básničiek. Aj keď som Východniar, kochám sa rád vo krasorečnení našeho prekrásneho Slovenska. Po druhé, špeciálne pre Monty_čku zos Terebeša, ... niečo už bolo vysvetlené priebežne, mošogatov = hrniec ma umývanie riadu alias scink, temetov = cintorín, ľemeš = pluh, riňavý = chrastavý s mokvajúcimi miestami a vypadanou srsťou (hlavne u zvierat), ale určite nie špinavý lebo to je brudni (brudny). Nuž a po tretie, nádherný nápad, rozvíjajúci sa od Dukelského (naj prebača, Duklianskeho) po Jablunkovský priesmyk! Veľmi som sa potešil aj "linkom" na niektoré nárečia a jazykolamy. Ďakujem!