chcem sa vas vsetkych spitat na cesto sližové,davno davno nám babka robievala každu
nedelu okrem buchiet aj sliže makové orechové...cesto krajala doma take hrubšie sliže-no ja
som to ešte nerobila...a neviem aká muka tam ide,či aj vajco....?a viem že niekedy aj do
fazulovej polievky boli tie sliže....
Jednoduchá vec - všetko baj očko ... ak chceš z polkila múky, robíš z polkila, ak chceš plný plech, robíš z kila múky. Ja to najradšej zarábam klasicky - na doske - vysypem polohrubú múku, ale dobrá je aj hrubá múka / mám skúsenosti z minulosti, keď sme boli deti, mama to robila z hrubej múky a boli skvelé/, do bielej pyramídy urobíš kráter ako na sopke, opatrne do toho krátera naleješ vajco-magmu - rovno zo škarupiny, ktorú si predtým priložíš k nosu - esli oné..... šak víš ... a keď nesmrdí, je dobré. Spakruky cesto posolíš soľou - "přiměřeně, přiměřeně....nachystáš si do nádoby vodu - a je jedno, či je studená, či vlažná, len teplá nesmie byť. A prilievaš do krátera po pol deci a prstom miešaš, navaľuješ steny sopky do vajíčka, pridávaš vodu , vrtíš s prstom a cesta pribúda, postupne to zamiešaš do jednej guli a potom spracovávaš tlakom rúk na doske a jedeeeeeešš... no presne to neviem určiť, ale trvá toniekoľko minút, keď si povieš - a fčul je to cesto akurát. Žiadny problém zatiaľ, že?
No a potom to cesto narežeš na toľko kúskov, koľko chceš mať rozvaľkaných cestíčiek.Každé dobre rukou ešte dlaňou a krúživými pohybmi tlakom o dosku spracuješ na bochník a potom len jemne pomúčiš dosku. Ak nemáš doma válek, máš problém!!! Ak ho máš, tak vaľkáš pekne dokola. Podľa toho, ako sa ti podarí vyváľkať pekné kolieska hrubé asi l5 mm, sa uvidí , či si "zrelá na vydaj"!! Podľa toho ako bolo cesto pekne guľaté, sa hodnotila každá dievka!!! Na stôl si pripravíš plátno, a tam tie vyváľkané cestá rozprestrieš, jedno vedľa druhého. Keď sme mali s dedkom 25. výročie sobáša, tak tých cestičiek bolo asi desať a v kuchyni nebolo miesta. Bolo to v máji, vonku bolo krásne, teplúčko, tak som tie cestá "zavesila na šnôru od prádla. A z náprotivného okna sa dívala moja švagriná a nestačila sa diviť:"To je zvláštne, za hodinu máme ísť k obedu, a Hana teprava vešia prádlo!"
No a potom začneš rezať slíže. Ak máš nalepené ježibabie pazúry na nechtoch - máš problém!!! Dosku pomúčiš jemne po celej ploche, cesto narežeš na pásiky cca 5 cenťákov široké, ukladáš ich na seba jak stoeurovky po výplate / há ha !/ a môžeš začať krájať. Ak nemáš ostrý nôž - máš problém!!!Ak máš príliš ostrý nôž - úha - pozor, lebo budeš mať problém !!!
Do vriacej vody môžeš pridať trošíčku soli a nakrájané slíže tam nahádžeš, oni zovrú a keď plávajú na povrchu - sú uvarené. Bacha, nech ti voda nevyvrie, lebo budeš mať problém !!! A o robotu naviac s čistením šporáka!Slíže vyberieš, ja ich ešte pod studenou vodou prepláchnem ešte keď sú v naberačke, a dobre odkvapkané dám do plechu. Ak nemáš taký plech, ako mám ja, nič sa nedeje - žiadny problém, nasypeš to do misy :))Keď už máme doma ten sviatok, že robím domáce slíže, doprajem im bravčovej masti na pomastenie, majú lepšiu vôňu a chuť. A keď už mám všetky uvarené a pomastené, niekoľkokrát ich ešte premiešam - prevzdušním, aby neboli i napriek masti "Bratři ,držme se ".
Určite to poznáš, ale keby nie, tak ti dám jeden tip: Zásmažkové slíže s cesnakom.
Polohrubú , alebo i hrubú múku klasicky usmažíš na oleji, alebo na masti, a to do "zlatova". Keď už smaženie vrcholí, zamiešaš do zásmažky dostatočné množstvo cesnaku pretlačeného, trošku zamiešaš a keď ti už vôňa dorazí až k susedom, nasypeš to na slíže a zamiešaš. Ten pretlačený cesnak vlastne nahradí vodu, ktorú pridávam ak robím krupicové slíže, aby krupica bola mäkšia a neškrípala medzi zubami.Zásmažkové slíže s cesnakom sú akoby "pietna " spomienka na manželových starých rodičov, ktorí to robievali a chutia ešte i nám. K tomu je výborná uhorka, alebo akýkoľvek iný šalát.
No veď slíže - rýchle a lacné jedlo a dnes už vzácnosťou, lebo moderná konzumácia to všetko gumuje a moje vnučky si radšej objednajú pizzu, alebo zájdu do Mekáča, alebo inde, a keď ochutnajú babkine slíže, jak keby objavili Emeriku!
No a aby som nezabudla na to hlavné, čo som vám chcela napísať - viete ako sa u nás volá fazuľová polievka a domácellsíže do nej?Takto romanticky:fazula a podny, no, keď tak nad tým uvažujem, bude to asi spisovne:fazuľa a rezance v nej. To je naše prostonárodné jedlo, ktorého sa nevieme ako správni Slováci "dožrať". No a čím je nás doma viac, tým je to riskantnejšie. Aj ten náš psisko sa nám vyhýba :))
Taká dobrá fazuľa "babica", veľká jak bôb, a je jedno, či je biela, alebo strakatá. Večer namočíme, ráno scedíme a dáme variť. Jasné, že všetku kreňovú zeleninu nakrájame na malé kocky, alebo kolieska, záleží od toho,čím je mrkva niekde na druhej strane sveta hnojená. Najradšej vtedy kupujem všetko veľké akurát. Nesmie chýbať ani trochu zeléru, ten tam robím správnu arómu. No a keď je fazuľa pomaly unavená z toľkého varenia a unudené sa už otvára jak huba nudistu, pridáme trošku mletého korenia, voňavú klobásku nakrájanú na kolieska, alebo údené rebrá, uvarené zvlášť, obrané od kostí a mäsko na drobno nakrájané . Netreba viac ingrediencii, iba nakoniec dosoliť, ak je treba, a môže sa pridať trošku Vegety, ale nie je to podmienka, urobí sa zásmažka - ale nie veľa, tak akurát, pridá sa červená paprika a nie je na závadu, ak trochu majoránky ale ako vravia ruskí bratia iba: čut - čut... Kruci, musím dodať, že keď máme čerstvú petržlenovú vňaťku, tá je dostatočná, netreba majoránku. Slíže už viete ako sa u nás robia, a tak začne hostina. Každý si do fazule dá toľko rozenacov, koľko mu jeho dobrá výchova a chuť káže a je to. Dobrá fazuľa sa začne o nejaký čas hlasno chváliť aj sama :))))