Babkine miery a váhy

melita - bez fotkymelita, 12. júla 2012
Medzi najčastejšie pomôcky, ktoré používame v kuchyni je určite kuchynská váha. Väčšina receptov má rozpísané ingrediencie s presnosťou na gramy a mililitre. Veľmi často, keď ju používam si spomeniem na svoju babku. Na letné prázdninové a víkendové dni, keď sme s ostatnými deťmi pobehovali po záhrade a potom nakúkali do kuchyne, čo bude dobré. V dievčenskom veku som sa už viac motala v kuchyni a nakúkala na babkine šikovné ale zrobené ruky, ako robia výborné koláče, záviny, lokše a veľa iných vynikajúcich jedál. Vždy som si hovorila, že si popíšem recepty, ale ako som vytiahla papier a chcela písať, hneď som aj skončila. Veď, ako budem vedieť o niekoľko rokov čo je „asi takto múky“, „od oka“, „za hrsť cukru“, „dve kopcovité varechy masti“, „medzi prsty“, „na špic noža“ ?
Dodnes mám v nose vôňu „zašúlených koláčov“ plnených makom, orechami a tvarohom, ktoré boli pripravovane len tak ..., ale s láskou a s pokorou k jedlu.
@zareaguj


Diskusia k článku

sracz
Nádherné spomienky na naše babičky, starenky, ňaňky, ....... prarodičov všeobecne. Ďakujem Ti @Melita - tka. Boli to úžasné, pracovité a pokorné žienky; veď aj moja Lady Ann - mamka mojej mamky_Aňuci, až do svojho odchodu do nebeskej kuchyne, mala hmotnosť max. 45 kg, a to aj s "cigánkami" (to boli jej obľúbené filcové čierne topánky); a napriek tomuto "hedykepu" dokázala sama "vyprevadiť bravka - do 100 kg - do svinského raja, a následne ho rozporcovať a spracovať všetko, čo sa pri domácej zabíjačke robí - od ovaru, cez jaternice, tlačenky, až po údené klobásky a slaninku. Všetko ma naučila a hrdo sa ku nej hlásim ako ku svojej Pani Učiteľke v nádhere domácej kuchyne. Vážim si a obdivujem všetkých dobrých ľudí, bez rozdielu veku, pohlavia, vyznania a farby kože, ktorí aj takýmito nostalgickými spomienkami vzdávajú úctu svojim i našim predkom. Viem o čom hovorím_píšem, alebo aj tu, za morom, som častým divákom TV programov s kuchárskymi témami, ktoré spravidla vedú špecialisti z celého sveta na čele so "Železnými chéfmi_kuchármi". Väčšina z nich sa s láskou zmieňuje o svojich babičkách a dedkoch, ako učiteľoch No 1 a najkrajšie je, keď v štúdiu (a my ich vidíme na živo) varia spolu s niektorým so svojich prarodičov. No pravdou je, že to vo väčšine býva b a b i č k a !!!!!!!
1x frezia
mama3chlapov
@melita , @sracz ďakujeme za opäť krásne vzácne spomienkovanie. Veru aj ja by som chcela vedieť variť od oka alebo od srdca? Len tak hádzať do hrnca za hrsť toho ... a medzi prsty toho... škoda, že to neviem.
jody
ja zasa neviem variť s presnými množstvami, a teda zásadne - od oka, za hrsť, štipku, za lyžicu, hrnček a pod... :-)
michsamant
:)) nasa babicka varila presne tak isto "od oka" a na "stipky". Ja robim od oka chlieb. Akosi uz viem z kolko muky od oka aky velky asi bude, sol nikdy ani nepisem mnozstva, lebo to mam tiez uz v prstoch a aj susene kvasnice od oka a vody "kolko zebere" :) A babicka bola aj ked od oka skvela kucharka. Aj dietne jedla vedela urobit taaaak dobre!
bahadur
michsamant-od oka -to fakt jenom u chleba nebo rohlíků,ale co bych chtěl říct -Sracz- před ním smekám mám podobné nebo stejné zážitky s babičkou, ale on to podal systémem -non plus ultra- za to mu moc děkují .To nelze vyslovit-babičky jsou holt babičky a je prostě krása,že se o tom doví i tí mladší jsem rád ,že jste a že tady na těch stránkách se dovím co chci-a že jste na sebe tak hodní.Jináč přejí Vám všem hezký den a ať se Vám všem všechno daří i když je pátek třináctýho.
hubata
Nielenže výborne varili, piekli, ale boli aj šporovlivé, dobrotivé a nadovšetko nás vnúčatá milovali. A to nás vôbec nebrali na zahraničné dovolenky, nehrali sa s nami v piesku, nekázali nám aby sme sa násilím učili variť - a predsa si na nich spomíname s láskou a chceme mať jedlo takej chuti ako mali ony.
sovka62
Ach veru, naše drahé staré mamy, najkrajšie spomienky a u mňa veru aj na tie recepty, tiež všetky len tak od oka, ale najlepšie na svete. Snažím sa zo všetkých síl byť mojim vnúčatám takou babičkou,nech cítia všetku tú lásku a nehu a nech ju neskôr oni posunú ďalšej generácii.
bubaya
Ešte stále máme tie vážky po starej mame, v strede sú dva zobáčiky, ktoré sa dotýkajú. V drevenej krabičke sú mosadzné závažia, to poldekové sa kdesi stratilo, takže vážime s presnosťou na dekovec. Ale to nevadí, ja som strojárka, ja vážim Pí krát oko. Strašne rada na nich vážim, voňajú perníkmi a mojím detstvom, a spomienkou na to, ako mi kilovec padol na palec.
evanaaa
Nám mama piekla každú sobotu koláčiky, buchty, zákusky. Ale tiež nemala židnu váhu, vážila " očami". A zaujímavé bolo, že keď náhodou od niekoho dostala recept ( to už bola "modernejšia " doba), a bola v ňom gramáž, ona nevážila, ale aj to robila od oka a vždy sa jej podarilo, to znamená, že aj tie udané, presné miery asi mala v oku.
frauakbari
Akurát dnes som našla tieto "od oka" miery na internete,tak prečo ich sem nenapísať,keď tu máme túto tému:
1 č l = 5 ml = 3 g prášku do pečiva, 5 g soli,cukru,múky,kakaa
1 PL = 15 ml = 7 g kakaa,kávy,strúhanky,10 g múky,15 g jemného cukru,jemnej soli a masla
Na špic noža = asi 1 gram
1 kávová šálka = 100 ml = 125 g múky,kakaa,185 g ryže,200 g cukru
1 veľký hrnček = 250 ml = 150 g múky, kakaa,200 g ryže,220 g jemného cukru
A ešte by som rada podotkla,lebo som si tu na vareche už x-krát všimla tú chybu v miere,že kávová lyžička nie je čajová.Kávová lyžička je tá ešte menšia od tej čajovej ;)
notak
Krásna spomienka, ďakujem :)
Ja tiež varím a to zasadne od oka. Lebo baj očko ti napovie, kedy je dosť.
douglas
To je svätá pravda! Presne takto varili a piekli obe moje babičky. Každé jedlo voňalo po tvrdej práci ľudských rúk. Kiežby aj ja som mala ich šikovnost, vitalitu a hlavne šetrnosť.
nadasky
Naše babičky piekli tak aby bolo dosť a chutné,čo tam má biť to tam treba dať.



 



TOPlist