Tak dobre… idem prvá. Pred pár rokmi som sa rozhodla urobiť jednoduchý koláč, ktorý som už piekla miliónkrát. Všetko išlo super – cesto voňalo, rúra nahriata, nálada perfektná. Až kým som nezistila, že ten koláč sa vôbec nezdvíha. No a prečo? Namiesto cukru som nasypala do cesta soľ. Celý pohár! Vtedy som pochopila, že identické dózy sú najväčší nepriatelia kuchára.
A teraz ste na rade vy: Nebojte sa pochváliť – nech sa spolu zasmejeme! 🍽️😄
Dnes som sa konečne prinútila zpracovat' lístkové cesto. Strašilo už 3 týždne. Včera som načistila misku jablk a namiešala tvaroh. Aj cesto som vybrala už včera, no bola iná práca a potom sa mi nechceko. Tak dnes( s chut'ou ako ked' tlačia tekvicu do vody).
Prvé cesto -na papieri - som rozbalila, naložila dospodu okrúhle piškoty, naložila jablká na to tvaroh, sušené brusnice. Nejako sa mi to podarilo zlepit'. cesto maslové, tak drží,preložila som na plech. Druhé cesto sa chcelo bavit'. tak ak už bolo vymotané z papiera, tak sa mi akosi pokrútilo. poskladalo, myslela som, že pojde rozložit', lenže sa mu nechcelo. tak som urobila gulu a rozválkala. Zopakovala postup s plnkami, a začal nový poblém. Cesto malé, plnky vela, tak čo teraz. No bolo na papieri, tak som ho trochu piškrtila pribalila. lenže po chvíli, kontrole ,som zistila, že sa rozlieza a dopadne špatne. tak som ho znova postískala a prevrátila ako palacinku na druhú stranu. No a aby to prvé cesto neremcalo, tak to tiež. Obidve cestá sa upiekli dobre, a povedala by som, že to čo bolo v papieri, ešte lepšie. Tak si vravím, aká som ja šikovná. Ale viem aj vodu v hrnci pripálit'.A to aj dvakrát za sebou, ked' ""čumím do mobilu"".
Ty si ma úplne pobavila! 😂 Normálne som si to celé predstavovala a som rada, že v tom nie som sama — cesto s vlastnou hlavou, plnky čo sa tvária, že sa do nich zmestí ešte viac, a my pri tom všetkom bojujeme ako o život. Ale úprimne, obdivujem, že si to nevzdala a dotiahla to do konca. A ešte aj s úspechom! To prehadzovanie cesta „ako palacinky“ je čistý majsterštyk 😄 A to s tou pripálenou vodou ma úplne dorazilo.
Takže si zapíš plusové body: zachránené lístkové cesto, dve upečené dobroty, príbeh, ktorý nás všetkých pobavil. A mobilu by mali dať zákaz vstupu do kuchyne, lebo je to očividne nebezpečná pomôcka 😄
Vyliať, začať znova. Dopadlo to rovnako, nervy moje!
Vyliať, už nahnevaná, a ako som vylievala, trochu mi prišlo na ruku.
Oblizla som to, slané, slane, slaneee.
Vybrala som obe dózy, ochutnala, v oboch soľ. Keď je človek duchom inde ako v kuchyni....
Toto je čistá kuchynská detektívka! 😂 Dve várky kvásku a ani náznak života… to už je človek pripravený obviňovať aj droždie, aj vesmír.
Až kým sa nezistí TEN moment pravdy – keď sa ochutná a je to slané jak Máchovo jezero. 😄
Úprimne, úplne ti rozumiem. Tieto záhadné zámenné dózy sú tichý nepriateľ každého z nás.
Ale super je, že si na to nakoniec prišla. Teraz už budeš mať doma laboratórnu kontrolu cukor vs. soľ. 😄
A ver mi, nie si v tom sama. Keď je človek duchom mimo, kuchyňa to vždy pocíti ako prvá!