Občas nám do schránky napchajú taky regionálny plátok a bol tam článok o stredovekej kuchyni a v ňom aj tento recept, alebo skôr návod, ako sa robili slivkové knedle, či to je pravda, neviem, budem rada, ak niekto vyskúša, takže citujem: Slivky rozvarili vo víne, zmiešali s múkou a vodou, dochutili cukrom, pridali hrozienka a vyprážali na masti.
Predpokladám, že z tej masy urobili gule, to už v článku nebolo.
V geletke mám masť, čo zostala z poslednej zabíjačky . Veru, už jej veľa nezostalo, ale nič sa nedeje, gazda už nakázal nachystať cibuľu a cesnak a sám sa vybral za kramárom , čo predáva na námestí vedľa kostola rôzne koreniny a čaje, aby kúpil čo je treba. V miske sú už nachystané hrozienka. Hjaaaaj, lenže či tie hrozienka mali byť čerstvo obrané? Alebo sušené? Vzhľadom k tomu, že je už asi mesiac po oberačke, zašla som do komory a tam na "hambálku" viseli slamou priviazané strapce hrozna, už skoro usušené. Vzala som dva strapce, hrozienka obrala a čakajú v miske.
V kuchyni je príjemne teplo, v peci veselo tancujú plamene a na drevenej lavici drieme starý kocúr. Celú noc nebol doma, vrátil sa až nad ránom... Tak, víno je už vrelé, prihodila som slivky, ešte to poriadne zamiešam, omastím a než sa gazda vráti domov, guľky budú už hotové.
Gazda prišiel na pravé poludnie, kostolné hodiny práve odbíjali dvanástu. Len čo vošiel, zakopol o prah medzi dvermi, nekresťansky zahrešil, položil batoh na stôl, odohnal kocúra z lavice a unavene si sadol.
" Stará moja, hladný som..."
" A veď...je čas obedu, tak ti naložím..."
Vzala som drevenú misu a naložila som na ňu riadnu porciu.
Drevenou lyžicou nabral jednu guľku a už ju mastí v hube. Husté fúzy sa mu zježia, a len čo ju prehltne naberie druhú a hodí ju kocúrovi, ktorý si našiel nové miesto pod lavicou:"Na, ty čert... nech ťa z nej dobre zduje... aspoň sa nebudeš po nociach flákať..."
Tanier odsunie do stredu stola a vstáva.
A už je v komore! Vracia sa s kusom slaniny a veľkou cibuľou. Pochopila som, z kredenca som vzala chlebík zamotaný v ľanovom obrúsku a sklamaná som si sadla vedľa neho.
"Nesadaj si, žena... keď už si trafila do pivnici raz, tak prines ešte za pollitra...a keď si budem myslieť, že si tam, už aby si bola tu!"
Až potom som si všimla, že kocúr zdrhol... pod lavicou zostala len vypražená guľka. Škoda sliviek, mohla som radšej uvariť kašu z prosa!
Uf... ja si aj tak myslím, že to bol hrobár a nie čert, ale vysvetli to národu v tej dobe teman! :)