Poklad

Môj poklad je moja mama, ktorá ma učila variť systémom: ráno som si našla na lístočku recept a var. Telefón poznáš, keby niečo volaj. A tak som volala a skúšala a varila. No a ďalší poklad sú varecháči, tých mám zase tu, keď niečo varím podľa receptu na Vareche, pýtam sa pod receptom, až to dospeje (väčšinou) do chutného jedla. Dnes som robila zapekané baklažány podľa Ihnačáka, trochu som si pomenila ingrediencie (ach tie zelené lúsky), ale to je jedlo je perfektné :-)

Ja mam stolový kalendár ....kuchárku po mamičke z r.1975

slovenská kuchárka r. 1947- dostla sa mi do rúk spolu s viacerými kuchárskymi knižkami pätdesiatych a šestdesiatych rokov od mojej kolegyňky, ktorá mala priateľku a tej zomrela mama a tie knižky zdedila, dnes nežije ani ona, a sú chvíle, keď si v nich rada listujem a porovnávam materiály dnes a vtedy. Ale najradšej ich má môj muž, ten uvarí aj čerta rohatého, ale keby mal písať tu na Vareche, tak radšej pôjde vinohrad škrabať :))
No a práve teraz sa chystáme do jednej z jReštaurácii Matyšákovcov, majú dni poľovníckych jedál , teda jedlá z diviny a k tomu ich špecialitu - šípkovú omáčku - tá ma zvlášť zaujíma. Tak ideme , dobrú chuť všetkým, ktorí sa idú v tgejto chvíli venovať tejto " bohumilej činnosti"

ja som sa učila variť podľa kuchárskych kníh, lenže voľakedy neboli také kuchárske knihy ako dnes. Moje úsilie uvariť polievku skončilo pri: Urobíme zápražku... ale čo je zápražka? ..... až raz som v kníhkupectve natrafila na knihu " Príprava jedál, technológia" a bola to učebnica pre učňov kuchárov z r.1975 má skoro 800 strán a je v nej ozaj všetko, od porcovania mäsa až po múčniky a hlavne tam bola aj tá nešťastná zápražka. A žiadne - dáme piecť do vyhriatej rúry ale pekne polopatisticky popísané, tak aby to aj 15 ročný učeň pochopil. Dnes to už síce nepotrebujem ale občas v nej listujem keď si potrebujem obnoviť nejaký recept.

Ja sice mam poklad staru kucharsku knihu, ale je to moj poklad hlavne kvoli tomu, ze to bolo kedysi babickine a ta kniha este stale voni ako moja babicka. Sice podla nej nevarim, ale obcas si v nej zalistujem a precitam nejake rady a recepty...a hlavne ju ovoniavam :)

Môj poklad je VARECHA!!! :)))))))

....takychto pokladov mam niekolko,(nasla som u babky na povale:-)))zbieram ich,dve si vysoko cenim,svadobnu kucharku mojej mami,vydavala sa v roku 1953(kucharka z 1946),a druhy poklad som nasla na spominanej babkinej povale od Kucharku od Terezie Vansovej,(pisanou takou slovencinou,ze niekedy mam co robit,aby som ten recept stvorila,ale ohromne sa bavim:-)drzia pokope len zazrakom,ale nedala by som ich za zivy svet...uz len citanie je ohromny relax a este mam jednu z 30-ych rokov,ale je v nemcine,moc jej nerozumiem...a vselijake kalendare po starkej,no poklady:-))))

@sandra , to moja mama bola vacsia brutalistka, ta mi len nechala vybrate maso z mraznicky alebo peniaze na stole, a to hadam od trinastich, kolace uz skor. aj ked sa nepodarilo uplne, vzdy sa to nejako zjedlo :)
@marianne69 , tu kucharsku od vansovej mi nepredas? to je fakt poklad :)

@julica :-))su veci,ktore sa nedaju vyvazit peniazmi a tato je jedna z nich:-)moj otec miloval antikvariaty a doniesol domov take kusky,ze ked na mna pada cely svet,tak sa zakutrem do tychto poladov a svet okolo mna prestane existovat:-)mame doma okolo 800 knih,nieco som uz darovala kniznici,ale tieto su moje naj...otec sa dozil skoro 80, ale dokonca musel citat,vsetky knihy som zdedila po nom...poklady:-)))

Ježibabka, na obrázku máš kuchársku knihu, z ktorej som sa učila variť. Presne takú mala mama, netuším, kde sa podela, myslela som, že je u sestry, ale nie je. Naša mama bolo veľmi dobrá kuchárka, varila akúsi slovensko-nemecko-maďarskú kuchyňu, čo v tých časoch bolo v Bratislave bežné. Naučila nás variť veľmi skoro, pokojne ma trinásťročnú nechali navariť kompletný nedeľný obed, lebo všetci starší mali iné povinnosti. Takže variť som vedela, ale všetky tie perkelty, paprikáše, guláše, roštenky, šnicle sa mi zdali príliš obyčajné, tak som v kuchárskej knihe vyhrabávala jedlá ako Štefanská pečienka, tokáň, koložvárska kapusta, vlašský šalát a pod. a keď som mala prázdniny, nosievala som čerstvo uvarený obed mame do práce. Jej kolegyne padali do kolien (svoje dcéry variť nenaučili, tak im treba), nechápali ako to dokážem. No veď práve podľa tej kuchárskej knihy, je mi veľmi ľúto, že sa stratila.

Raz sme boli na návšteve u maminej kamarátky a tá mala poklady! Kuchárky z 19. storočia!!! Keby som vedel že si nieje vedomá čo má, tak si ich vypýtam, no ja som ich začal ospevovať, ona spozornela a verím že druhý deň si ich dala oceniť aby ich mohla speňažiť. Ja by som ich doma "v bavlnke" držal.... :-)))

...a este sme mali jeden kucharsky poklad,starucku kucharku rok neviem,ale mama si ju velmi vazila,mala ju od svojej mami,ale pozicala ju a pes na zahradke im ju roztrhal na marne kusky,tak bolo po poklade:-(

Tak túto knihu mám aj ja. Mama ju dostala od svojej mamy. Ja som sa podľa nej naučila druhy mäsa a ako vyzerajú.

Zdravím všechny kuchařinky i kuchaříčky. Já mám nejstarší kuchařku z r. 1890 Kuchařka domácí od Magdaleny Dobromily Rettigové, kterou jsem našla kdesi na půdě, pak kuchařku od spolku "Domácnost" z r. 1897, která byla památce paní Rettigové věnována a Kuchařku paní Marie-Janků Sandtnerové z r. 1932. A nakonec vařím většinou bez receptů a vymýšlím si. Ale jsou to moje poklady.

Aj ja mám po babke knihu receptov(skôr zošit),som na tú knihu hrdá,moje prvé začiatky s pečením začínali u nej v kuchyni...s cestom som sa mohla hrať aj do večera,aj som pokazila,aj zjedla surové...nikdy sa nehnevala:)),dedo musel byť zas prvý degustátor mojich výtvorov:))teraz na to spomínam už len pri listovaní toho zošita...a mala veľmi pekné písmo!:))

A s těmi kuchařkami jsem si vzpomněla na dvoubarevný svítek do polévky, který dělávala jako slavnostní moje babička. Připravíme si těsto na játrové knedlíčky - ale řídké - aby se dalo natřít na plech vymazaný a vysypaný strouhankou. Dáme napůl zapéct. Navrch se dává svítek vaječný - žloutky smícháme s moukou, solí, zelenou petrželkou, mlékem, z bílků ušleháme sníh a lehce vmícháme. Rozetřeme na zapečené játrové těsto a dopečeme. Po vychladnutí nakrájíme na proužky cca 1 cm a potom na kostičky také cca 1 cm. Půlka je tmavohnědá a půlka žlutá (podle toho jaká máte vejce - domácí apod.). Dáváme na stůl do misky a do vývaru těsně před jídlem - rychle se nasáknou.

báječné, celé som to prečítala len taký fuk!

Moja mamka mala takú kuchársku knihu od používania načisto zodratú takže ako sa volala neviem :-) aj mi ju darovala takej okrepenej mladej kuchárke a ja som ju čítala ako román no neuvarila som z nej nič !! Netuším kde je, lebo pri toľkých rozvodoch a sťahovaniach som asi nerozmýšľala o varení a tak ja si varím podľa spomienok :-) boli časy keď som každý deň uvarila nejakú novinku ktorú som nevedela zopakovať až tu na Vareche sa snažím dokumentovať čo varím a často krát aj sama seba prekvapím :-D

Aj u nas boli kucharske knihy, ale ja som najradsej varila ked mi mamka vsetk pekne do detailu vysvetlila a ja som to takpresne navarila .jednu z nich este mam a kedze je z obdobia budovania socializmu tak su tam take "kydy" ze sa cita ako humoristicka knizka .Ale moja starsia sestra dostala k 18tym narodeninam kucharsku knizku ktora ma uplne fascinovala - bola plna krasnych farebnych obrazkov jedal , slahackovych poharov , studenych mis a chlebickov :-))))) Dnesnym mladym by sa zdala smiesna ale ja na nu casto spominam .

Ja mám doma od mojich rodičov kuchársku knihu,ale kto ju vydal, v ktorom roku, sa tam nikde nedozviem,ale su tam napr. vojnová kuchyňa, jedlá pre nemluvňa,ako sporiť s potravinami a surovinami..... je to strašne stára knižka, vážim si ju, sú tam rady od výmyslu sveta, recepty písané polopaticticky, ako pre začínajuce chazdinky. Táto kniha je pre mna moj poklad.

Ja mám doma kuchárku po maminke volá sa "Pomocnica slovenských gazdiniek" z r. 1945,vydal spolok sv. Vojtecha v Trnave a rcp zozbierala a napísala Irena Bárovičová-Ihriská. Autorka píše,že sa vyhýbala jedlám, ktoré si mohli dovoliť len zámožné rodiny. Je tu všetko od polievok, hlavných jedál,zabíjačka, šťavy, džemy, a dokonca aj výroba octu,mydla a škrobu. Je to pre mňa vzácnosť a veru som si ju pripravila, už som v nej dávno nelistovala.

obdivujem vaše poklady, mám zopár kuchárok ktoré sa mi nazbierali za tie roky ale páči sa mi obnovené vydanie "Domáci kuchařky" Magdaleny Dobromily Retigové z r.1986 ,k 200 výročiu narodenín autorky ju vydal vtedajší Odeon a občas si v nej čítam ako v detektívke a to sú k nej tabuľky a vysvetlivky aj rady pre domácnosť , dlhé roky som si pomáhala pri varení kalendárom Gazdinka a občas v ňom boli ozaj poklady napr. ako uvariť lacno a dobre.... :))

Ja mám po mojej babke tiež poklad: zviazané ročníky 1916-1942 Roľníckych novín, kde sú uverejňované nielen recepty ale aj dobré rady ku gazdovaniu, pestovaniu zeleniny, ovocinárstvu, atď. Ale najradšej mám po babke recepty ktoré písala naslinenou inkustovou ceruzkou, sú umastené, zababrané od čokolády - ale mi pripomínajú moju babku. Moja mama už písala recepty modernejšie - na písacom stroji, alebo si ich vystrihovala zo Života, Slovenky, Praktickej ženy, Dorky. Tiež mi zostalo niekoľko jej rukou písaných receptov a rada ich používam. No a čo zostane mojej dcére po mne? No predsa CD-čko.

Ja mám kuchárku,ktoru som zdedila po babke z r. 1948.Bola vydana v spolku sv.Vojtecha,Slovenská ľudová kuchárka pre každý stôl.Sú tam recepty prispôsobené na povojnové obdobje.Je to zaujímave čítanie.Sú v nej same slovenské ľudové jedla,veľmi jednoduché.Posledna veta s predslovu znie,"Aby sme nezabudli na naše slovenské ľudové jedlá,mali by sme ich pripravovať pre spestrenie jedálneho lístka.Veľa som v nej listovala už ako mladé dievča a aj teraz jú rada beriem do rúk,aj ked mám veľa modernejších kníh.

:-) ja som ešte nededila kuchárske knihy, mamička mi chvála Bohu ešte žije :-), zato mám veľkú zbierku kucháriek , už 97, ktoré si kupujem, či dostávam od blízkych, rada ich čítam, najmä od Bohdalovej, Trošku, Mikulíka, ...aj ako beletriu :-)

Tak a čo som 35 min.smolila do príspevku je v ....!!!@jezibabka to je moja prvá KK podľa ktorej som varila môjmu manželovi.

mám niekoľko maďarských kuchárskych kníh zo začiatku 20.stor., resp. aj jednu reprint-vydanie knihy zo 17.stor.,
je to ozaj zaujímavé čítanie.
koľko rôznych jedál varili !!! A to nespočetné množstvo tort... ach jo ... vtedy ešte neprihliadali na nejaké kalórie :)

Bola to moja prvá kuchárska kniha , dostala som ju v pätnástich, keď som začínala variť, vtedy pre môjho bratanca, keď bol u nás na prázdninách. Dnes do nej nakukáva moja dcéra. Ja nedám dopustiť na Velkú kuchařku z konca šesťdesiatych rokov, v ktorej je množstvo výborných rád, aj receptov.

Ja som svoj prvý poklad, KK dostala od mojej maminky, keď som sa vydala. Je v nej veľa dobrých receptov, keď boli moje deti malé a ja som z nej čerpala múdrosti, vždy do nej nakukli a trochu listovali, lebo bola, a aj je vtipne ilustrovaná. Je to " Radostné umenie kuchárske " - Labužnícka kuchyňa, od Mudr. Imricha Sečanského z r. 1970. Môj druhý poklad je môj vlastnoručne napísaný zošit receptov, z ktorého čerpá už aj moja dcéra. No a tretí poklad je novšia kniha receptov " Varíme aj bez skúseností ".

Ja mam starucku kucharsku knihu po babicke Santnerku z roku 1924,uz som si ju previazat bola dať!!!su tam vynikajuce rady,recepty ani nehovorím....

Dala som dlhší príspevok-zmazalo!