Recepty po starých mamách: Čo u vás doma nikdy nesmie chýbať?

mila @dvorka , vrátila si ma do dávneho detstva. Babka, mamina mama zomreli, pri mne na posteli, mala som iba 6 rokov, asi nás bolo doma veľa, tak som spala pri babke. -Recepty neviem, ale pamätám si, že sa večer škvarila slanina, možno ku haluškám, ku podlesníku... a ja babke vravim, že to chcem, a babka mi do dlane do papierika dala škvarky, možno aj trikrát, ktoré som si na tajnáša zjedla. Krásne spomienky. A potom moja maminka hovorila, že babka mali v múke guľku, ktorej sa hovorilo nácestko, asi obdoba dnešného kváskovania, ale bohužiaľ receptu som sa už nedočkala.

@mamka4 (31.10.2025 18:40)
Teraz ma tvoje slová chytili za srdce... keď hovoríš o babke v tretej osobe množného čísla. Nejde mi o gramatiku, ale o to, že aj spôsobom oslovenia a reči sme vyjadrovali úctu. Starým rodičom sme my, deti, vykali a starenke a starečkovi, rodičoch mojich starých rodičov, sme používali len 3. osobu množného čísla. Starenka robili, stareček okopali zaáhradu, starenka išli do kostola... Doteraz, aj keď sú dávno nie medzi živými, by mi ani nenapadlo hovoriť o nich ináč. Stareček na sklonku života ochrnuli a sedem rokov boli pripútaní na lôžko. Ani hovoriť nedokázali, len nádhernámi belasými očami nám vždy dali najavo, že nás spoznali. Starenka sa o nich celé tie roky s nekonečnou trpezlivosťou a oddanosťou starali. Dodnes nedokážem pochopiť, že to obaja: on bez ťažkých preležanín a v tej hroznej bezvládnosti a ona, drobučká, ale s neuveriteľnou vnútornou silou, dokázali. Žiaľ, trochu podobný osud potom postihol aj mojich starých rodičov, aj keď nie až do takej miery.
Ospravedlňujem sa za tento exkurz, ale na jedlá a recepty si neviem spomenúť bez toho, že by som ich, starých a prastarých rodičov, nemala pred očami tiež.
A jedlá? Tie boli väčšinou veľmi skromné, najmä z plodov záhrady, vinohradu, vajíčka od našich sliepočiek, v zime hostina zo zabíjačky. Najviac si spomínam na múčne jedlá mojej starej mamy, ktorých bolo nepreberné množstvo: všelijaké rezance, koblihy, buchty, šmorn, placky a palacinky... A potom aj tie zabíjačkové dobroty.

@farbuska (31.10.2025 20:03)
Prajem všetkým pekné spomínanie.

Je pravdou, že skoro všetky spomienky na babičky a dedkov sú spojené s jedlom. Vône a chute niektorých jedál nás okamžite prenesú do chvíľ strávených s nimi.
S jednou babkou ma spája chuť orechovej "štricle" - závin, kde boli orechy miešané so strúhankou. Alebo "šúlanky", tiež orechové, kde mleté orechy boli trochu opražené a tiež zmiešané so strúhankou.
S dedkom je to rezeň a slížová polievka z bravčových kostí. A silná ranná káva. Do popoludňajšej kávy si cez víkend dal štamprlík rumu.
S prababkou to je vždy vianočné pečivo, hlavne išlové tortičky, bramborové knedíky a pečená hus, a "uhlířina" - zemiaky s veľkými haluškami, poliate masťou a opraženou cibuľou.
S pradedkom smíchov pivo, škvarky … a ako sme ho raz pozvali do drahej čínskej reštaurácie v Prahe 7, Holešovice, a on nástojil na tom, že chce guláš s houskou.
S druhým dedkom hríby… a cukríky bompari a mandarinky - čo kedysi bol podpultový tovar.
Ach jaj …. Asi idem vybrať krabicu s fotkami a zaspomínať….

Ďakujem ti, @dvorka , za taký krásny a úprimný komentár ❤️ Úplne som sa pri čítaní vrátila do detstva – presne ako si to opísala, tá chuť, vôňa, riad, všetko má svoje čaro a človek si to pamätá celý život. Je nádherné, že si si napriek tomu, že si bola ešte maličká, uchovala také živé spomienky na babičku. To len dokazuje, akú stopu po sebe zanechala – nie len v receptoch, ale aj v srdci.
Jahodové a marhuľové knedlíky, rajská s perníkom… úplne to vidím pred sebou, a mám chuť si to hneď spraviť. Tiež mám rada, keď si uvarím niečo, čo mi pripomenie staré časy – ako keby sa na chvíľu všetko spomalilo a babička bola zrazu znovu pri mne v kuchyni.
Naozaj krásne napísané – srdce pookreje, ako si sama napísala. Prajem ti tiež pokojný, láskavý predušičkovský čas, plný spomienok, ktoré hrejú pri srdci ❤️

@kucharka , nádherne si to napísala, až sa mi pri čítaní normálne vybavili spomienky ❤️ Máš úplnú pravdu – tie chute a vône nás vedia preniesť späť ako stroj času, priamo do chvíľ, keď bolo všetko jednoduchšie a plné lásky.
Tie orechove štricle a šúlanky znejú výborne, také poctivé staré recepty, kde bolo všetko robené s citom a bez zhonu. A musím sa usmiať pri tej spomienke na pradedka v čínskej reštaurácii... presne to vystihuje staršiu generáciu, ktorá mala svoje zvyky a chute, na ktoré nedala dopustiť.
Je krásne, že si si tie spomienky uchovala tak živo – človek má hneď chuť vytiahnuť staré fotky a trochu sa preniesť späť, ako si napísala. Ďakujem ti za taký milý, srdcom písaný komentár 🤍

mila @farbuska. sme doma dosť chorí, hlavne ja, ale snažim sa tu nakuknúť. Keď som písala o mojej babke, tisli sa mi slzy. Keď si mi odpovedala, tak krásne a citlivo /ty musíš byť úžasný človek/, už som plakala. A viem, že aj ďalší, ktorí zareagovali.Dakujem a pozdravujem.

Ako čítam Vaše spomienky a príspevky, tak je mi naozaj ľúto, že nič z toho som nezažila a nepoznala. Jedna moja babka (otcova mama) bola veľmi panská. Doma mali slúžky a samozrejme aj kuchárku. Po druhej svetovej a zmene režimu už nemali. Ona sa aj snažila niečo uvariť, ale úprimne, bolo to nejedlé. Druhá moja babka (mamina mama) zdrhla v 68-ôsmom, hneď ako otvorili hranice do Austrálie. Takže takto som ja dopadla. Žiadne recepty, žiadne zážitky, žiadne buchty, žiadne dobré rady. Beriem to pozitívne: “Aspoň mi do ničoho nekecali”.

@mamka4 (2.11.2025 17:53)
Ďakujem za krásne slová. Dotkli sa srdca a duše.

@zolik (3.11.2025 01:17)

ďakujem, že si sa podelila aj s takýmto pohľadom ❤️ Každý z nás má iné detstvo a iné babičkovské príbehy... niekedy sú plné vôní a koláčov, inokedy len tichých spomienok alebo prázdnych miest, ktoré si človek časom vyplní po svojom.
Je fajn, že si to dokázala vziať s humorom „aspoň mi do ničoho nekecali“ ma úprimne pobavilo 😄 A možno práve to, že si si ten svoj svet v kuchyni vytvorila sama, je ešte cennejšie. ❤️
Veľa ľudí určite oceňuje aj tvoje vlastné recepty... tie, ktoré už patria len tebe a tvojej rodine