Varenie

Tajomstvo stredovekej kuchyne - slivkové knedle

afataga - fotkaafataga, 3. septembra 2013

Občas nám do schránky napchajú taky regionálny plátok a bol tam článok o stredovekej kuchyni a v ňom aj tento recept, alebo skôr návod, ako sa robili slivkové knedle, či to je pravda, neviem, budem rada, ak niekto vyskúša, takže citujem: Slivky rozvarili vo víne, zmiešali s múkou a vodou, dochutili cukrom, pridali hrozienka a vyprážali na masti.
Predpokladám, že z tej masy urobili gule, to už v článku nebolo.

@zareaguj


Diskusia k téme

paploska
no @afataga ja by som aj vyskúšala, ale slivkové gule sú u nás posvätné a môj muž mi iné nechce :-) posledne som experimentovala s rumovo - slivkovou omáčkou a veľmi mu to nebralo :-) dnes budú na večeru, ale tie klasické.
margaretka28
vyskúšala som to dnes urobiť, no asi som neodhadla pomer múky a sliviek, lebo to bolo tvrdé jak kameň :-(
elysa
raz som piekla na vianoce Čertove rezy, alebo oči, už neviem presne a tiež sa varili, ale sušené slivky vo víne a rume, bolo to medzi dvoma plátmi cesta, ale úspech to nejak veľký nemalo, deti boli malé, pre nich to bolo aromatické, aj toho alkoholu bolo dosť...a ten môj povie na rum v zákusoch, že som ho pokazila- teda ten rum, že ten patrí do čaju alebo poldecáka....
arasidka
Tak si to predstavujem, ako v tej dobe "temna" stojím v kuchyni za dreveným stolom, na ňom stojí košík so slivkami, chystám si múku . A... zrazu neviem - ako tá múka asi vyzerala? Bola hladká, polohrubá, hrubá? A z čoho bola, z akého obilia? A to som predtým zabehla dolu ku studničke, kde som si nabrala za vedro vody, že by som mala hneď aj čím riady poumývať, keď skončím s varením. Fľaštička z hrubého zeleného skla už stojí tiež na stole, bola som si načapovať z vínneho sklepa dolu za domom. Chichichi - decko z nej chýba, veď som musela okoštovať, či sa nepokazilo!
V geletke mám masť, čo zostala z poslednej zabíjačky . Veru, už jej veľa nezostalo, ale nič sa nedeje, gazda už nakázal nachystať cibuľu a cesnak a sám sa vybral za kramárom , čo predáva na námestí vedľa kostola rôzne koreniny a čaje, aby kúpil čo je treba. V miske sú už nachystané hrozienka. Hjaaaaj, lenže či tie hrozienka mali byť čerstvo obrané? Alebo sušené? Vzhľadom k tomu, že je už asi mesiac po oberačke, zašla som do komory a tam na "hambálku" viseli slamou priviazané strapce hrozna, už skoro usušené. Vzala som dva strapce, hrozienka obrala a čakajú v miske.
V kuchyni je príjemne teplo, v peci veselo tancujú plamene a na drevenej lavici drieme starý kocúr. Celú noc nebol doma, vrátil sa až nad ránom... Tak, víno je už vrelé, prihodila som slivky, ešte to poriadne zamiešam, omastím a než sa gazda vráti domov, guľky budú už hotové.
Gazda prišiel na pravé poludnie, kostolné hodiny práve odbíjali dvanástu. Len čo vošiel, zakopol o prah medzi dvermi, nekresťansky zahrešil, položil batoh na stôl, odohnal kocúra z lavice a unavene si sadol.
" Stará moja, hladný som..."
" A veď...je čas obedu, tak ti naložím..."
Vzala som drevenú misu a naložila som na ňu riadnu porciu.
Drevenou lyžicou nabral jednu guľku a už ju mastí v hube. Husté fúzy sa mu zježia, a len čo ju prehltne naberie druhú a hodí ju kocúrovi, ktorý si našiel nové miesto pod lavicou:"Na, ty čert... nech ťa z nej dobre zduje... aspoň sa nebudeš po nociach flákať..."
Tanier odsunie do stredu stola a vstáva.
A už je v komore! Vracia sa s kusom slaniny a veľkou cibuľou. Pochopila som, z kredenca som vzala chlebík zamotaný v ľanovom obrúsku a sklamaná som si sadla vedľa neho.
"Nesadaj si, žena... keď už si trafila do pivnici raz, tak prines ešte za pollitra...a keď si budem myslieť, že si tam, už aby si bola tu!"
Až potom som si všimla, že kocúr zdrhol... pod lavicou zostala len vypražená guľka. Škoda sliviek, mohla som radšej uvariť kašu z prosa!
arasidka
P.S: Až neskôr som sa dozvedela, že nemal svoj deň, rozladila ho príhoda z mesta - ako šiel do krámu po korenie, na námestí práve kat lámal v kolese nejakého kacíra. A aby bol pracovne využitý na plné obrátky, do obeda musel stihnúť poslať na druhý svet aj jednu starú bosorku, ktorá po nociach chodila na miestny cintorín a za domom smútku obcovala s čertom.
Uf... ja si aj tak myslím, že to bol hrobár a nie čert, ale vysvetli to národu v tej dobe teman! :)
irenaw
@arasidka normálne mi pred očami bežal historický film :-) mne sa to pozdáva, ale dám krupicu, hádam predtým mali všetko celozrnné a hrubšie mleté ako dnes, to by mohlo fungovať, hrozienka vynechám a omáčku z vína a sliviek nechám aj na poliatie, fakt som zvedavá...