Foto: Profimedia
S kým sa ešte delíte o škatuľky s jedlom?
Ešte zavolám dcére Simonke, aby si prišla zobrať jedlá, ktoré má rada.
Ste inšpiratívna, veľa pracujete aj varíte. Mňa napríklad niekedy ľudia ľutujú, že musím každý deň variť.
Pre mňa je varenie zábava a relax. Poľutovala by som sa, keby som sa musela ísť najesť na benzínku alebo do nejakej vývarovne. Aj keď idem na filmovačku, radšej si do škatuliek zoberiem svoje jedlo, ako by som mala jesť tam.
Takže tie ženy, ktoré doma často varia, určite nie sú chúďatá.
A povedzte mi, čo robia ženy, ktoré doma nevaria?
Netuším, ja zvyčajne varím, popritom mám napríklad pustený seriál.
Áno, všeličo sa dá popri varení robiť. Ja si opakujem v hlave texty, počúvam dobrú hudbu. Domáce varenie je pre mňa príjemne strávený čas.
Odjakživa vás vnímam ako skvelú kuchárku. kedy ste sa ňou stali?
Myslím, že som mala deväť, keď som prvýkrát upiekla bublaninu, len zle dopadla, pretože som sa išla bicyklovať a zabudla som na ňu. Keď som sa vrátila, bezmyšlienkovite som vbehla do kuchyne, otvorila som rúru a vyvalil sa taký kúdol dymu, že aj náš kocúr Muro, ktorý nám bol vždy v pätách, keď išlo o jedlo, ušiel a vrátil sa až o tri dni.
Kedy sa vám vo varení a v pečení začalo dariť lepšie?
Keď som mala štrnásť, varila som už kompletné jedlá, mama sa so mnou veľmi nepárala. Išla na dovolenku so svojím ďalším manželom, samozrejme, ja som s nimi ísť nechcela, a tak si ma mama posadila a nadiktovala mi recepty na jedlá, ktoré som mala rada. Dala mi peniaze a povedala mi, že keď si ich prejem hneď v prvý deň, na ostatné mi nezostane a potom už nebudem mať čo jesť. Ale keď budem hospodáriť, tak si z tých peňazí každý deň navarím. Takto ma hodila do vody a zvládla som to bez problémov.
Aké boli Vianoce u vás doma?
Boli sme veľmi chudobná rodina, ale moja babička viedla domácnosť riaditeľovi továrne Dynamit Nobel a dbala, aby sa aj u nás doma vždy pekne stolovalo. Varila klasickú rakúsko–uhorskú kuchyňu a všetko bolo výborné. Jedlo muselo byť čerstvé, v obchode sa nekupovali ani rezance, všetko sa pripravovalo u nás v kuchyni. Keď babička škvarila domácu masť, chodievali k nám kamošky z celej štvrte na mastný chlieb s cibuľou. Aj na Vianoce muselo byť u nás všetko vyupratované, bol vždy prestretý stôl, na ktorom nechýbali servítky, misôčky, ozdoby.
„Nech mi niekto nehovorí, že musí variť každý deň, pretože muž by to nezjedol. Naopak, keď sa dobre pripraví napríklad segedínsky, ten výborne chutí aj na tretí deň.“
Ponechali ste si niečo z Vianoc svojho detstva?
Aj ja mám na Vianoce všetko krásne nachystané. a čo nepoznám, je stres z Vianoc. Chápem, že voľakedy boli ľudia v strese, keď museli stáť v rade na banány, na mandarínky a na ananás, ktorý potom zostal v mise až dovtedy, kým nezhnil, pretože sa pred Vianocami nesmel zjesť. Dnes sa už dá všetko na svete zabezpečiť vopred a ja to robím presne tak. Deň pred Vianocami uvarím kapustnicu, pretože je lepšia, keď postojí. Aj zemiaky nakladám do nálevu vopred a potom ich len scedím a podávam ich s majonézou. Na Štedrý deň akurát spravím poriadok, prestriem stôl a to je všetko. A darčeky? Ja už mám všetky darčeky zabalené v skrini začiatkom októbra.
Čo poviete, je dôležité, aby sa rodina stretla pri dobrom jedle?
No, samozrejme. Ja už mám nanešťastie len malú rodinu. Dnes už mám len moju dcéru, no našťastie mám nevlastného brata s manželkou a dvomi dcérkami. Máme veľmi dobrý vzťah, som rada, že ich mám a navštevujeme sa. Sú aj veľmi dobrí divadelní diváci.
Donesiete občas aj kolegom v divadle to, čo doma napečiete?
Voľakedy bola v divadle tradícia, že v posledný deň sezóny sa usporiadalo fľaškové posedenie, bola to veľká oslava. Každý doniesol svoje špeciality a sedelo sa často až do rána. Táto tradícia sa nanešťastie z divadla vytráca, ľudia majú veľa práce a sú rozcestovaní. Nakoniec sa to skončilo tak, že sme tu zostali len my dve s Kamilou Magálovou, čo ešte občas napečieme. No potom sa stane, že donesiem koláčik, a najmä muži zo súboru povedia, prepáč, teraz nemôžem, som na diéte. Tak koláčik odnesiem a spráskame ho spolu s dievčatami z garderóby.
Bez akých koláčikov u vás nemôžu byť Vianoce?
Na Vianoce vždy pečiem vanilkové rožky z vlašských orechov, no a k nim potom ešte urobím nejaký dobrý koláč. Väčšinou sú to orechové rezy na oblátke plnené parížskym krémom a guľôčky z polámaných piškót a orieškov s naloženou višňou, ktoré obaľujem v kokose. S tým vystačíme. Keď ešte žila moja mamička, muselo byť na Vianoce aspoň pätnásť druhov koláčikov, inak povedala, že sú to nanič sviatky. Našťastie, od tejto tradície som už upustila, pretože po Štedrom dni chodievame na návštevu k môjmu bratovi, na ďalší deň k Brankovej sestre a všade majú skvelo napečené.
Diskusia k článku