Rôzne

Tónko, ešče žijeme...

babkaancika - fotkababkaancika, 15. januára 2018

Tak takto začína svoju knižku môj kamarát Lajko, a oslovuje tým Antonína Bernoláka :)

Keď som si v nej dnes listovala, prvé slovo, čo by sa sem do varenia hodilo, bolo slovo:Burštla
Aby všetci vedeli, čo to je, tak napísal toto:
je taká chutná skoroklobáskaje velyce dobrá opekaná nad ohnem, ale aj grilovaná.Češi volajú burštlu špekáček a majú na nu aj európsky glejt.U nás sa lingvisci dohodly, že namísto špekáčka sa bude burštla menovat "slaniniak".
No, ale skúste si v masárstve vypýtat slaniniak, masár bude na vás kukat jak tela na nové vráta / kebych to písala já, tak bych to napísala, že: tak by kukal jak svina po prvej rane.../ .
Tak , to je na začátek , tak mi napíšte, či mám pokračovat. A ket máte aj vy nejaké také slovíčko, tak to sem normálne napíšte,nech sa aj ostatný néčo naučá, dobre?




@zareaguj


Diskusia k téme

motyka
@Babkaancika - určite pokračuj, ale tie také veľmi nepoužívané slová aj prekladaj. Potešíš ma veľmi.
Ďakujem.....
1x frezia
rela
@kimlo to vie on je tiež záhorák jak repa. Bumbura je myslím tekvica, alebo sa mýlim?
atina47
Take prosim o preklad nekterych slov, za tech vic nez 50 let jsem ze slovenskych nareci uplne vypadla, ale velice rada si je pripomenu. Dekuji.
monty469
Pokracuj prosim. Aspon sa niecomu novemu naucime. Bo ja z vychodu ta u nas še hutori a sem tam sebe pohutorim so@Sracz no von tiš z vychodu pochadza. U nas tiš veľo slovička co ja sama som še mušela pitac mojej babky. Taky blajvas či garadiči........ :-))
babkaancika
,Tak Lajči píše takto: Bumbura je dosci hamblyvá, lebo je skoro celá schovaná v zemi. Ale prectafte si, že by ste si bez bumbury nemaly čím osladzit kávu, čaj alebo koláček. Ale bumbura neny iba tá cukrová, skoro na neroznány od nej je aj kŕmna, s kerú sa vykrmujú svine, dobytek, alebo aj slépky a zajíci a ešče jedna , taká špecijálna, kerá je načisto bordová. Dúverne jej hovoríme cvikla a vykrmujú sa s nú ludé. Práda, len tý, čo ju lúba.

No a máme tu aj dálše slovo, keré sem často počula jako dzecko. Komindl chodzívala zbírat bapka na lúku, neskaj teho pravého komindla už tolko neroste. Lebo chotáre nám eše nejaké ostaly, aj u nás zme maly také, dze bolo šecko naróstnuté, aj komindl, aj zemežlč, aj magarétky s dzivým makem. Neskaj tý místa pomenovali, že Rétyho ulyca, Svatoplukova , Novomeská a ešče nejaké, do kerých sem ešče nevlézla, lebo na začátku každej je rampa jak pri štreke, tak si to každý hnet tak vysvetlý, jak to Záhoráci hovorívaly na svoje pesnyčky , že "Enem pro nás a pro naše dzeci".

Lajči o nem píše takto:
je taká nenápadná léčivá zelyna, kerá roste bársdze na pažici, na lúkach alebo rúnach, ale aj v záhradkách. Aby zme presne určily, o čo ide, mosíme pužit nekolko pomenovány, ale nebojte sa, jak je dobrým zvykem z latinu vás zaondzívat nebudem. Komindl sa ináč volá harmanček, alebo aj rumanček. Češi a Nemci ho vlajú kamilky. S komindla sa varí odvar alebo čaj, kerý sa pije alebo obkláda na bolavé místa. Velyce dobre púsobí pri nátke a je po ném aj fajnová pokoška.
Jeden múj známy hovoí, že lepší je naparovat sa doman nat vrelým komindlem, jako f šenku nat pivem a potom si na dobitý ksicht prikládat komindlové obkladačky.
babkaancika
@Monty469 (16.1.2018 18:32)

Hihi, tak u nás je veľa slov ponemčených "po našom",lebo už v stredoveku nekerá hlava pomazaná poslala do našeho mestečka vinohradnýku, kerý pomáhaly rozvoju vinohradnýctva pod Karpatama.Aj neskaj je to vidzet, lebo tolkých Švarcú, Fišerú, Šmitú , Švantnerú a inších nenájdeš indze, leda tak v Nemecku alebo v Rakúsoch .Preto starší ludé hovorili , že: brauze,cícha, štanglcirkl, fajermúr, knofla,tištuch a iné.
Cerusku volal lmój dzedko klajbas, ale jak dumám, nevydumám, schody boly ždycky schody, ale já sem mala najrači OBSTRLEZE , neskaj uš aj to vykapalo, odkedy máme vinohrady obehnané drótama, keré a trasú a any pes pri nych nohu nezdvihne :)
monty469
@Babkaancika (16.1.2018 18:59)

U nas je vela slov z madarciny polstiny ale par aj z nemciny ambrela- dazdnik, ci turectiny findža - hrncek , šutopor - kypriaci prasok to je asi z madarciny a mnoho inych..... Tie čo si napisala ty tak to nemam ani sajnu. Keby sa stretol zahorak s vychodnarom tak to by bolo zaujimave pocut ich rozhovor. Predpokladam , ze by nemali ani sajnu co rozprava ten druhy:-)))
Firhang- zaclona , šifoner- skriňa, biglajz- žehlička, oľem pať- aha pozri , tak take mensie vychodnarske okienko
torticka
Velmi zaujimave citanie. Ja mam muza Zahoraka, ale on tak pjekne nevyprava. To moj nebohy svagor, ten vypraval pjekne po zahoracky. Muzovi hovorim, ze rozprava po cesky, a to byval len 5 kilometrov od Skalice. Ked ho chcem nahnevat, tak mu poviem, ze rozprava po cesky./ ja nemam nic proti nasim bratom, mam aj tam rodinu. /
afataga
@Monty469 (16.1.2018 19:21)

By si sa divila, ja som chodievala na skolenia, kde sme boli z celeho Slovenska a ked chceli, vsetci si rozumeli, ja mam stastie, ze som uprostred a pomerne dobre rozumiem aj jednym aj druhym, jasne, ze nie uplne vsetko. Mne sa strasne paci slovo rozbirit.
U nas doma sa tiez hovorilo firhang, tepich, escajg, prezle, puligar, štóf, frúštik alebo frištuk, cvokhaus, pišinger, pacheraj, piglajz atd, teraz si viac nespomeniem, vacsinu z toho doniesol do rodiny moj otec a niektore sa zauzivali aj v nasej rodine. Takze ne len na vyhodze :-)
Hadanka: hodim penku na táčky a idem hore spinkom, donesiem aj čačiky cestou domov. kto vie co to znamena?
monty469
@Afataga (16.1.2018 20:06)

Tak tie slovicka co si napisala polovicu nepoznam a ta hadanka - snad tie tacky moze byt furik? A to šicko co z teho možno znam. A aj to nie som si ista;-)))
babkaancika
@Afataga (16.1.2018 20:06)

fakt neviem, táčky poznám, ešte od jesene sú opreté o bočnú stenu pod strechou našej záchradnej chatky, zvanej po našom: Mariška búda. Ale si to nemýľte s Canabis búdou, s tou nemá nič spoločné :))))
luss44
@Torticka (16.1.2018 20:00)

toto nie je záhoráčtina, ale pezinčina, plus okolie Pezinka.
@Babkaancika , naša babka mala voľakedy komindlu plný dvor, ako decká sme sa v ňom hrávali, ale babka nám hovorievala že je to "falešný komindel" čiže nepravé kamilky. Ani tak nevoňali. Nevedela som že aj pravým kamilkám sa hovorilo komindel, no zase viem niečo nové :) Pozdravujem Ťa.
strucik
@Monty469 (16.1.2018 19:21)

Ambrela podľa mňa určite nie je z nemčiny, dáždnik je totiž po nemecky Regenschirm, myslím, že to má skôr taliansky základ...
1x frezia
babkaancika
@Monty469 (16.1.2018 19:23) takže, OBSTRLEZE....
Nykedy sem sa nedozvedzela, do totok slovo vymyslel. Obstrleze bolo kedysik v dobrem slova zmysle aktuálne ftedy, ket sa vinohrady obraly, potom obrazne povedané - "otvorily", lebo doftedy mohly tadze chodzit len tý, kerý tam robili kolem oberačky šecko čo bolo treba. / A stejne jako neskaj - ket ich nygdo pri tem nechycil!/. Ale ket uš bolo šecko ve vinných pivnycách vyprešované a dudralo to v sudoch a demižónoch, chodzívaly ludé na obstrleze, tušim sa temu hovorilo aj "paberky". A nykemu za to nedaly žádnu pokutu. Bapka mi vyprávala, že takéto zvyky neboly len ftedy, ket vinohrady obhospodarovaly jéerdáci, ale aj f časoch, ket ešče bola dzecko. Pamatujem si, že párkrát zme na jesen jako dzeci chodzívaly s babku na obstrleze. Dobre zme sa vyluftovaly, než zme prešli pol chotára, a za odmenu zme maly nejaký ten zabudnutý strapeček hrozna, čo any škorci nenašly. A ket bolo pekné to babské leto a slnko svícilo, odpočinuly zme si negdze na starej lavičke, čo bývaly pri vinohradnýckych búdach, zmascily zme masný chleba s cibulu a každý dostal trošku slatkej melty z babkinej konvičky. No, fčuleky obstrlézujú leda tak škorci a je im jedno, jestly sú vinohrady ešče zavrené, alebo ne. Ale nájdu sa aj také "škorce", keré sa neboja obstrlézovat aj o púlnoci, aj ket nemajú krídla a zobáky, a vybíla pár rátku , nestačí im strapec dva, ale čo im do auta vleze.
babkaancika
@Luss44 (16.1.2018 20:16) kormindle boli pravý harmanček a dzivoký, ten rástol do výšky a rastie kde kade. Kamilky boli malého vzrastu a pekne voňali. Jaj, nazbierala som sa ich veru dosť. aj ja ťa zdravím.

monty469
@Strucik (16.1.2018 20:30)

Je to mozne. Vidis ja som si doteraz myslela ze to slovicko pochadza z nemciny hoc moze mat iny vyznam
katka78
Príjemné čítanie, pre mňa spomienky na babku a moje detstvo. U nás v Trnave sa tiež používajú podobné slová ako na Záhorí, či okolo Modry a Pezinka a tiež kopec prevzatých slov, hlavne z nemčiny a maďarčiny, no veď logicky :-) Tie používa skôr staršia generácia, slovník mladších ročníkov už ovplyvňujú pochopiteľne iné jazyky ako našich predkov (hlavne angličtina).
Ja si z detstva pamätám aj tú "buršlu", no a "táčky" hovoríme fúriku bežne, to skôr "fúrik" mi je cudzí. Najpoužívanejšie z tých starších si spomínam budelár (peňaženka), fiók (zásuvka), firhanek (záves), fertucha (zástera), frištuk (raňajky), futro (vnútro-podšívka), parazól (dáždnik), šmalc (masť) atď. Ako dieťa som tie slová bežne používala, postupom času a hlavne pri práci so striktným používaním spisovnej slovenčiny ich mnoho z môjho slovníka vypadlo. Síce im rozumiem, keď ich iní povedia, no sama už si na väčšinu z nich sotva spomeniem. Aj preto ma táto diskusia potešila.
babkaancika
Teraz som si spomenula na dávnejšiu príhodu, keď ma pre veľké bolesti chrbtice museli hospitalizovať v nemocnici. Prišiel rovno k posteli pán doktor, a tak začala naša zoznamka:
Ket sem uš bola okukaná od hlavy aš k pace, jak reklama f televízore, dal si ruky vbok, kukol na mna ze zešpúlenú hubu a nakázal mi krásnou spisovnou slovenčinou:"Tak, a teraz mi povedzte, ako vás to bolí a kde najviac..."
Tak sem sa narichtovala a pekne spisovne som mu odpovedala:" Pán doktor, bolesť mi vyráža od pása dolu po vonkajšej strane nohy až dolu a najviac ma to bolí celé okolo kotníka."
No čujte, ten bíly dochtorko nejako zvážnel a úplne stuhel f celém ksichce a kantorským hlasem ma krátko napomenul:" Rozumiem, ale po slovensky sa hovorí správne členok, kotník je po česky..."
Marinujeho, tak ma zahanbit pred celú izbu, ležali tam kolem mna ešče štyri podobné neščastnyce pod duchnama. Reku, asnaj ma nezabije, odžunger jeden, ket mu odpovím jak sa mi akurátne scelo a tak sem začala od začátku:"Pán doktor, bolesť mi vyráža od pása dolu po vonkajšej strane nohy až dolu a najviac ma to bolí celé okolo členka...." A ket sem nanho kukala, a bolo vidzet, že sa teší, jak se mnu vymétel, tak sem ešče dodala:" no a čo vám poviem, z toho ma bolí celýýýý kotnýýýýýk...".
A tak zme sa navzájem opoznali o nečo lepší jak hodzinu dozadu, lebo jeho stuhnutý ksicht povolil, a nakonec zme sa smáli nélen já, ale aj baby okolo.
Spomínam si na to ráda, lebo takých prekáraček bolo vácej a jak já , tak aj on zme to brali z humorem.
Ket prešel dlhý čas a já sem zase dokvitla na nosítkach na tú istú izbu úplne durch bez sily a od bolesci ma boleli nélen kotnýk, ale aj mihalnyce, zase prišel starostlyvo g postely a začala prehlídačka, padali otásky a já sem odpovedala, povedal mi, že néčo ešče mosíme skúsit, a tak mi prikázal, abych sa sama skúšala posadzit, že on mi bude pritem pomáhat. Očúvajte, to bolo tak tašké, jak výstup na Gerlach ve vietnamkach , ale tak nejako sem to zvládala, a ket sem uš sedzela roztrasená jak Maruška ket hledala v závejoch fijalky, povedal mi, že teraz sa z jeho pomocu postavím, že on ma podrží abych nepadla. Aj ma podržal jak bohatýr Ilja Muromec, a ket sem uš stála, zakvačená rukama kolem jeho krku , napadla ma taká myšlénka, že skúsim kolko teho vydrží a tak sem mu povedzela:"Pán dochtor, očúvajte, šak ket sa uš tak pekne držíme, už by zme sa mohly aj boškat..." Né, nebojte sa, nepuscil ma, any na ten boškanec nedošlo, friško ma uložil, poprikríval , až potom zase z rukama na bokoch len zastonal:"Bože, bože, to je strašnéééé, baba má málem smrt na jazyku a ešče ju napadajú také myšlénky..."

Naša "spolupráca trvala dlhé roky, dopracovali sme to až na dve operácie chrbtice, ale dodnes tomu pánovi doktorovi ďakujem za to, že aj s jeho pomocou som sa postavila na nohy . A že ma teraz hnevajú kolená? Za to on naozaj nemôže ! :)))))
klukodvody
Tak toto bych mohl číst a radovat se do nekonečna. To je taková krása a mé srdce knihomola přímo jásá. Doufám, že to ještě chvíli vydrží. Já toto přímo miluji. Moc a moc děkuji za přidání. Postupně si všechno ukládám, abych o to nepřišel. To je přímo balzám. Já když jsem našel to nejlepší co mně v životě potkalo, moji ženu a jel jsem si o ní říct do Jihlavy, tak po oficialitách se mně panímáma zeptala, jestli chci byřklu. Nebo biřklu? Nevím s jakým i se to píše. Je to také to co v úvodu. Buřt, špekáček a prostě v tom momentě to
nejlepší. Odpoledne chtěla panímáma po manželce, aby podala lavičník a to je zase hadr na podlahu. No a já si tohle všechno ukládám a pročítá. Tak ještě jednou moc děkuji a prosím ještě pokračujte. Srdečně všechny zdravíme.
frezia
@babkaancika , to je ta najkrajsia a najveselsia diskusia, aka tu doteraz bola a dakujem ti, ze si ju zacala.
Nase Slovensko je len maly fliacik na mape a asi prave preto je tak ovplyvnene recami okolitych krajin.
Ked som sa kedysi prestahovala zo zapadneho Slovenska na vychod a zacala som tam pracovat, citila som sa ako niekde v zahranici. Ked sa zacali moje kolegyne medzi sebou rozpravat, nemala som ani tusenia, o com je rec. Trvalo to nejaky cas, kym som sa naucila im rozumiet, ale stalo to za to. Doteraz spominam na moje mile kolegyne a s mnohymi som este v kontakte. Na navsteve v Secovciach som sa pustila do debaty so svagrovym bratom, ktory sa mi pochvalil, ze kupil novy pekny modry "motor". Tak som sa ho spytala, ci ten stary motor bol uz pokazeny, neopravitelny, ked musel kupit do auta celkom novy motor. On nerozumel, preco sa ho take pytam a ja som nerozumela, preco je dolezite, pre neho, ze je ten motor pekny modry, ved je skryty pod kapotou... Az po dlhsej chvili prisla moja sestra, ktora videla cez okno, ze sa stale o comsi dohadujeme a so smiechom mi vysvetlila, ze Jozko si nekupil len motor do auta, ale krasnu modru Skodu 100.
atina47
Vcera jsem tady mela jednu napovedu jak v divadle ale od Laborce, cetly jsme to spolu a nasmaly, jen se mi nechtelo psat, tak az dnes. Vite co je surc - zastera, brudna- spinava, bylo toho vic, jen si nepamatuji.
rela
@babkaancika , slovo "obsteléze" - paberkovanie pochádza z nemčiny: obst - ovocie, lézen - lezenie.
@atina47 , ak dovolíš ešte doplním: šurc (u nás aj šircňa) je šatová zástera, fjertoch je zástera normálna.
strucik
@Rela (17.1.2018 10:42)

Máš pravdu tak z dvoch tretín, obstléze je z nemčiny, ale Lese po nemecky nie je lezenie, ale žatva. :-)
afataga
@Babkaancika (16.1.2018 20:16)

penka je klat na rubanie dreva, spinek je kopec, lebo ked kone tahali voz hore kopcom, tak sa spínali, čačiky su kvety, to je z dedinky pri Ilave

no a este som si spomenula na dalsie slova, co sa u nas pouzivali: šnuptichla, fertucha, špahiert, šezlon
rela
@strucik , čítaj prosím pozorne! Napísala som "lézen" = lezenie, nie "Lese" a uznáš snáď, že to je veľký rozdiel !
babkaancika
Neskaj sem mala pekný den a velyce len chutný krema ostatného. Došla nás kuknút "švagrová" z Moravy, dovézel ju cúg, a naspátky mala také ščascí , že ten cúg išel rovno od nás až k ným, tak sa nemosí dlho hontŕlat a presedat, bude doma skóreči, než stroví neskajší obed.
No a ket sem uš pri tem obedze - tak bol naozaj aspon na tri-štyri "Mišelínové chvezdyčky", šak jak ináč - upékly zme z dzedkem kačičku, udunstovaly červenú kapustu a aby to bolo naozaj cung-rung, jako obloha kolem teho šeckého boly čerstvo upečené lokše, o rozmeroch snehovej lopaty, z rozdzílem , že lopata neny taká gulatá . A ket zme to sprevodzili z tanýra, štrngly zme si s pohárikem červeného . To víte, nechýbala any dobrá dropková polévečka ze slýžama ešče pred tým, než zme začaly chytat čemer z lokšú a kačačiny.
No a jak tak kukám na hodzinky, švagrová uš sedzí v cúgu a ten uš móže byt tak za Štokrlýkovem a rúci sa na Svatý Jur . Jej, teda to Štokrlýkovo, to je vlastne Grinava, a za doby našej mladosci a červených karafijátu to boli Myslenice. A prečo dostala Grinava umelecké meno že Štokrlýkovo?
To je tak, že do to pozná, ten ví, že od Bratislavy až hen dzesik na Trnavu a ešče kúsek dáleči sa tahajú Karpaty a pod nyma dze kukneš , samy vinohrad. A tak ket sa leto prekacuje na svoj konec, po hlavnem drotoári cez Štokrlýkovo sa z nyčeho nyšt objavujú štokrlýky - do neví, čo to je, je to nečo jako stolyčka, len to nemá opíraný a na sedanke stoja pekne vedla seba flaše s burčákem . A za štokrlýkem sedzí negdo, do býva za tú bránu teho domu, odkád ten štokrlýk vyceperili na drotoár. Je to tam jak na jarmeku... Gdo totok nevidzel, nemóže sa do smrci dozvedzet, kolko baref móže burčák mat, od hnedocimentovej až po pomarančovú...
No, ale šak burčák neny šecko, čo tam dostanete kúpit do huby. Jak by to vypadalo, keby k temu chýbaly lokše a aby došly na svoje aj tý, kerý mosá rídzit motor, dostanú tam aj čerstvé hrozénko.
Neš sem to šecko napísala,tak švagrová uš určite dríme medzi Bratislavu a Mauackama.
Len nech donde ščastne domo, lebo jak tak kukám ces firhonky ven, napadol nám porádny rozbirit, ono ešče fčul sa topí, ale gdo ví, čo noc donese, teprf ráno bude veselo!

No a nakonec sa vás opýtam, že do ví , čo je to ŠNYDLYNK.Já sem to nevedzela, dokád sem si to neprečítala.a any to, čo je to TULANGL.
sovka62
Tak aj ja pridám pár slov, nech je to tu pestrejšie: trelko, pauštik, fogaš a zo záhoráckeho regiónu dve, tkroé som nechápala, kým mi ich nevysvetlili: húzky a habán. Tak prekladajte....
babkaancika
@Klukodvody (17.1.2018 16:42)

richtig - kónc máš pravdu, šakneskaj zme si ho dávali do polévečky , já ho milujem, na záhradke ho mám dosci, a vúbec ma nenapadlo, že je toto šnýdlynk .
babkaancika
@Sovka62 (17.1.2018 16:39) Sovka, odkajkživa patril k dobrému jedlu aj kus debaty. A táto diskusia nech je temu príkladem. Šak aj sa tak hovorí - že kolko rečí víš, tolkokrát si človekem :))))

babkaancika
@Danda3 (17.1.2018 16:49)

habáni boli ľudia ktorí prišli zďaleka aj do nášho mestečka,venovali sa keramike, ešte dodnes je zachovalý "habánsky dvor" na Kupeckého ulici smerom von z mesta.
katka78
@Sovka62 (17.1.2018 16:39) neviem či "materáky" je to isté, ale ocino hovorieva "matrtáky", čo by mali byť krémeše, alebo snáď koláče všeobecne.
@Afataga (17.1.2018 16:00) u nás tiež šnuptichel (vreckovka) a šporhelt, alebo tiež šparhelt. Ono sa veľa slov nielen prevzalo, ale hlavne skomolilo, keďže sa odovzdávali prevažne len rečou a kto ako zachytil tak ďalej hovoril. U nás napríklad kvetináču nehovoríme kochlík, ale koflík. Čo sa mi v BA kolegovia nasmiali za to...
katka78
@Danda3 (17.1.2018 16:49) vážne "habán" = lopta? Tiež to slovo poznám len v súvislosti s modranskou keramikou (majolikou), habánsky vzor je jedným z pre ňu typických. Zaujímavé veci sa tu dozvedám :-)
monty469
@Afataga (16.1.2018 20:06)

Nepoznam puligar, štóf,pišinger pacheraj escajg to nemam ani šajnu :-)
Ked k nam do lekarne prisla nova magistra, byva v Kosiciach no pochadza z Brezna a babky pytali borses a pľajster tak chudinka netusila co od nej chcu. Viete niekto co pytali?
A este par slovicok do nasho okienka bugeľar, burgonci, ancug, veľky i maly cajger, fusekli.....
sovka62
Tak habán preložený a správne (ja to viem odvtedy čo žiak prišiel do zborovne a pýtal habán a ja som sa obzerala po nejakej keramike. So zjavným pohŕdaním mi to preložil. Starenka, u ktorej som bývala na priváte mi popoludní oznámila, že mi zvesila " húzky, lebo išlo pršať. Hydinu som nechovala, nechápala som, kým nepreložila, že húzky sú nohavičky, pánske nohavice sú húze.
Ostatné slová sú z môjho milovaného Hontu. Trelko je strúhadlo, napr, na zemiaky, pauštik je bravčový lalok, ktorý sa po zabíjačke jedával s červenou paprikou a cesnakom. Fogaš je vedenie na vinič, taký aký býval pred oknami domov. A materáke sú pagáče, také väčšie,ktoré sa jedávali v bielym polievkam. Tie menšie, ktoré sa pekávali na oslavy, boli materáčike.
sovka62
@Afataga , bugeľar je peňaženka, ancug je oblek, fusekli sú ponožky a tie ostatné slová sú španielska dedina, teda pre mňa.
monty469
@Sovka62 (17.1.2018 19:01)

Burgonci to su halusky , velky a maly cajger to je velka a mala hodinova rucicka - to pouzivala este moja babka. Borses je alpa a pľajster je leukoplast.
Drušľak- cednik s uchami , nepľantaj še tu - nezavadzaj, popať- pozri.... kupilka - mala plechova vanicka
strucik
@Rela (17.1.2018 16:18)

Uznávam, že je to rozdiel, ale:

Slovo "lezen" nemčina nepozná, ide o fonetický prepis slovíčka "lesen", ktoré okrem iného znamená aj "zbierať" alebo "oberať" - zdroj  slovnik.azet.sk/preklad/nemecko-slovensky/?q=lesen...


Na lezenie/šplhanie a pod. používa nemčina úplne iné výrazy (Klettern, Krabbeln...). Ani výrazy pre popínavé rastliny nemajú nič do činenia so slovom lezen/lesen.

Uveď prosím zdroj, podľa ktorého lézen alebo podobný tvar (lezen, lesen...) znamená po nemecky lezenie, šplhanie alebo niečo podobné.
babkaancika
na, a ja sa vrácim k temu slovu TULANGL, strýco Lajo f knyžke píše, že je to rítky ručnýk na hlavu, Ono je to skúrej ozdoba, jako ručnýk, lebo je to hodne, hodne rítkeA ja sem si spomenula na dávne časy, ket sem bola ešče o nečo vyššá jak klučka na dverách. To bolo naozaj velyce len dávno, lebo fčul mám nos o nečo vyšší jak je klučka na okne.
No a ftedy ručnýky boli jakože normálka, nosilo sa to od jari až do jari. Najrači sem mala červený s bílymi bodečkami, a ket sem išla do školy, mama mi ho dala na hlavu, optočila kolem krku a vzadu mi ho zavázala na uzel, a taká zagrglená sem si dala na chrbet hnedú koženú aktofku a išlo sa do školy.
No a veru, spomínam si, že ket došly také chladnejšé časy, sandálky sa vymenyly za hnedé kožené bagandže, keré sa šnurovaly aš vyše kotnýka. Do si to pamatá, tak ví, že to boly škaredé boty, aj ket - velyce len pohodlné, lebo sa ešče cez nárt prevázal remének a noha bola pevne schovaná v boce.
A tak sem si na ne zvykala a ket už boly akurát roztáhnuté, any neomínaly nohu, z nyčeho nyšt sem z nych vyróstla o jedno numero hore. Ftedy mama boty vypulírovala, vyleščila a odložila do komory, lebo šak mlatšá sestra též firško do nych doroste. Na ja, ftedy sa ináš porovalo jak neskaj :)
Ket sem mala kolem dvanást rokof, išli zme aj ze sestru do tábora na leto. Mama mi kúpila kožené boty na tý pijonýrske túry po horách . Ket zme sa vrácili, mama boty vypulírovala a odložila do komory a tam tý trampky, či jak sa volali, čekali, kedy ich zas negdo vytáhne na luft.
A tu sem pri tem, čo sem vám scela povedzet - roky lecely, aj my dve zme vylecely z domu, a na tý boty sem dávno zabudla. Si prectafte, že pred asi desátyma rokma zme sa vybraly aj z mamu za mesto pod horu, že ideme nazbírat šípky, tak jak každý rok. A ket mama sa zrichtovala, nahodzila šuščákové galoty, čo si ušila , teplákovú bundu zn. Adidas / originál od ťinťana - čím víc prúšku - tým vác Adidas/ a já kukám jak blázen do makových slížu - na nohách zabudnuté trampky. Mama na mna kukla a hovorí mi:" čo sa čuduješ, mne noha už nenaróstla , sem si ich vyskúšala, trochu vypulírovala a kukny sa - jak na mna šité.
A život lecel jak šnelcúg dálej............ neskaj na to len úsmevne spomínam - na bodečkovaný ručný, na bagandže, na prázdnyny a hlavne na mamu............
P.S: A tý turistycké boty ? Si prectafte, že tento rok osláva svojich 54 rokú odkedy prišli na svet - uš ich nepulírujem, ale zalévam v nych kvecinky, čo sem do nych zasadzila a dala pod vysoký smreček na záhradke, de moja mama najrači sedávala .
babkaancika
@Kimlo (17.1.2018 18:35) cez Leváre som išla párkrát, ale to už bolo dávno. Ale na salaš pri Stupave chodievam cez leto párkrát. A Stupavské zelí sme chodievali tiež.

haji
@Babkaancika (17.1.2018 16:52)
@Kimlo
U nás je také habánská kultura zachycená v muzeu a nejen v něm. Byli to hrnčíři, vinaři a žili v pospolitosti. Hovorově se v mém dětství říkalo habán nebo habáň muži vyššímu, venkovsky oděnému - buď neznámému, nebo byl užíván i jako mírně hanlivý výraz pro muže zanedbaného, neupraveného.
 cs.wikipedia.org/wiki/Hab%C3%A1ni...
mabla
Bodkový ručník som nosila i ja. Poslúžil i ako obrus na stolíku s tortou u babky na dvore. Krásne spomienky mi ožívajú pri čítaní, a bagandže poslúžili aj v zime, pripli sa na ne kvintáky a hurá na zamrznutý potok. Bumbura bola u nás bubmurica a čakali sme až spadne nejaká z áut, ktoré ju vozili okolo nás do cukrovaru, postrúhala sa hydine. Táčky boli aj u nás, a keď za mnou začal chodiť ten môj, tak u nich už bolo kolečko, hoci býval len o pár dedín ďalej. Väčšinu slov poznám, niektoré som roky nepočula a pri tejto diskusii sa vynárajú spomienky na ľudí a život dávno minulý keď aj u nás chodil motor - autobus a mama mi zapletala kornice - vrkoče, a išli sme na oberky na roľu zbierať klásky keď bolo po žatve.
sovka62
@Babkaancicka , vraciaš ma domov, do detstva. Hnedá aktovka na chrbát (ale na chrbte sme ju nosili ešte tak prvej triede, potom sme traky odopli a boli sme frajerky a aktovku sme nosili v ruke, za čo ma moja chrbtica doteraz trestá). Aj bagandže som mala, aj s tým remienkom a ako píše @Mabla , boli univerzálne, na chodenie do školy, na korčuľovanie, na kĺzanie po šmykľavkách aj na rozbíjanie ľadu na mlákach. Od jesene do jari sme ich nosili na striedačku s galošami, bielymi, lebo hnedé a čierne by ma nedonútili obuť. V nich kockované papuče, ktoré sa zapínali na kovovú sponku s rebríčkom (u nás meltonky). V škole sme stiahli galoše a boli sme "prezuté". A ešte jeden kus patril k zimnej výbave, rytierky, ktoré som nenávidela ako mor. Pre mladších : Bola to kombinéze z hrubej teplákoviny, ktorá sa od rozkroku po hruď zapínala na gombíky. Zadný diel mal otvor, cez ktorý sme vystrčili tú časť tela, kde už chrbát stratil svoje poctivé meno, lebo aj toaletu bolo treba občas použiť, pravda. Na rukávoch a na členkoch boli patenty, nad nimi hrubá teplákovina robila hrče, ktoré bolo vidieť cez pančuchy (nosiť do školy nohavice sme mali zakázané) a aj pod rukávmi. Baby moje, strašne sa teším, že sme doma nemali fotoaparát a nemôžem sa vidieť ako som vyzerala. Veď si to predstavte! Vlnené kockované šaty (tá vlnú hrýzla po celom tele), tak asi červeno-zeleno-modro-biela kocka, zapnuté až pod krk, s okrúhlym golierom a skladanou sukňou. Na rukách hrče z rytierok. Spod sukne vytŕčali chudé nohy v tmavohnedých patentových papučiach, obuté v bagandžiach. Nad bagandžami hrče z rytierok. Všetko dopĺňala vkusná vlnená šatka, kockovaná, zväčša úplne inak ako tie šaty (bodkované sme nosievali keď bolo teplejšie). Ešte kabát,flaušový, ale môj okolo gombíkov a na rukávoch mierne ošúchaný, lebo ho nosili už dve staršie sestry. No poviem vám, bola som kočka!
evelynba
Vďaka, @babkaancika za túto debatu, úžasne sa to číta, s potešením som si to prečítala už tretí raz. Milá atmosféra a krásne spomienky. Človek si pritom spomenie aj na veci, ktoré dávno zabudol - vďaka aj @sovka62 , @Mabla a ďalší. Keby sa tá diskusia nikdy neskončila.... A tvoje príbehy @babkaancika sú naozaj na knihu.
Ja som celý život v Bratislave a to bolo kedysi multijazyčné mesto a okrem toho, ako píšem aj vo svojom profile, naša rodina bola taký rakúsko-uhorský mišung. Takže aj u nás bolo mnoho všelijakých slov. Lenže väčšina už sa v diskusii vyskytla (meškám). Tak prispejem aspoň trošku z Vojvodiny - napr. ťapša - plech na pečenie, brľať sa - babrať sa, prplať sa (v jedle, keď nechutí), mrcvoliť sa - mrviť sa, vrtieť sa, alebo patiť sa - trápiť sa, mať smolu, keď sa nedarí - nedá sa to ani presne preložiť, proste keď je niekto "patilo", tak je to niekto, o kom sa tu hovorí napr. že mu aj z prázdneho hrnca vykypí. A viete, aké je dievka, keď je "kaľavná"?
evelynba
Ďakujem @Honestka za odpoveď, vďaka nej som si uvedomila, že som bola nepresná, ešte častejšie než "kaľavná" sa používa "keľavná". Sorry. Máš pravdu, kľavý je nemotorný, nešikový, ale toto je niečo iné.
elixir
Vďaka za tie úsmevné komentáre, čo som si tu mohla prečítať. :) Keď som čítala o "patení", mi to intuitívne, bez ohľadu na význam, pripomenulo citát z prostonárodných slovenských povestí, z príbehu "Baláž", keď trojhlavý šarkan povie koňovi: "Hio, mrcina, čo tak pätíš?" :)

Ja mám tiež hádanku, slovo z Kysúc, "čpičindač". Ako pubertiačka som sa narehotala, keď som ho prvý raz počula. :) Viete niekto, čo znamená?
rela
@babkaancika , TUREŠINA je kukurica.
@strucik , Ty si taký šikovný človek, všetko vieš, všade si bol. Určite si to zistíš aj sám :-). Želám Ti pekný deň
sovka62
@Evelynba , poznám všetky slová, ktoré si uviedla. Vo Vojvodine sa hovorí podobne ako v Honte a Novohrade, zrejme odtiaľ Slováci do Vojvodiny prišli. Mne toto nárečie hladí dušu, spomienka na starých rodičov. Keľavná je šikovná, súca. A pridám ešte: nezapískaj sa, merkuj (napr. nak ťa motor nezadlávi), šikuvať, meldovať.
1x elixir
afataga
@Monty469 (17.1.2018 18:30)

puligár, alebo aj pugilár= penazenka
štóf = látka
pišinger = kupena doboska ako tatranka a pod.
pacheraj = zákusok
escajg = príbor, dost riadna skomolenina z nemciny
1x elixir
afataga
@Monty469 (17.1.2018 18:30)

No vidis a ja zas netusim co je borses a cajger, pľajster bude asi rychloobvaz, u nas nazyvany fľajster :-)
elixir
@Katka78 (18.1.2018 12:43)

čpičindač znamená spať, hovorí sa to hlavne malým deťom, myslím, že inak sa povie špac. :)
Pochádza to z Rakovej.
afataga
@Sovka62 (18.1.2018 11:06)

nezapiskaj sa = nezaspin sa
merkuj = brzdi, hamuj
šikuvat = vodit napr. za ruku
meldovat netusim, vyzrad
1x elixir
babkaancika
tak veru, Varecháči, pospomínat si na tý roky, ket zme ich maly "enem pár", dobre padne. Keré z našich vnúčenec sa móže pochvályt, že chodzilo z bapku a dzedkem na drevo? Né do predajny , ale direk rovno do hor, aj s káru, kerú dzedko tlačil do kopca prázdnu, a ket už tý najmlačší nevládali, tak na strídačku zme sa menyly. Nykedy nezabudnem, ket začaly prázdnyny a v jednej chvíli zme sa šeci stretly u bapky a dzedka na malem dvorečku. Až hen štyré od Zvolena, dve z Bratislavy a pet nás bývalo blýsko babky a dzedka. Jejdanenky, jak bapka plakala od radosci, že má celú famíliju pokope! Ale any na to nezabudnem, jak bapka plakala, ket sa prázdnyny skončili a s dzedkem nás vyprevádzala medzi brányčku ze šnuptychlem pri nos. " tak teda zbohem, a bucte dobrý, lebo dzedkof "voják" furt visí na klynci v kúce. "
Ždycky zme sa smály ket zme spomínali, že naposledy tak strašne plakala, ket vyprevádzala v apríli roku 1945 ruských vojáku, kerý u nych boly ubytovaný , :)))))))) " Len icte, icte...uš aby ste tam boly.."
A od radosci, že majú domeček uš len pre seba, celý dom vyrídzily, šecko čo po nych ostalo spálily, a bapka za jeden mesác vyšila na lanovú látku krásny obrus, ze šípovýma ružama a od teho roku ho používala len dvakrát do roka - na Vánoce a na šibačku. Já mám ten obrus odložený na památku.
No ale po nás to nemosela robit, lebo jednak zme šecko vypulírovali, koberce vypraly na potoku, okná a firhonky umyly naše matere . /Stejne celý čas, čo zme sa u bapky hrávaly, may sme vyárendovaný prasačí chlívek, kerý dzedko dopretku vylíčil, aj nám tam s válečkem narobil peknú ozdobu, a na prasačej verande stála vodová lavička, do kerej sa dál kýbel z vodu a žufanku, a kolem teho šeckého boli malé kláciky z dreva, aby zme si mohli šeci sednút. Nad nama róstla krásna marhula a oproci bolo velké okno z babkinej kuchyni, pod ným stól , za ným dzedko , kerý na nás dohlídal a bapka vedla neho ... o program maly postarané, any im televízor ftedy nechýbal. A ket zme sa za tú ohradu nepohodly, a bol velký krik, tak bapka enem zakričala:" očúvajte, ale už aj bude cicho, leboooooo, lebo zvesím dzedkovho vojáka a tak vás vyšvácam, že do konca prázdnyn budete mat zadky červené..." Ten voják bol dzedkof remen ešče z doby, ket jako voják bojoval v Itáliji za prvej vojny. Ale jako ten voják "chucil", nygdo z nás nevedzel, lebo bapka s ným len strašila a dzedko si na nem brúsil britvu.
Ona račik vybehla na dvoreček, otvorila brányčku a prísno povedzela:" Tak, a teraz hybajte šeci domo, nech sa s vama jedujú vaše matere, a uš sa vácej nevracajte...." . Mosely zme poslúchnut, bapka bola generál, tak zme išli každý domo, ostaly len bezpolný....:)
radost
@Babkaancika (18.1.2018 13:16)

bože,dievča moje..slzy v očiach..spomínam..až si ma zahnala do kúta hľadať paberky detstva raného..vidím dedka-ako si na remeni brúsi britvu naživo..ako si opravuje bagandže na šusterskom kopyte..
vidím..prežívam..
to bol vtedy raj-prežitý-ten-čo nám sľubujú po smrti-niektorým-určite nemôže byť lepší..
vybehaní..vylietaní..vyhladovaní.bože-ako ten chleba so šmalcom a cibuľou chutil..:-)
pri pasení husí,,kôz sme sa navystrájali-bez dozoru-vatry horeli-ešte sme nevedeli,že sa môžu volať =vatry zvrchovanosti=piekli v pahrebe zemiaky..
prečo ten život ľudský je taký krátky??
/trojdňový:prvý deň sa narodíš-druhý je teraz a tretí umieraš.../
prečo sa dobré nevráti spiatky..??
i d e e e š ...:-)
klukodvody
Prosím ať to nekončí. Je to neskutečné a napjatě sleduji, co zase přibývá. Také bych mohl přidat pár slovíček jen tak pro pobavení. Nejdříve od manželky, která vystudovala konzervatoř a hraje na dost nástrojů. Třeba názvy v hantýrce. Fňukna, sladké dřevo, štěbenec, klimpr, gajgy, skřipky.
Tak jen tohle a jinak je toho hodně a tak pokračujme prosím. Krásný den a hodně zábavy přejeme.
helena64
Pekné a zaujímavé čítanie. Aj ja pridám, možno tu už boli napísané, ale nech: pale ni -y- pozri sa, šifoner - skriňa, šafareň - lavica s operadlom, harčičok - hrnček, brotvanka - plech na pečenie, gargala - krhla na polievanie, moždov - veľmi veľká kuchynská nádoba s dvoma ušami, drabina - rebrík, džviradlo - zrkadlo, šľapantovy - zemiakové placky, hičkoše - halušky, napr. s bryndzou, mašina - šijací stroj, fiľce - čižmy , chodidlo bolo z kože a sára z hrubej tkaniny, mašľa -kravata, vigan - dámske šaty, gerok - kabát, atď. atď. Takí sme maličkí, čo sa týka územia a v každej dedine iná reč, iné zvyky, ale je to pekné, nie?
babkaancika
usmievam sa.... som rada, že kto bude chcieť, otvorí svoj pomyselný archív a nájde tam niečo, čo zabudol, lebo mu to niekto iný v tejto téme pripomenie. Preto mám rada aj tú knižku od Strýca Laja, kde mnoho vecí tzv. vytiahol tiež z archívu spomienok, lebo mnohé z nich sa strácajú. A nie je divu, že ku každému slovíčku patrí nejaký príbeh a keď sa ten príbeh napíše - rozpovie - spája ľudí dokopy. Preto spomínajme, podeľme sa medzi sebou s tým, čo sme prežili a dajme šancu aj slovíčkam, z ktorých mnohé nevideli svetlo sveta už dáááávno.
babkaancika
a kto mi prezradí, ako sa volajú tieto kožušinové čižmy z Važca, ktoré som sa snažila vyšiť na plátno podľa obrázku z knihy Ján Hála - Važec v obrazoch?


2010
Takze nekritizujte vnukov, ked skonstatuju ze to je kúl, a idu na event, a potom shopping a spravia si este selficko.
PS: Tiez som prazdniny travil na dedine kde to bolo totalne domotane cast robila na madaroch a druha stale hovorila o rakuzoch.
helena64
...môžem ešte pár slov? Ale koľko ich ešte je: šverborítky - šípky - krik šípkový, pešník - chodník, reseľov - strúhadlo, môj nebohý otec mi raz povedal, keď som si v puberte vytláčala akné : nebabri totu tvár, bo ju budzeš mac jak reseľov. Trim pysk - neodvrávaj, trim še - drž sa... Alebo ako sa obliekali naše mamky, babky v zime. Buďugovy po kolená , hrubé štrimfle, ktoré sa držali na stehne štrompadľami , kartunka / nazberaná sukňa a pod ňou množstvo spodničiek/ a veľká chustka prepasaná od hlavy cez hrudník a zaväzovala sa v pase vzadu na na chrbte. Chustka - veľká vlnená, hrubá šatka, chustočka- malá šatka na hlavu. Bralta - mladucha, ale nie som si istá. Ak to niekto , nech odpovie.
elixir
@Babkaancika (18.1.2018 14:12) To si dala neľahkú otázku... :) To je nejaká predloha v knihe, čo máš? Tam písali, že sú to kožušinové čižmy, alebo si si tipla a mohli by byť aj z iného materiálu? Mohlo by to byť aj súkno?  www.kroj.sk/sk/clanok-liptovsky-kroj.php...

@Afataga (18.1.2018 12:40) otoman, kanape...a ako som sa voľakedy na gympli naučila, "hovník" :)

helena64
Babkaancika, už dávno som sa tak nezasmiala, ako pri čítaní tvojich spomienok. Pri natriasaní sa od smiechu, so slzami v očiach som ani poriadne nevidela na text. Perfiš, ako hovorí mládež a ďakujeeem.
klukodvody
@Babkaancika (18.1.2018 14:12) To jsou krbce nebo možná se to píše krpce. To jsou plstěné válenky, podšité kůží. Nádherné. Teda alespoň si to myslím.

babkaancika
Na obrazoch vyzerajú kožušinové,museli byť fakt teplučké. Tak ako na tomto obrázku, kde som tie hnedé podrážky, čo boli vidieť na origináli obrazu , nevyšila, lebo som sa dozvedela úsmevnú príhodu z jej doby mladosti, že keď ju p. Hála namaľoval, hnevala sa, že tie čižmy vyzerajú akoby boli deravé. Tak som vyhovela jed dcére a k úcte k Hanke, som to nevyšila. Ktohovie, čo si o tom Hanka tam hore myslí, či je s tým spokojná. Jednu chybu to však má, pravú podobu jej tváričky som ihlou nedokázala zvečniť na plátno tak, ako je na origináli obrazu :(


evelynba
@Zuzanka1367 (18.1.2018 10:04)

Áno, pravda, je to súca dievka, pekná aj šikovná aj pracovitá - dnes by sme povedali že do koča aj do voza.
Pekný deň všetkým a ešte raz vďaka za túto super krásnu tému a diskusiu.
mimi4
U nás sa tie čižmy zo sukna volali kapce
evelynba
@Sovka62 (18.1.2018 11:06)

Áno, ďakujem, aj napr. použité slovko "nak" (nech) je typické, môj starý otec hovoril "načim merkovať" - treba dávať pozor. Súhlasím, zachovaná slovenčina z Vojvodiny, spestrená slovíčkami zo srbštiny, nemčiny či maďarčiny, ale najmä so zachovanými archaickými slovíčkami, je pohladením pre dušu. Svojho času sem prispievala aj pani Anna z Kysáča @An3da a to čítanie bolo úžasné. Ako som to čítala, v duchu som počula tú reč bolo mi dobre na duši. Ešte raz ďakujem všetkým účastníkom tejto diskusie a najmä babke ančike, ktorá ju začala. Je to super!!!!!
monty469
A este pridam aj ja par slovicok. Mozno ich niektori budete poznat
šarhaňov, teliška, kuršmid, balogar a dziňanka :-)

motyka
@klukovody - prosím prelož všetky tie Tvoje slová, ktoré si uviedol.
@monty- kuršmid - zverolekár
dziňanka - tekvicová polievka
ale ostatné - ???
Veľmi sa bavím na tej diskusii, ktorú som prakticky trochu podnietila ešte v predchádzajúcej téme. Vypisujem si všetky tie slová s "prekladom" a budem sa ich učiť. Tak prosím preložte .... Vopred ďakujem.
monty469
@Motyka (18.1.2018 18:39)

šarhaňov- blatnik na bicykli
teliška - dvojkolesovy vozik
balogar- ľavák
dziňanka- tekvicovy privarok od mala som ho neznasala, babka ju casto varila, ked sme boli u nej na prazdninach. Ved nas bolo min.8 vnucat na prazdninach a tekvic bolo dost :-))
tarišňa- to je taka taska z jednym dlhym uchom, neviem to inac vysvetlit. Zavesili sme si to na krk a hor sa na strom vacsinou ceresnu a uz sme oberali. Mali sme pri sebe aj taky dlhy kovovy hak a spustali sme to dole .Pod stromom bola babka a odoberala tie tarisne od nas a vysypavala ceresne do ladyčky -prepravky :-)
čatoreň- odkvapova rura
1x motyka
afataga
@Monty469 (18.1.2018 18:14)

šarhaňov nie je nieco s bicyklom? retiazka, kolesa, blatnik?
este z tvojho regionu: riňavý = špinavý, ale co je ogrgeľ som uz zabudla

a viete co je ľemeš?
honestka
@Mimi4 (18.1.2018 16:22) aj ja poznam vyraz na tieto sukenne ako KAPCE
a cisto kozene / vacsinou vysoke cierne/ vzdy len CIZMY pre zeny aj pre muzov;
a suhlasim s @Afataga aj u nas /Stredne Slovensko/ sa tato obuv volala KRBCE.
monty469
@Afataga (18.1.2018 19:06)

Ogrgeľ to ani ja neviem. V nasom regione sa to slovicko nepouziva
Ľemeš to vobec netusim
klukodvody
@Motyka (18.1.2018 18:39) Fňukna je tahací harmonika -Heligonka, sladké dřevo a štěbenec jsou klarinety,
gajgy jsou na Domažlicku dudy, skřipky housle a klimpr je piano.

1x motyka
babkaancika
@Monty469 (18.1.2018 19:35) OGRGEĽ - to slovo poznám, preložiť to neviem určite, ale keď niekomu poviem, že je ogrgeľ, ako keby to bol klamár, potvora, opilec, nešikovný ťarbák .... hm.... neviem presne, ale určite to nie je nič pozitívne :) Pripomína mi to jemne hanlivé slovíčko , že HAČAPÍR, alebo ODŽUNGER.
babkaancika
@Klukodvody (18.1.2018 19:36) Jáááá vám povím , totok je jako "univerzita tretieho veku", mne sa najviac páči slovo KLIMPR, keby sa ma niekto pýtal čo to je, prvá moja predstava by bola, že BLINKER - svetlo na aute.

1x rela
tatty
Tak já sem u starenky v Gajarých chodziua do sklepa pro paru a starenka potom upékli kugluf.. :-)
monty469
Viete co je zaujimave v nasom okoli. Dediny smerom k Trebisovu tak tam hutoria. Dedina 3km od nas smerom na Kosice tam uz hvaria a napr. u nas je chľib tam je hľeb - chlieb, u nas mľiko tam mľeko - mlieko, u nas bile a tam bele - biele :-)))) a mnoho inych len ma teraz viac toho nenapadne a je to dedina za rohom

leaela
@Monty469 (18.1.2018 20:43)

A zviera z vychodu na dve pismena poznas?ale to je narecie severo-vychodu,nie z juhu kde zijes. :-)
1x elixir
babkaancika
@Tatty (18.1.2018 20:07) Kugluf je velyce len dobrá vec, hlavne ket je k tomu vonavá bíla káva, jako dzeci zme k temu dostaly hrnek Melty s mlékem. A si prectafte, že neskaj sem si kúsek kuglufu dopríla.


1x elixir
sovka62
Tooooľko komentárov, ani neviem, či či toto nájdu ľudia, ktorí sa zaujímali o preklad slova meldovať. Ak nie, nevadí, @Klukodvody to preložil správne, meldovať=hlásiť, oznamovať, prípadne aj udávať (omeldoval poľnému hájnikovi, že Jankine husi zabehli do žita).
rela
@Babkaancika (18.1.2018 15:49)

tie výšivky sú neskutočné, nemám slov.
A aby som úplne neonemela, prídam ešte jedno slovo: štaupfcukr - práškový cukor.
1x elixir
45678
@Babkaancika (18.1.2018 14:12)

Vysoké plstene čižmy sa volajú Huňáky skrátené Huňe..:-)

Doma sa prezuvali do pantovflî..a onuce sušili na trúbe transpotru ( sporák na drevo)
Vyzliekli aj prucel - podsivana vesta
Spadli do kripopy -jarok
babkaancika
@45678 (19.1.2018 13:38)

díky za odpoveď, takže HUŇÁKY . Čítam si Lajkovu knyžku stranu po strane a kukám, že jaké pekné slovo: Šuvix...
Já vím, poznáme to, lebo ket vám na nečem nezáleží , povíte si to na plný céres alebo len tak hodzíte z ruku a povíte si sám pre seba, že :Mne je to šecko šuvix! Ale čo to šuvix je, sem sa dočítala až fčuleky - vedzely ste, že kedysik, ket chlapci chodzívaly na nejaký čas, najvác na dva roky - za bránu kasáren , medzi šeckým, čo maly ve vojenskem batohu, bol aj šuvix? Ináč by tý kanady neboly také pekné lesklé. Bol to fajnový krém na boty. A tak sa zvyklo hovorit nekedy, že : Bol čérny jak ten šuvix ". A ešče prirovnány tu strýco Lajo dal, že: " Otkážte mu, že mi je šuvix!"Myslel tým nejakú slečnu blyšší nemenovanú, na kerú jej frajer hodzil bobek.



babkaancika
a ket kukám na týto dve moje Važčanky, ziscujem, že najčastejší chodzívaly bosky. Šak o to pokoj, aj my zme jako dzecká lítaly po dvore aj po ulyci bosky. No ale, ket uš vím, čo to z našíma nohama porobilo, neskaj len obdivujem šeckých, kerý tak žily, chodzívaly na kosačku, hrabačku a aj indze enem tak, bez bot. Marinujeho, keby sa neskaj tý naši , čo žily pred nama, zobudzily a direk by f televízore išla reklama - o tem, jak dat dole ochlpený, na tvrdé paty, na sopel, na zduté brucho, a ž by to skončilo o šporený na pohreb, nevím, či by temu vúbec rozumely, a nezavrely oči ešče skóreči, neš skončí reklama. Neskaj lezeme do vody račik f botoch, a priznajme si, že do nekerej račik any nevlezeme.
leaela
@Afataga (19.1.2018 08:22)

Sorry ze tak neskoro odpovedam,ale dnes som fakt nic nestihal,ani len kuknut sem na varechu... :-) .no,netusim odkial,ale poznam to slovo.kade-tade som zil,byval,a frajerky nahanal po tomto nasom Slovensku,tak sa to niekde na mna prilepilo ;-) .pekny vecer vsetkym! :-)
leaela
@Monty469 (19.1.2018 08:46)

Predsa BK! ;-) .býk...tusim rusnacky je to.... :-))).8 rokov som mal frajerku z vychodu,mam to tam pobehane krizom-krazom...temperamentna bola az privelmi :-))),taka vychodnarska povaha,no nevyslo nam to....a paradoxne,istu dobu som s nou zil na Zahori,konkretne- ve Stupavje.mam na to obdobie krasne spomienky! ;-)))
1x elixir
bezinka
A vedeli by ste čo znamenajú slová: dyšč, garadyče, firštok, ganek, švablik?

afataga
@Bezinka (20.1.2018 15:15)

garadyče priekopy pri ceste?
firštok ranajky?
ganek taky ten betonovy vyvyseny chodnik okolo domu?
švablik zemiak?
dyšč nemam dunstu :-)
bezinka
Garadyče - betonové schody, firštok - zárubeň, ganek - betonový chodník okolo domu, švablik - zápalka a dyšč - dážď... Raňajky by boli frištik... Otec mal ešte obľúbené slovo sersan - náradie ... Mamka zase hovorila, že umyla graty - riad... Prečítala som si celú diskusiu a bola som milo prekvapená. Niektoré slova som nikdy ani nepočula a niektoré som si pripomenula (dávno som ich zabudla)...
babkaancika
a sobota je na konci!
Práve som dopozerala Zem spieva a hneď som si spomenula, aké je to podobné tejto našej debate, ktorú tu už týždeň vedieme. Z každého rožka troška. Neviem, či ste to pozerali aj vy, ale ja keď som počula spievať chlapov z Heľpy, chytili ma za srdco , jednoducho tento štýl milujem. A keď som videla telgártsky kroj - hlavne vyšívaná zástera, aj to sa mi na to moje srcco prilepilo. A tie zástery žien skupiny Urpín, to sa mi tam tiež ešte zmestilo.
A fčuleky tu sedzím a asi any oka nezavrem.Jááááá máááám chut vyšívat, bavlnek mám dost, len čo s tým? Já vyšijem takú fertuchu a čo s nú? Roboty kolem teho je tolko, jak ket zasadzíš kvecinku do záhona a mosíš sa o nu starat celé leto až do zimy. No, aj tak si myslým, že ket sa do teho nepuscím, nebudem spokojná :) Ozaj, kukaly ste to? A ket áno, kerý z nych sa vám lúbil?
evelynba
@Babkaancika (20.1.2018 22:39)

Pozerali sme a v podstate sa nám páčili všetci, aj keď isté rozdiely tam boli. ALE - čo je pre mňa najkrajšie a čo mňa hreje v srdci je skutočnosť, že toľko ľudí sa aktívne venuje folklóru. To je krásne a teší nás to, najmä keď my tu v Bratislave sme pomaly už nadobudli dojem, že všetci len kukajú do mobilov, tabletov, počítačov, príp. do telky a rozumejú už pomaly iba po anglicky.... :-))))
mijaita
@Babkaancika (20.1.2018 22:39)

Mam v Ba ve Vajnoroch kamaradku, s manzelem a detma ziji folklorem.  jankohrasko.sk

Renka sbira kroje, palickuje, vysiva, Igor hraje snad na vsechny hudebni nastroje, na fujaru v Čičmanoch, uci tanecky, zpiva a vsichni se ucastni ruznych akci. Moc fajn lide, rodina!
2010
No moje komplexne varenie v prirode bolo nepochopene asi som to mal pridat sem , aluminiovy EŠUS.
afataga
@Bezinka (20.1.2018 16:32)

No aspon ten ganek som trafila, vstupna miestnost v dome bol pitvor a ten firštuk som myslela, ze to zas daka skomolenina, lebo ranajky su frištuk aj frúštik, no este špahiert, alebo šporheľt, ale to asi viete, aj žufaňa, fertucha

@2010 ešus asi vsetci vieme co je, aj ked sme na vojne neboli, teraz su uz aj nerezove
2010
@Afataga (21.1.2018 13:29)
No dobre teda ked take lahke, tak idem radsej robit flaksmana,
babkaancika
@2010 (21.1.2018 13:57)

no, já naozaj nevím, čo to móže byt za funkciju, ale snat sa pri tem moc nenarobíš :)))
babkaancika
@Mijaita (21.1.2018 10:13)
Vajnory !
Bývala to dzedinka hnet za humnama Bratyslavy. A rovnako jako Cífer, čo je zase dzedina za humnama Trnavy, tam aj tam sa vyšívalo o dušu. Moc si teho nepamatujem, ale vím,že moja bapka sa aj s nejakýma takými ženami kamarácila , lebo šak to sa né len že vyšívalo, to sa aj predávalo, jednak v ÚLUVe, alebo SLOVAKII. Dokonca f Cíferi stojí kaščíl,dze kedysi na začátku 20. storočá bývala nejaká grófka, kerá učila šecky dzifčence vyšívat. Babinka mi vyprávala, že mala sotvaj deset roku a uš chodzívala do kaščíla"na školu".To bolo v roku 1910. Ket sem už bola"velyká" aj já,babka chodzívala každý den pres tri ulyce ke mne , lebo sem bola doma na materskej s troma dzecmi . A babenka bola v domečku sama, dzedko odešel do nebes a jej doma šecko padalo na hlavu. A tak začala aj mne škola vyšívana,a očúvala sem pri tem bapku, jak vypráva čo bolo kedysik, šak to poznáte, šeci zme maly bapku a aj dzedka.
Raz, ket sme sa vybrali k nej , bapka otvorila dolný šufel na kasne a tam teho bolo! Od bavlnek cez šelijaké cverny, a kopec papíru na kope.Ftedy sem dostala na památku šecko, čo f tem šufly bolo. Šelyjaké malé kúsky plátenka, na kerém bolo ždycky nečo vyšité a krema teho nečo, čo neskaj označujem za najvačší poklad - prílohy znejakých časopisú zr. 1912, a ešče staršé barevné vzorkovnýky ešče z . r. 1898.
A takýto poklad sa nezahadzuje, voný z teho minulost.

2010
@Afataga (21.1.2018 15:58)
Zítra mám flaksu. Mat kuchynsku umyvaciu sluzbu
babkaancika
očúvajte, neskaj sem sa ráno obudzila, potešilo ma, že kónc živá, ale povím vám , že sem nejaká jako kebych utekala za rýchlykem, taká nejáka bez nálady, aj ket venku svíci slnko , teda kukám do okna, už any moc ne...
hnet od rána mi zvoný mobil, ale any ten ma nejako neprebral k životu, tak sem si sedla a puscila sa búrskych oríšku. Aj sem scelanečo semkaj napísat, ale neskaj to je úplne nanyšt.
A tak sem vytáhla jednu knyžečku, též od nášho rodáka, nech mu je zem lachká, též už má inačé starosci jak my, čo zme ešče tu, a začátek knyšky pasuje zrovna na túto dobu, tak sem si povedzela, že to sem napíšem, a tak si spomenem na nášho rodáka Joška Nosála,kerý mal život rád a též ludzí rád rozesmíval .


Tak začnem: VINOHRADNÍKUF ROK

NOVÝ ROK

Na nový rok o slepačí krok.
Nohy slabé, krivý dvúr,
keby vedzel s kerú skúr.

Mesáček uš išel spat,
Palo neví rovno stát.
Ide čaško ze šenku,
boškat ženu Irenku.

Jeden krok a ešče metr,
gdze len nehal nový svetr?

Devet rumú, to je pár,
čapce jako dromedár.
Scel len kúpit cigaretle,
a podléhel luckej metle.

Takkončí a začína
rok našého Palina.
babka123
Veľká vďaka Vám všetkým za úsmevné príbehy, vďaka Sovka za príspevok zo dňa 18. januára, vrátila si ma do detských čias - asi sme rovnako staré ja budem tento rok sláviť 70. Veľmi presne a detailne si opísala to naše oblečenie a obutie - vďaka za pekné spomienky, len my sme nemali rytierky, ale u nás sa to volalo trigo, univerzálne pre dievčatá aj chlapcov. A ešte - viete čo je duchna?
katka78
@Mimi4 (23.1.2018 14:20) áno, je to perina, u nás doma (TT) stále zaužívané slovo. Zažila som u starých rodičov ešte aj tie staré, obrovské duchne plné peria, ktoré mi ako decku boli ťažké. Večer ma stará mama tou mega duchnou pekne rovnomerne zakryla, no ráno bolo aj tak všetko perie zhrnuté v jednej guči pri nohách :-)))
Mimochodom, neviete niekto, čo znamená MNYHA, alebo HAHULA? Pamätám si tie slová zo strednej od spolužiačky, ale netuším ich význam. Len dúfam, že to nie sú nejaké vulgarizmy, keď to sem tak píšem :-O.
babka123
Áno, správne duchna je perina a bývala riadne ťažká, neskoršie sa z nej dali urobiť 3 paplóny.
afataga
@Katka78 (23.1.2018 14:45)

Akoby si opisovala moju babku, ano perie rano na konci duchny a clovek uz len obliecku natahoval vyssie a vyssie a nie a nie sa zohriat :-)
babkaancika
@Katka78 (23.1.2018 14:45)

Katka, hahula sa u nás používa niekedy len tak zo srandy, "ty hahula jedna", ale nikdy som to nevedela, čo to znamená. Myslela som si, že je to nejaká neupravená žena, alebo nejaká tárajka... Teraz mi syn hovorí, že HAHULA je palica. No neviem, či mu mám veriť :) Ale k tej duchne chcem niečo povedať...
Ešte v časoch šestdesiatych rokoch min st. som chodievala k babke a dedkovi na dedinu. Bývali v starom domku a tam som objavovala veľa vecí , ktoré už málokedy niekto mal. Napríklad, izba bola vyvápnená na bielo, a miesto podlahy bola udupaná dlážka. Obdivuhodne krásna, rovná a keď ju moja babka pokropila krhličkou, vytvorila na nej krásne vzory, ktoré vydržali niekoľko hodín. Okienko na izbe bolo so šiestich presklených kusov a na vonkajšej parapete boli ako vtedy všade , na husto vysadené klasické červené muškáty. V lete okno stále otvorené a do izby sa ťahala vôňa šípových ruží a veľký oleander tienil krásne izbu od slnka. A čo bolo pre mňa čosi nové, boli starodávne postele a v nich miesto matracov slamníky. A ako sa tam krásne spalo !!! Prikrytá ťažkou perinou naplnenou perím, ktoré sa cez zimu po večeroch páralo v kuchyni. Občas sa síce stalo, že ma nejaká tá slamka pichla, ale babinka vedela, že som "dzecko z mesta" a že "sem fajnová" a tak mi cez slamník natiahla teplú deku.
Už dávno som si na to nespomenula, až dnes, keď som si prečítala tvoj príspevok.
babka123
Neuveriteľné - že 70 rokov. Aj dnes má jeden môj spolužiak 70 rokov, celý deň sa mi pletie po rozume, len nemám na neho kontakt, číslo telefónu, aby som mu poblahoželala. Dátumy z mladosti si pamätám, ale čo bolo pred týždňom, to už neviem. To je tá sedemdesiatročná pamäť, to Vaše krásne spomínanie to je ako balzam na dušu.
1x motyka
zolik
Krasne, uzasne citanie, ktore mi uz niekolko dni robi radost a dobru naladu. Vdaka vsetkym, ktori svojou mudrostou a znalostami prispeli a aj mne rozsirili obzory a rozsirili slovnu zasobu :-)
Viete co su to "Kapky"?
Ti zo Zahoria vedia urcite. Vsetkym v tejto diskusii prajem pekny vecer.
babkaancika
Kapky ............... ha , to móže byt šelyčo .....ale čo to značí na Záhorí, to teda nevím, any kebych jak rozmýšlala.
babkaancika
@Tetulka (23.1.2018 18:22) Tetulka, šak totok , lecí to jak utrhnutý kón ....Aš sa človek čuduje, že kedy to ten život šecko scihel s nama porobit. Šak hen tot nedávno, behávala sem veselo bes teho, abych mosela ždycky zebrat aj francúsku palycu, jejdanenky, že palycu.... o tej sem naozaj nesnývala, any sem si ju neplánovala ... tak skoro..... a vidzíš to, došlo to aj samo.....na, a víš, že si jeden aj na tú palycu zvykne?

babka123
Napadlo ma slovo, ktoré som tiež už dávno nepočula - viete čo je belčov?
babka123
Babka Ančika, Tetulka, Sovka a ďalšie moje vrstovníčky - veľmi hlboký zmysel pre nás má myšlienka - tancuj, kým môžeš, nikdy nevieš, kedy hudba dohrá.
katka78
@Babkaancika (23.1.2018 18:19) To sú krásne spomienky :-) a najlepšia na tom je reťazová reakcia, pretože mne zase to kropenie dlážky pripomenulo letné večery u rodičov v záhrade, keď sme po sparnom dni vodou striekali rozhorúčené betónové chodníky. Pekne nám zaspievali (zasyčali) a my sme sledovali malé bublinky, ktoré sa na nich robili keď sa vpíjala voda. Pri tom sa do vzduchu vzniesla špecifická vôňa - pre mňa už navždy vôňa leta.
1x frezia
tetulka
@Babkaancika (24.1.2018 08:35)
Aáááááááách kmotričko, dze sa to len podzelo....jako f tej pesnyčke " ešče káááámen sa f tej vode obrácíííí, mlááádí méééé sa už nenavrácíííí"......a nemaj strach, neny si sama s tú palicu, aj já hu už mosím mat, lebo bez nej sa nepohnem, veru tak! A ozaj, pekná dyskúzia, naozaj, čítám hu od začátku a lesci som to neprehlédla tak aj já mám jedno slovíčko jako hádanku... a víte čo sú "šragle"? No??? Do to ví a odpoví??? / dostane jako odmenu odemna na dálku vzdušný boškanec...na!!! a totok tu tuším ešče též nebolo, hihihi..../
babkaancika
@Tetulka (24.1.2018 18:06) Tetulo, neny to náhodu néčo jako rebrík? Nejsem si istá, ale to slovo poznám :)
A s týma rokama si nerobme starost, lebo zbytečne sa budeme štórcovat, dofčulka ešče nygdo nenašel lék na mladnucí, leda tak v reklame, šak len kuknyte na tý krémy, že jak sem sa ponacírala, hnet sa mi stracily vrásky... há ha, a ket na nu kuknete lepši, tak nemá vácej jak trice - tricetpet roku. Šak len nech mna nacírajú s tým týden, a uvidzíme :)))))

rela
@Tetulka (24.1.2018 18:06)

Na šrágloch sa rezalo drevo na kúrenie - taký stojan, roznožka (koza)
babkaancika
U nás sa tomu hovorilo "šráky" , jedny mám na mariškabúde, schované pod strešku, asnaj... len jestli neodešly het, uš sme tam nejakých pár dnú neboly....ale šak do by to ukradel, veliké, tašké, aj cez plot b sa to taško ceperilo. Aaaale, našam chatka veru zažila teho vácej, teda takých netopýru nastydnutých, čo ju "načli" a aj nečo našli. Ale z našej chytky teda nygd nezbohatne, a ket je sprostý, aj si sám sebe zle narobí. Najhorší je, že raz nejakí odžungeri narobily taký brajgel, poprehadzuvaly, zedly nám aj jedny kyselé oharky, jedno čo bolo pod strechu k zedzenú, mosely byt strašno hladný , no ale odnésly si plynový varič, nejakú tu deku a čo ma najvác hnevalo prešívanú pepitovú vestyčku, čo sem si ušila. No, horší od nych boly len myši, ale to bola moja chyba...
to bolo tak, zascelo sa mi vyskúšat, jak sa bude na záhradke pod horama darit kukurici, reku posadzím, opatrím ju, a ket - nech je cukrová.
No ale poznáte to, kúpite zaručené spolehlyvé semeno kukurice tej cukrovej, posadzíte ju a až potom ket je už zarovno vás ziscíte, že nékeré z tých semének sa nejakým nedopatreným dostaly do sáčku a vyróstla vám z nyh normálna kŕmna kukurica... no ale čo z nú? Slépky nemám, any inšé zvírence hrabavé, tak dokád bola mladá, vykrmovaly zme sa s nu my - celá famílija. No ale ket už aj tá kukurica dosáhla plnoletosci, jaksik nám už nechucila, dzedko rekel, že on neny gunár , tak čo s tým? A tak sem dostala velyce len dobý nápad - ja haratana - povázala sem tú kukuričku tak jak sa váže a necháva sa sušit pod stréšku pitvora a pome hu povešat pekne z jednej strany sceny na druhý konec. Jejdanenky, to bolo také pekné, že sem sa chodzila na to kukat, neš nedošla naozajstná zima, mna seklo f krížoch, a tak zme mariškabudku nehali opuscenú pod horama.
Aš raz, ket sa začal snech topit, išli sme do obhlédnut, reku sednem, zakúrime do pecky, uvaríme tea s rumem a posedzíme... Aj sa tak stalo................... No ludé, čo vám povím? Mám pokračovat?
Si domyslýte - ket zme to odemkly, málem sem dostala mrtvicu ... si prectafte, že na špagáce nečo viselo, ale len holé kontolce z klásku, a okolo nás, jak zme vešly donútra, začaly behat splašené myši, vylézali odšadze, aj z gauča spod matracú , odkád sa ozývalo pípaný potomkú... no to ste ešče nevidzely, já sem s hrúzu chycila štek, čo sem mala po ruke a hovorím synom, chlapci otvorte dvere , ideme deložovat prechodných nájemnýku.A tak to išlo pekne od ruky, ale myši nečekaly než ich odporúčam ven, utekali aj samé . Chudátka, ony vúbec nechápali, prečo ich ženem ven, ket sem sa o nych tak dobre postarala, a vúbec ony mi tú kukuricu aj vymoržovaly, abych já nemala pluzgíre na dlany....
Tak to bolo naposledy, čo sem si mariškabutku vyzdobila na zimu z kukuricu, tento rok sem zase nasadzila tej cukrovej, aj zme ju zalívali, aj sem si s nú pomaly potykala hnet ze začátku, a čo si myslýte, jak to skončilo´? No, pekne boly uróstnuté, aj kontolce začaly róst, tešila sem sa jak malý Dežo práznynam, a ket už boly asi takých 10 - 12 centymetrú velké, si to potom rozmyslely a just ostaly také furt. Tak sem ich obrala, a na dvakrát zme si doma pochucili, si prectafte, že já sem objedla až 5 takých kukuríc , ha ha ....
tetulka
@Babkaancika (25.1.2018 12:48) aj Rela, moje milé dzifčence, boli ste celkom blízko, je to teda z dreva, ale neny to any rebrík, any "koza" na rezáný dreva. Tutok v našém kraji sa takto volal taký nosič na chrbet a chodzilo sa s tým do hor na drevo. Kebych tutok vedzela kreslit, tak bych vám to nakreslila, ale to nevím. Hmmmmm, jako vám to vysvetlit, no taký "oný" s popruháma jako má ruscok /ruksak/, ale bolo to urobené tak, aby sa tam dali naukládat také kratšé a tenšé halúzky, akurát na jeden šmah pretnút na polenko do šporhelta ze sekerku. A dokonca, aby sa nabralo vác dreva, tak sa to dalo nastavit na taký "vršák" a to potom bola fuška sa s takým nákladom postavit na nohy, vám teda povím....Chodzila som takto s moju mamu a našu susedku, mala som okolo 10 rokov. Tato mi spravil také malé šragelky podla vzoru čo mame požičal jej otec, teda moj dzetko.A ked sme už mali naložené plné šragle a podarilo sa nám aj postavit na nohy tak to ból pohled.... dole horským chodnýkom sa kolembala postava zložená zvrchu s kopy dreva, potom bolo vidzet kúsek sukne a holé nohy ve vyšmajdaných sandáloch. Ale prišli sme na jednu fintu, aby sa lahší s týma šragláma stávalo, tak sa moseli postavit na kopček /jako krčačinec/, a tam aj naladuvat a potom si sednut trocha nyžší, aby sa dalo postavit, ale chráááááánpáááááánbo sa pri stávaný hlbší predklonyt, lebo ten nastavený vršák zapríčinýl, že dotyčná osoba neudražala tú tarchu a nastal škoprdanec a dalšé kotrmelce dole svahom, čo malo potom za následek doudzírané celé telo a nekedy veru aj zlomenynu. Ale ked to dopadlo dobre a neščasnyca pod týma šragláma to nejako ustála, aj tak to nepomohlo, mosela si naspátek sednút, lebo si samu seba predstavila f "tem tanci" a teda pokaždé sa od velkého smíchu stalo to, že si cvrkla do galót nélen ona, ale aj tí čo totok vidzeli a boli s nú na dreve... Dúfám, že ste si to trochu veedzeli predstavit a aj ked neny výhercu tak ten slúbený boškane vám aj tak posílám choda aj šeckým, kerí sa neurazíte, vinšujem pekný večér......

tetulka
@Tetulka (25.1.2018 17:31)
.....ale bodaj ho, negde mi písmenko vystáva a negde zas chýba, no už je to poslané....
katka78
@Afataga (25.1.2018 19:08) aj ja to tu nadšene čítam, usmievam sa, spomínam a tak. Milé čítanie, vďaka všetkým.
babka123
Tetulka, veľmi živo si viem predstaviť tú situáciu. No nemali sme krásne detstvo? Ty máš úžasný dar od Pána Boha, že to vieš tak detailne, pútavo opísať. Ja som síce nechodila na drevo, ale do trakovice na žihľavu, pre kačice, husi a inú háveď čo sa doma chovala. Tiež to bolo treba zobrať ako batoh na chrbát a teperiť sa s tým domov.
radost
@Babka123 (25.1.2018 19:33)

veru-chudobné..jednoduché..no nádherné to roky boli..ja som chodievala babke husi pásť..klásky zbierať-súťažli sme medz sebou-ktorá má viac kytíc..
kozy pásť-ojojoooj-tam bolo veseloooo..bohatší vyhnali hore na pašu kravy..chudobnejší kozy-v lete cez prázdniny aj na celý deň sme boli-hromada detísk,omladiny,ohne pálili..upiekli čo to v pahrebe..a vymýšľali..karty hrali..skryvky..

inak-pri všetkej počestnosti-ani sme netušili o možnostiach ZLA...

DOBRE mi je tu na návšteve pri vás -dievčence..a že sa nezapojil dáky chlapec do spomínania...a tak...

len tak ďalej veselo do toho umierania...:-)
klukodvody
Tak tyto šráky byli u nás na horách nejen na dřevo, ale tkalci nosili své výrobky na trh a skláři měli podobné jen uzavřené a jmenovalo se to krosna. Na těch šrákách na těch dolních lyžinách nebo lépe žebrování byli ještě takové asi 20 cm nožičky a oni z toho prodávali. Já na těch horách vyrůstal a tak jsem ještě něco málo viděl ale víc slyšel. Tak hezký večer přejeme.
afataga
Moja mama si dnes zaspominala na svoju starku a pouzila slovo, ktore som nepoznala. Viete co je firšták?
Pomocka: bolo to v komore.
1x frezia
babkaancika
no, čo je firšták neviem... ani strýco Lajo to vo svojej knihe nespomína, tak prezraď. My sme mali kedysi komoru, bolo tam šeličo, aj myši opčas, ket mi to prezradzíš, možná sme aj totok mali negde v komore :)
afataga
@Babkaancika (27.1.2018 23:02)

Bola to drevena truhlica vnutri podelena zviskymi doskami a v jednej casti bola hladka muka, v druhej hruba, v tretej skrob atd.
babka123
Ahojte dievčence, aj my sme mali komoru, aj ten firšták - ani sme nevedeli čo máme, lebo u nás sa to volalo nejako inak, zdá sa mi, že susák. Firšták s múkou, tiež ako píšeš, predelené na viac druhov múky, bol v komore hneď pri kuchyni a susák bol vo vonkajšej komore tiež tak predelené len tam bolo obilie zvlášť žito, jačmeň.
babkaancika
tak to zme v komore naozaj nemaly. Múka bola doma f kredenci len tolko, čo zme minuly a nejaká malá pri tem. Opchod bol hnet prociva babke kúsok za rohem, tak nebolo tašké odbehnút a strýco Ronec navážil kolko zme scely.
babka123
Babkaancika, bolo to dávno, naozaj tých 60 rokov dozadu, keď sa chodilo do mlyna mlieť vlastné obilie, a to bolo vždy väčšie množstvo, ktoré potrebovalo potom aj viac priestoru na uskladnenie. Teraz je to aj u nás tak ako píšeš.
babkaancika
za našim mestom bol veľký mlyn. Stál na vŕšku a pamätám si, že sa v ňom ešte v mojom detstve mlelo. Babka mi hovorila, že aj oni, roky dozadu si tam dali mlieť múku. Dnes je z toho prerobený veľký rodinný, s mnohými oknami, v pivnici je spravená vinárnička, ale už niekoľko rokov z neho život vyprchol. Stojí akoby opustený, vinárnička nefunguje, a nevidno ani človeka, čo by tam občas vyluftoval.
babkaancika
A čo robí vinár o takomto čase?

STÁČAČKA

Venku fičí severák, ze slaniny zostal hák.
Maródem je s polovice, ten čo nemá trigovice.

Zdravú barvu na líci, kúpi sedlák f pivnyci.
Nebýva tam kór moc nudy,

stáča víno, sírí sudy.
Doléva a koštuje,

aj sa opčas zrichtuje.
Skúr, leš šišky napuchnú,

friško lehne pod duchnu,
pokád sa tam zehríva,
víno samé dozríva.


a ešte niečo k vínu: Jano sa pýta kamaráta:
--Tak čo, ku komu sa ty hlásiš? K pravici, ľavici, alebo k stredu ?
- po stránke politickej je mi to jedno, ale po dvoch litroch vína sa kymácam na všetky strany.

-Jano, ako ti hovoria v spoločnosti?
-že : Nepi!

-Jano, prečo tú vašu krčmu voláte: U kŕčovej žily?
-Ná šak preto, že tam víno pijeme enem postojačky.

Dvaja drevorubači:
jeden hovorí tomu druhému:Poď so mnou do lesa po drevo...
- Nemôžem, kamarát, nemám sekeru....
-Tak poď so mnou do šenku...
-Nemôžem, lebo tam tú sekeru mám...

-Jano , a ty víš, do vynašel ozubené koleso?
-no to nevím, ale víš do vynašel jódlováni?
- nevím...
- No ten, kemu sa vajcá dostali medzi tý dve ozubené kolesá...



-




babka123
Babkaancika - Toto potrebujeme k životu! Môj manžel sa po mozgovej príhode žaloval známemu lekárovi - rodinný priateľ, že voľakedy som mu hovorila nepi, nepi a teraz zas pi, pi, pán doktor pochopil a hovorí mu so smiechom Janko - to sú ženy, oni nevedia čo chcú. Na vysvetlenie - ja som mu zakazovala piť alkohol, lebo ho mal veľmi v obľube, a teraz má dodržiavať pitný režim a to sa mu nepáči.
babkaancika
Jano hovorí kamarátovi: Veríš mi, že já mám modrú kref?
- No, čo by né, a ket kukám na ten tvoj nos, tak verím, že možnáže aj fijalovú..

šenkár hovorí starému kunčafovi:" A víš, že umrel Mišo, ten náš starý zákaznýk... každý den sa tu zastavil, dal si deset píf a nejaký ten liter vína..."

- No a na čo umrel?

- A víš, že any nevím?

Jano prišiel kamarátovi Ferovi na kus reči.
- Janko, sem očul, že lúbiš dobré vínko..
-To áno, ale ket sem uš tu uteba, dám si aj za pohárek teho tvojho...

Vínom podgurážený chlap stojí pred plagátom kde je napísané:"Viete, že akýkoľvek alkohol vás pomaly zabíja?"
- No a čooo, já sa nykam neponáhlam...




babkaancika
a ešte jeden nakoniec:
Dzedko v šenku hovorí chlapom, že ket im poví jeden ftip, tak šecu umru.
Neverili mu. Tak im ho povedal. A šeci umreli.
Na súde sa sutca pýta, jak to urobil.
Dzetko mu šecko povedal, aj ten ftip. A sutca umrel, ajšci ostatní, čo ho čuli.
Len policajty ne. Tí mureli až za tri dny.

bubaya
Maryška s Macekem boli v Prešpurku v hoteli Devín.V pátek dopoludná odchádzali domov. Platili za nocleh, a tu Macek ríká: Ty Maryško, jaký pech, že sme tu nebyli do soboty, mohel sem sa osprchovat.
1x frezia
babkaancika
@Afataga (30.1.2018 16:41)

je to bavlnené spodné prádlo , teplučké, oblieka sa to ako "oteplovačky, vpredu to má gombíky až dole, a vzadu tvor pre prípad, že to "nanho donde". Boli také aj spodky od pásu dole na gumu v páse a úpletom dole okolo členkov. Ako decká sme to v zime nosili. :)
babkaancika
Ide Francek ze Záhorá po Špitálskej ulici v Bratislave, zrovna okolo policajnej stanicy, kerú šeci volajú "U dvoch levov. Oproci ide nejaký chlap, zastaví Francka a hovorí mu:"parlevu france?"
Francek z ruku ukáže na polycajnú stanycu , potom ide dálej a len si frfle:" ešče že vím de to je, ale jednému nerozumím, odkád ten oščinoha ví, že ja sem Francek ! "
bubaya
@Babkaancika (30.1.2018 18:51)

U nás sme tomu hovorili jégrovky. No moji rodičia našťastie už netrvali na tom, aby som to nosila. Ja som si odtrpela len cvernové pančuchy a galoše.
babkaancika
naša babka to volala že Drigone. Keď prišla riadna zima a išli sme sa na vedľajšiu ulicu sánkovať na jediný , ako-taký vŕšok , tak nás mama naobliekala a veru ja, ako staršia sestra, starajúca sa o tú mladšiu, som neprotestovala, už vtedy som vedela, že chlad je zlý. A hoci sme mali bagane, v nich obuté teplé pančuchy a na ne ešte aj mamou štrikované ponožky, než sme prišli domov, nohy pálili od mrazu. A tak mama nachystala lavór s vlažnou vodou, nie teplou, uterák a nohy som si na chvíľu vložila do tej vlažnej vody a potom mi ich uterákom dobre pomasírovala. Najhoršie na tom bolo, že tie nohy ešte chvíľu svrbeli od podchladenia. No, ale taká bola doba, dnes deti také niečo nepoznajú, lebo ich rodičia odvezú až "ge vršku, a potom ich naložia zase do auta , utrú im soplisko až po bradu, a hybaj do najbližšej reštiky doplniť energiu s palacinkama ze šlahačku. A že čo su to Bagandže? Možná si to mýla z polročnýma botama, keré mosá nosit a chceli by už krajšé , najlepši čo najdrachšé.... / jéjdanenky, píšem jak babka Trajbalka, ufrflaná, odrímaná, ubolená :))))) /
frezia
@Babkaancika (31.1.2018 16:03)

Bagandze su pevne topanky po kotniky. Pripinali sa na ne aj korcule, kvintaky. Tiez som take mala.
A fiok tu uz bol? Co je to fiok?
frezia
@Afataga (30.1.2018 16:41)

Trigovica bola zimna hruba kosela, vpredu hore na par gombikov. Material bol priblizne ako su dnesne mikiny, ale nosila sa pod pulovrom.
afataga
@Babkaancika (30.1.2018 18:51)

Aha, tak je to je asi to, co tu Sovka nazvala rytierky, aj moj dedko take nosil, len si neviem spomenut, ako tomu hovoril.

@Frezia tak niekde to asi bola len kosela a niekde taky overal, ale viem, co myslite obidve, ono to bolo bavlnene a ked sa to riadne spralo, tak uz to moc nehrialo a bolo to aj take vygajdane, potom to dostal psik do budy
babkaancika
tak, teraz mi povedzte, čo je to "kontršíl" - hľadala som to aj v nemecko-slovenskom slovníku - nyšt... já vím čo to je, ale víte to aj vy?
bubaya
@Monty469 (2.2.2018 11:31)

Mošo ....oné - to bude umyvadlo, dres na riad, alebo lavór, z maďarčiny, nie?
babkaancika
sedzím v kúce unavená,
znyčila ma huspenina,
aj presburštu tri nohy,
necícím si už nohy.

Chlapi išly uš aj spat,
zobudzí ich ráno hlad,
uš to vidzím - tý tanýrky,
smrdzet bude od cibulky
kuchyna aj kvartýr celý,
dávno zme tak nesmrdzely,

ocet,chleba - pivečko,
uš nech donde ránečko.





babkaancika
@Frezia (6.2.2018 12:05)

kamarátka moja poščaj mi lajblíka, bo mi , bo mi príde frajíííír, bo mi pride frajíííír, paráda velííííka...
1x frezia
zitar
Dobre sa bavím už asi dve hodiny. Slzy mi tečú, neviem, či od dojatia, alebo od smiechu- Aj jedno, aj druhé. Oživila som si spomienky na detstvo, mladosť. A napadli mi slovíčka: kytla, ringišpír
babkaancika
Nápoky sem ešče neskaj večer nakukla , reku, či ešče žijeme :))
tak aby ste si nemysleli, že sem si to vymyslela, tak vám tu hodzím ukášky z jedného presburšča, keré zme s dzedkem daly dokopy. Aj kúsek huspenyny, šak to sa varí v jednem hrcnci. No trvalo to dlho! Najprveč do masárstva, kúpit,naložit, dovézt, vyložit a potom cesnek, cibula, a najvačší hrnčisko, čo nám na steláži f komore stojí uš dobrých pár desítky rokú. A ešče pred našu komoru si postál v maminej komore, ten si pamatuje vác svín jak já. :)))))))))
A tak zme čiščili, škrábaly,krájaly a spomínaly. Kór ftedy, ket dzedko vytáhelze spodného šuflajza nože po svojem dzedkovi. A zaseky sa opakovala situácija, jako ždycky:"Keby dzedko vidzel, jak sa o jeho nože starám ! " Reku, dzedko to je vidzet, kukny sa, rúčky sú skoro furt rovnaké, ale kukny , ešče jedna generácija po nás a ostanú len rúčky. Darmo, kdohoví, kolko si té nože pamatajú, istotne nékerý z ných je ešče z časú, ket ešče any dzedkof dzedko nevedzel, či sa narodzí. Tak vidzíte.......jedna huspenyna a tri presburšče a na čo si šecko jeden zaspomína....







babkaancika
ani j údené :))aneviem, čo je kýtla, len sa domnievam, že niečo s mäsom, pripomína mi to veľké stehnisko
marika730
@Babkaancika

velmi ma potesila tvoja diskusija, pretoze som 18 rokov zila v dedine pomenovanej prave po Bernolakovi. Mozem povedat ze tam maju vela narecovych slov ako napriklad "bycyglo" . kedze tam uz dlhe roky nezijem tak ma tvoj komentar nie len potesil ale aj rozveselil
babkaancika
Marika, zdravím ca, ty mi hovor - že Čeklýššššš--- hi hi hi , už 26 rokov tam chodievame na návštevu k cerene. Pamätáš sa na rybníček , ktorý bol v tých časoch zarastený až strach kolom dokola? A videla si ho ako vyzerá dnes? Síce vlaky chodia okolo, s tým sa nedá nič robiť, ale okolo rybníčka je krásny park, s mostom cez rybník, lavičkami, detským ihriskom a ako i predtým, žijú tam v rybníčku labute, divé kačky , bobry, sovy, a všeličo, čo už dnes len tak ľahko nevidíš :) A Mostová ulica sa konečne dočkala asfaltovej cesty, radosť ísť po nej a prejsť cez betónový mostík na druhú stranu . :) A dokonca už budú mať po tooooľkých rokoch aj popri rbníčka osvetlenie!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Škoda, že sa toho nedožili moji svatovci Ferko s Betkou :(
janealli
Výborne sa číta celá táto diskusia, @babkaancika máš dar slova, ďakujem ti za túto tému. Chcem reagovať na @zitar a slovo kytla, u nás sa kydlou volá sukňa od kroja, len neviem, či je to to isté.
@babkaancika tá tvoja steláž f komore sa u nás volá štelajna, ale viete varecháčky-varecháči čo je to omarija?
babkaancika
@Janealli (8.2.2018 10:19)

óoomaríííju ..... nevijéééem...
friško mi to semkaj napíš, já sa zatád "okýpim", tedy - idem sa posadzit na chvílku do vane, vypíjem si tam hrnek čérnej kávy, lepši povedzené "hrčkovej s kúskem mléka" . Hrčnková káva - tak moje vnúčence pomenovali moju rozpustnú kávu, tak to už v našej famíliji ostalo tak. Presne tak jak kedysik moju bapku Teresku pravnúčence začaly volat "bapka staršá", a tak to ostalo furt, aj ket ju nekedy fčueky po tolkých rokoc spomíname :)
1x frezia
janealli
@Babkaancika (8.2.2018 10:32)

Omarija je skriňa na potraviny umiestnená v komore. Bola vysoká, mala viac políc a vyšších, hlbokých šuplíkov a zamykala sa. Nech som akokoľvek pátrala po pôvode tohto názvu, na nič som neprišla.
babkaancika
Óda na rodný jazyk

Grefty, lajtra, putna, štek,
pes uteká cez pústek.
púry, škopek, špuptrígl,
pivnic je zas na rígl!

Výhon, gantnár, pakltabák,
stracil sa mi v rúne škrabák.
Obstrléze, kvíci, gutna,
na gacách mi praskla gurtna.

Zavrite ten pitvor, mamo,
šak tu táhne na hovado!
Gerhen, mogon, odmenec,
kún ma kopel do ...čela!

Cirifandl, gutédle,
stará, nalej po jedle.
Jehúv, jejnin, jejnina,
pije celá rodzina!

Chnupo, skido, gnybana,
Šaks nalála vodnára!
Na ščascí sme si len lízli,
jakje dobré, ket sme strízvi!

Víno neny pomyje,
z úctu nech sa vypije.
Len ten, gdo ví víno pit,
bude ščastne , dlho žit!



Púry, škopek,
babka123
Krásna báseň - aj náš slovenský básnický velikán Pavol Országh Hviezdoslav by sa čudoval, že má konkurenciu. Čítam si to dokola a smejem sa až ma boky bolia, len škoda, že niektorým slovám nerozumiem, ale sa to rýmuje, a dáva to zmysel aj tie tri bodky...
babkaancika
Babka, priznám sa, že ani je niektorým veciam nerozumiem hoci som ich počula niekedy niekym vysloviť, ale naozaj, vyznať sa vo všetkých slovách, je už aj nad moje. sily.

Práve dnes sme sa s mojim sobášeným bavili o slove : kríkopa, škarpa, járek , čo je vlastne priekopa. Hlava by mohla prasknúť každému, keby mal rozmýšľať, ako tie výrazy vznikli. :)
babka123
U nás bola tiež krípopa nie kríkopa ako u Vás. Viete čo sú štíble?
babkaancika
mój dzedko hovorí, že sa mu zdá, že by to mohli byt aj štipce na prádlo, teda ináč rečené kolíky.
babka123
A čo sú klukne? Štíble volal môj otec vysoké, kožené, sviatočné čižmy, ktoré keď prišiel z kostola sme mu museli pomáhať vyzuť. Boli šité tvarované presné na nohu, bez zipsu a cez členky také harmonikové. Niekedy také vidieť obuté tanečníkom z folklornych súborov.
babkaancika
@Kimlo (26.2.2018 10:24)

direk mal mój dzedko pravdu, šak klukne na prádlo. Sem nevedzela, že ten mój starý má taký prehled :)
Babko, sa budeš čudovat, ale já také ručne šité kožené čižmy mám - numero 11.Šak mužov dzedko bol chlapisko jak sa patrí. čižmiská s vysokýma sárama, lesknú sa furt jak lakuvané, nehaly zme si ich na památku, keby dzetko vedzel, že ich mám naaranžuvané v jednem kúce obývačky, pot starú stolyčku drevenú, kerá si pamatá ešče cisára pána posledného a na stolyčke je hlynený džbánysko s uchem, kerý si též pamatá vácej teho jak já z dzetkem dokopy.A dzetkof prapravnuk už do nych aj doróstel :)))
peterp
@babkaancika (16.1.2018 18:59)

Dobrý deň, všimol som si , že vyšívate Važecké obrázky podľ predlohy maliara Jana Hálu. Pochádzate z Važca, či akým spôsobom ste sa dostali k tejto tvorbe?
sracz
@babkaancika (16.1.2018 18:23)
Srdečne buďte pozdravení vzácni a milí priatelia, jazykovedci a nárečíbádatelia! Tak po prvé, určite pokračovať v prieskume a aj v pridávaní ďalších (pôvodne som chcel napísať nových) slov, slovíčok, slovných hračiek i básničiek. Aj keď som Východniar, kochám sa rád vo krasorečnení našeho prekrásneho Slovenska. Po druhé, špeciálne pre Monty_čku zos Terebeša, ... niečo už bolo vysvetlené priebežne, mošogatov = hrniec ma umývanie riadu alias scink, temetov = cintorín, ľemeš = pluh, riňavý = chrastavý s mokvajúcimi miestami a vypadanou srsťou (hlavne u zvierat), ale určite nie špinavý lebo to je brudni (brudny). Nuž a po tretie, nádherný nápad, rozvíjajúci sa od Dukelského (naj prebača, Duklianskeho) po Jablunkovský priesmyk! Veľmi som sa potešil aj "linkom" na niektoré nárečia a jazykolamy. Ďakujem!