Zdena Studenková:
Poľutovala by som sa, keby som sa musela ísť najesť na benzínku alebo do vývarovne

Jana Štrbková, mesačník Varecha, 23. decembra 2022     21 minút čítania

Populárna herečka, ale aj vychýrená hostiteľka, nám porozprávala nielen o svojej kuchárskej knižke, najobľúbenejších vianočných koláčikoch, ale aj životných princípoch, ktoré jej pomáhajú zachovať si krásu aj životný nadhľad.



Foto: Jakub Klimo

S Brankom máte rovnaké chute. Máte spoločné aj najobľúbenejšie jedlo?

Najobľúbenejšie jedlo nemáme spoločné. Spolu s dcérou máme napríklad veľmi rady krevety, no Braňo od nich nie je až taký závislý. A tak keď si ich so Simonkou uvaríme, Brankovi zvyčajne pripravím ešte lososa.

Pri vás teda Branko nemusí variť, však?

Variť? Vôbec nie. On nevarí, nenakupuje, len konzumuje.

Typický umelec.

Áno, a ja som kuchárka.

Pečiete pre Branka aj narodeninové torty?

Branko nemal ani jednu oslavu bez mojej torty, dokonca vždy jednu upečiem, aj keď vydá nové CD. Myslím si, že sú v živote momenty, ktoré sú dôležité, majú byť pekné a patrične ich treba osláviť.

Vyžaruje z vás vnútorný poriadok.

Asi to vychádza z toho, že som nemecká povaha, mám rada naplánované veci, som dôsledná, neznášam neporiadnych ľudí, neporiadok.

U mňa je poriadok dôležitý tiež, potrebujem ho aj na to, aby som mala poriadok v hlave.

Ja vám poviem pravdu, že keď niekde prídem a je tam neporiadok, tak znervózniem. A keď ma niekto pozve, ide mi servírovať jedlo a v kuchyni je ako po výbuchu... Keď niekto príde ku mne, neexistuje, aby bol vonku vyložený navyše jediný riad. Môže byť len prestretý stôl a nikde nesmie byť vidieť, že príprava jedla ma stála námahu.

Máte rada humor?

Áno, veľmi rada sa smejem, humor mám rada. ale veď toto celé divadelné prostredie je o tom, že ľudia svoju prácu milujú. Aj to aj napriek tomu, že táto profesia nie je zaplatená a ako hovorievam, divadelné herectvo je najdrahší koníček na svete. Počas predstavení si odžijeme aj svoj smútok, problém a keď sa stretneme v tomto divadelnom bufete, je tu vždy plno smiechu. Rozprávajú sa historky, je tu veselo.

Obdivuhodná je vaša monodráma Shirley Valentine, v ktorej hráte dve hodiny na javisku sama. Spolupracujete na nej s Brankom. Dlho vás musel nahovárať?

Nikdy by mi nezišlo na um, že Braňo bude producent tejto hry. Nenahovárala som ho, len som mu rozprávala o tom, že by som si takú hru chcela spraviť a nemohla som žiadať od repertoárového divadla, aby mi ju ponúklo, pretože ďalších dvadsať herečiek by stálo. Súbor v takom veľkom divadle, ako je SND, predsa musí byť vyťažený. Raz, keď som o hre hovorila, mi Braňo ponúkol, že mi Shirley Valentine urobí, a tak ju financuje, manažuje aj produkuje. Hráme ju od marca po celom Slovensku, po predstavení za mnou často prídu ľudia a povedia mi, že si ju ohromne užili, hoci si predtým nevedeli predstaviť, ako sa budú pozerať dve hodiny na jednu herečku. Pred prvým predstavením sme ani netušili, ako to vypáli, každé je nepredvídateľné, je interakciou s publikom. Zatiaľ mám na Shirley veľmi dobré ohlasy a teším sa z toho.





Diskusia k článku







 



TOPlist