Zdena Studenková v monodráme Shirley Valentine.
Foto: Archív Štúdia L+S
Do vašej knihy ste napísali aj rôzne historky z hereckého prostredia, všetky si zapamätáte alebo máte tajný zápisník, do ktorého si ich zapisujete?
Komické situácie a ešte aj s dobrou pointou sa predsa nedajú zabudnúť. Mám jednu skvelú s Jožkom Vajdom, s ktorým sme spolu partnermi na javisku päťdesiat rokov. Jožo mal devätnásť a ja som mala osemnásť, keď sme sa stretli na prijímacích pohovoroch, A odvtedy hráme spolu. Mám veľmi rada jeho povahu, pretože je fantastický herec, dochvíľny, zodpovedný, perfekcionista a na druhej strane má povahu vetroplacha aj dieťaťa. Kedysi sme chodievali hrávať do Ruska. Shirley mi režíruje Miško Vajdička a jeho otec Ľubko Vajdička bol v SND dlhé roky kmeňovým režisérom. Sedeli sme teda všetci traja v tom Rusku, pili sme šampanské „igristoje“, jedli kaviár a Ľubko sa snažil apelovať na Joža, ktorý bol športovec, aby sa aj intelektuálne dovzdelával. Sedel oproti nemu a hovorí: Jožo, ty by si mal konečne začať čítať, mal by si sa vzdelávať. A Jožo mu na to odpovedal, že by zas on mal začať cvičiť. Ale Jožko, dohováral mu režisér, skutočne, ak nebudeš intelektuálne vyzretý, na úrovni, tak to herectvo nebude také, aké má byť. A Jožo mu na to replikoval: Kým si tento národ nebude vážiť mozgy, ja si ten svoj nemienim cibriť. Nezabudnuteľná veta.
Vy rada varíte doma, ale je jedlo, ktoré varil niekto iný a úplne vás dostalo?
Veľmi rada ochutnávam jedlá v cudzích krajinách, hoci nad niektorými som najskôr krútila nosom, no nakoniec som si dala aj žabacie stehienka.
Áno? A ako chutia?
Ako kura, nič zvláštne. Keď som nakrúcala vo Francúzsku, prišla som na chuť aj slimákom s masielkom, cesnačikom, petržlenovou vňaťou, ktoré podávali s bagetou s veľkými okami.
Milujete knihy. Aj tie kuchárske?
Áno, ale robievam si rešerš, pretože nie je nič horšie, ako napratať si knižnicu knihami, ktoré potom človek nikdy neotvorí. Ale mám všetky, ktoré sú preložené od Jamieho Olivera, ten ma veľmi inšpiruje.
On je úžasný v tom, že využíva jednoduché suroviny.
Áno, jeho kuchyňa je veľmi naturálna, ale vylezú z toho fantastické jedlá.
Veľmi sa mi páčilo, že ste povýšili vo svojej knihe varenie na umenie.
A viete, čo je paradox? Keď nejaký chlap varí, tak majú všetci toho kuchára v úcte, prirovnávajú ho k michelinskému a idú sa z neho zblázniť. Ale žena, ktorá navarí jedlo ako bohyňa, stále zostáva len naša pani kuchárka. Všímate si ten rozdielny pohľad?
Tvarohové šatôčky s džemom podľa Zdeny Studenkovej
Diskusia k článku