Svetové kuchyne:
Svetové kuchyne - Pensylvánia (USA)

Spracovala: Sandra Bombošová, 28. septembra 2012 27 minút čítania

Nahliadnite s nami do tajov zámorskej kuchyne.

Tie najlepšie recepty z Varechy priamo do vášho mailu.

Foto: archív babav

Varecháčka Vlasta, na Vareche
známa pod nickom babav.

Väčšina z nás si pod pojmom Americká kuchyňa predstaví známe stánky s rýchlym a nezdravým občerstvením, ktorým sa darí azda všade na svete. Známe sú tiež chýry o tom, že americkým gazdinkám varenie píliš nevonia, preto často siahajú po polotovaroch.

Nie je to však celkom pravda. Po oprávnenej kritike mnohé reštaurácie s rýchlym občerstvením zaviedli do svojho jedálneho lístka aj čerstvé ovocie, zeleninu a pre deti mlieko namiesto presladených nápojov. História Americkej kuchyne je aj vďaka zmiešaniu kultúr zaujímavá, no a samozrejme, v každom štáte USA iná.

Dnes vám prinášame pohľad do Pensylvánskej kuchyne, jej histórie, zvykov a zaujímavostí. Kuchyňou šiesteho najľudnatejšieho štátu v USA nás prevedie naša obľúbená varecháčka Vlasta – na Vareche pôsobiaca pod nickom babav.

Na Vareche má už takmer stovku skvelých receptov, vďaka ktorým sme sa mohli naučiť, ako napríklad vyzerá pravý americký cheesecake, prezrádza nám však aj recepty na dobroty, ktoré si kedysi priviezla zo svojej domoviny, zo Slovenska.

Taviaci kotol a šalátová misa

Americká kuchyňa je podľa Vlasty rozmanitá rovnako, ako obyvatelia, ktorí ju ovplyvnili. Vznikla spojením pôvodných kuchýň osadníkov a prisťahovalcov, s využitím amerických prírodných zdrojov a kulinárskych štýlov ich kultúr. Vraví sa, že v Amerike je možné nájsť jedinečný mix kultúr a rás, to sa týka aj varenia.

Američanov často prirovnávajú k taviacemu kotlu (melting pot), myslené sú tým osoby, ktoré podobne ako suroviny bývajú zmiešané dohromady, pričom rôzne chute a farby sa navzájom absorbujú. Volajú ich aj šalátová misa, čo zasa znamená, že ľudia podobne ako jedlá bývajú pomiešané, ale zároveň si ponechávajú oddelené zložky s rôznymi chuťami, ktoré sa navzájom k sebe hodia.

Pensylvánia

Foto: babav

Radnica City Hall so sochou
Williama Penna vo Philadelphii.

Pensylvánia, alebo Commonwealth of Pennsylvania (Keystone State) je 33. najrozsiahlejším štátom USA, rozkladá sa na 189 282 km štvorcových. Žije tu zhruba 12 miliónov obyvateľov, podľa posledného sčítania ľudu približne 2 % tvoria Slováci. Názov Keystone podľa Vlasty nie je náhodný, má totiž vyjadrovať kľúčové postavenie Pensylvánie v ekonomickom, sociálnom a politickom vývoji USA.

„Pensylvánia bola jednou z prvých európskych osád,“ vysvetľuje Vlasta, „preto si osadníci mali v priebehu času možnosť vytvoriť mnoho tradícií. Bola založená na vízii náboženskej slobody, preto bola zaujímavá najmä pre prisťahovalcov z Európy. Štát nesie meno podľa jeho zakladateľa Williama Penna, člena kresťanskej sekty Quakers, nazývanej aj Spoločnosť priateľov.

William Penn dostal územie ako grant od kráľa Karola II., rozhodol sa preto vytvoriť slobodnú krajinu pre členov Spoločnosti priateľov, ktorí boli v Anglicku vystavení náboženskému prenasledovaniu. V druhej polovici 16. storočia nastal veľký príliv Angličanov, neskôr Nemcov, Írov a Talianov. Každý si zo svojej krajiny priniesol aj potraviny a tradície vo varení. V priebehu rokov svoje recepty inovovali a vynašli tak mnoho špecialít, ktoré sú dnes tradičné pre túto oblasť USA.“

Pensylvánski „Dutches“ – potomkovia Nemcov

Foto: babav

Amišské ženy na farmárskom trhu.

Najväčšou rodovou skupinou v Pensylvánii sú emigranti z Nemecka a Švajčiarska. „Mnohí z nich sú Amiši a Menoniti, potomkovia kresťanských anabaptistov, príslušníkov viery v opätovné pokrstenie veriacich v dospelosti,“ ozrejmuje Vlasta.

„Menoniti zdôrazňujú otázku jednoduchosti, mieru, spravodlivosti a vzájomnej pomoci. Amiši sa usadili na juhu štátu, žijú izolovane a zachovávajú si tradičnú kultúru a jednoduchý spôsob života, bez ohľadu na vyspelý moderný spôsob života okolo nich. Žijú v utilitaristickej spoločnosti, čo sa prejavuje aj na jedlách a potravinách, ktoré konzumujú.“

Používajú tradičné historické metódy prípravy jedál a spracovania surovín. „ Zeleninu konzervujú nakladaním, kvasením a zaváraním. Sú sebestační, chovajú dobytok na mäso – hovädzie, bravčové a hydinu, dopestujú si zeleninu a ovocie na svojich vlastných farmách, vyrábajú domáce výrobky a to všetko potom predávajú na farmárskych trhoch. Jedlom nezvyknú plytvať, čoho dôkazom je aj recept na Scrapple,“ vysvetľuje varecháčka.

Foto: babav

Amišské ženy ponúkajú svoj tovar
na farmárskych trhoch.

Scrapple je tradičná kaša z bravčových odrezkov a drobkov. Mäso sa najprv vyvarí a po odstránení kostí a odvarkov sa pomelie, varom zahustí s kukuričnou a pšeničnou múkou a s korením (šalvia, tymian, saturejka, čierne korenie). Vychladnutá kaša sa formuje do bochníkov. Servíruje sa tradične na raňajky a to tak, že sa nakrája na tenké plátky, ktoré sa obalia v múke a opečú do chrumkava na masle alebo oleji. Podávajú sa ako príloha na sladko s javorovým sirupom, medom, alebo jablkovým lekvárom. Na slano sa podáva ako sendvič s vajíčkom a horčicou.

Na farmách sa podľa Vlasty varí každý deň a jedlo sa neobíde bez polievky. U Amišov sú obľúbené vývary zo zeleniny, hydiny, rýb a iných druhov mäsa. Zahusťujú ich škrobom, múkou, zemiakovou kašou, opraženými rezancami s chlebom, alebo haluškami. Ďalším zaujímavým jedlom je Chow-chow, servírované za studena. Je to konzervovaná zmes paradajok, kapusty, mrkvy, fazule a hrachu.

Špecialitou Amišov sú mäkké praclíky, a v ceste zapekané párky a klobásy.
Foto: babav

Ich tradičným koláčom je Shoofly pie, jednoduchý recept opradený históriou. Používali sa do neho dostupné suroviny. Vďaka melase bol lepkavý a sladký, lákal preto muchy (fly), ktoré museli odháňať (shoo). Cesto na koláč sa pripravilo zmiešaním masla, múky, hnedého cukru a soli. Uložilo sa do formy a naplnilo plnkou, na ktorú sa použila 1 šálka horúcej vody, 1 šálka melasy, 1 vajce a čajová lyžička sódy bikarbóny. Podával sa teplý. Ešte aj dnes sa teší veľkej obľube medzi turistami, ktorí navštevujú Amišov. Špecialitou sú aj mäkké praclíky, obaľujú sa v škoricovom cukri, ale sa posypú soľou. Do cesta sa zvyknú zapiecť aj párky a klobásy.

Šikovní domorodci

Pôvodní obyvatelia oblasti, ktorá sa stala Pensylvániou, hospodárili na území po celé stáročia, ešte pred príchodom prisťahovalcov. „Do 11.storočia vyvinuli vysoko výnosný systém gazdovania, nazvaný vysekať a spáliť. Vypaľovaním divoko rastúcich kríkov a stromov a následným oraním získali polia, kde vysadili fazuľu, kukuricu a tekvice,“ vysvetľuje Vlasta.

„Tento spôsob pestovania bol výhodný pre farmárov, aj plodiny. Fazuľa sa obtočila okolo kukuričných stebiel, a dodávala výživu pre kukuricu a tekvicu. Posplietané korene troch rastlín udržovali vlhkosť pôdy a zabraňovali rastu buriny. Indiáni preto tieto tri plodiny nazývali Tri sestry.“ Z týchto plodín varili výživnú stravu, bohatú na aminokyseliny, vlákninu, bielkoviny a vitamíny.

Pensylvánia je významným producentom hovädzieho mäsa, aj záhradnej zeleniny.
Foto: babav

Súčasné poľnohospodárstvo v Pensylvánii je podľa Vlasty veľmi rôznorodé. Štát je významným producentom hovädzieho mäsa, mliečnych výrobkov, hydiny, vajec a medu. Dôležitými plodinami sú potravinárske obilie, obilie a krmoviny pre dobytok, kukurica, tabak, sójové bôby, záhradná zelenina, ovocie (jablká, hrozno, broskyne), orechy a huby (šampiňóny, baby bella), javorový sirup aj tekvice.

Varenie vo Philadelphii

Philadelphia je piate najväčšie mesto v USA a najväčšie mesto v Pensylvánii. „Je nazývané aj City of Brotherly Love – mesto Bratskej lásky, z gréckeho fílos – láska a adelphos – brat. Pred príchodom Európanov bola oblasť Philadelphie obývaná Indiánmi z kmeňa Lenape. V roku 1681 anglický kráľ Karol II. sľúbil Williamovi Pennovi časť územia, na ktorom malo byť vybudované prístavné mesto a miesto pre vládu,“ rozpráva Vlasta. „Napriek tomu, že Penn mal prísľub od kráľa, pre záruku mieru v jeho kolónii kúpil aj územie od miestnych Indiánov z kmeňa Lanape a podpísal s nimi dohodu o priateľstve a mieri.“

Vľavo Philadelphia cheese steak, vpravo taliansky Hogie.
Foto: babav

Varenie a miestna kuchyňa bola formovaná predovšetkým zmesou etnických skupín, dostupnými surovinami a históriou mesta. Najpopulárnejšie jedlá sú Philadelphia cheese steak, mäkké praclíky a Hogie. Philadelphia cheese steak je vlastne sendvič, ktorý má pôvod v Južnej Philadelphii, obývanej silnou talianskou etnickou skupinou. Na jeho prípravu sa používa hovädzie mäso (eye-rib, alebo vrchné zadné), nakrájané na veľmi tenké plátky, ktoré sa opekajú na olejom potretej grilovej platni a postupne sa posekajú špachtľou na malé kúsky. Na takto pripravené mäso sa naložia plátky syra (taliansky Provolone alebo biely americký syr). Na roztopený syr sa položí rozkrojený dlhý rožok Amaroso, a pomocou špachtle sa otočí aj s mäsom a syrom. To je základný sendvič, v reštauráciách sa podľa Vlasty ešte do sendviča pridávajú pochutiny podľa chuti zákazníka – grilovaná cibuľa, hríby, paprika, štipľavá omáčka, alebo kečup.

Vľavo tuniakové Hogies, vpravo Hogies s mozzarellou a nakladanými paprikami.
Foto: babav

Ďalším obľúbeným sendvičom je Hogie, ktorý je dokonca od roku 1992 oficiálne deklarovaný ako sendvič Philadelphie. Je pripravený z „cold cuts“, čiže rôznych druhov salámy a šunky, syrov ako Provolone, Swiss, americký syr, hlávkového šalátu, paradajky a cibule. Všetko sa naloží na dlhý čerstvý taliansky rožok a podľa chuti zákazníka sa posype zmesou talianskeho korenia, poleje olivovým olejom, alebo potrie majonézou a prikryje vrchnou časťou rožka. Okrem pravých talianskych Hogie sú tie súčasné plnené aj iným plnkami, napríklad tuniakovým šalátom, alebo baby mozzarellou s nakladanými červenými paprikami.

Reštaurácie a fastfood

Na otázku, ako je to vo Philadelphii so stravovaním v reštauráciách, Vlasta odpovedala: „Na svoje si tu príde určite každý, aj náročný gurmán. Je tu veľký výber vynikajúcich reštaurácií z mnohých svetových kuchýň. Silne zastúpená je talianska, francúzska, stredomorská, čínska, japonská a samozrejme aj americká kuchyňa, so svojimi jedinečnými steakmi ako filet mignon, prime rib, surf and turf a morskými rybami. Okrem prvotriednych reštaurácií, ktoré sú samozrejme drahšie, je možné sa najesť za prijateľnú cenu v menších puboch, tavernách, pizzériách, či bufetoch s delikatesami.“

Vľavo reštaurácia Geno´s steaks v južnej Philadelphii, vpravo reštaurácia Qdoba Mexican Grill.
Foto: babav

Čo sa týka fast foodu – prevádzok s rýchlym občerstvením, v USA je ich skutočne neúrekom. U nás poznáme možno tri značky, ktoré nájdeme všade vo svete. V USA je ich však oveľa viac a nie všetky servírujú len nezdravé jedlo. „Ak sme si vedomí, že všetkého, teda aj toho dobrého veľa škodí, vyvarujeme sa častých návštev v takýchto reštauráciách,“ podotýka Vlasta. „ Pôvodne boli určené pre stravníkov, ktorí nemajú čas sedieť v reštaurácii a čakať na obsluhu. Po zaslúženej kritike mnohé z týchto reštaurácií začali ponúkať okrem hamburgerov s hovädzím mäsom aj kuracie mäso, ryby a šaláty, pre deti ovocné poháre a mlieko, namiesto cukrom presladených nápojov.“ Reštaurácie s rýchlym občerstvením sú obľúbené medzi domácimi, študentmi, ale aj turistami, dá sa v nich najesť rýchlo a chutne. Ponuka je pestrá – šaláty, sendviče, grilované mäso, barbecue.

Pizza (tomato pie): vľavo tradičná Peperoni pizza, vpravo Pizza s pestom, paradajkami a špenátom.
Foto: babav

Americká rodina sa stretáva pri jednom stole spravidla až na večeru. Deti raňajkujú cereálie s mliekom alebo jogurtom, prípadne aj s ovocím. „Obedovať zvyknú v škole, žiaľ, nie zdravo, česť výnimkám v súkromných školách,“ vysvetľuje Vlasta. Jedlo je zväčša pripravené z mrazených polotovarov. Deti si môžu priniesť aj vlastný obed, čo bývajú napríklad sendviče s arašidovým maslom a džemom, a ovocie. Rodiny s deťmi často navštevujú reštaurácie s prostredím priateľským pre deti, v ktorých je bežne jedálny lístok pre deti, s prijateľnými cenami a porciami.

Foto: babav

Vegetariánsky šalát na tortille.

Medzi obľúbené reštaurácie s rýchlym občerstvením patrí aj mexický Grill Qdoba, kde sa podáva výborný šalát na miske z upečenej tortilly. „Môj obľúbený vegetariánsky šalát pozostáva z hlávkového šalátu poliateho syrovou omáčkou, z čiernej fazule, grilovanej zeleniny - červenej a zelenej papriky a cibule, s nastrúhaným syrom, kyslou smotanou a guacamole,“ opisuje Vlasta svoju obľúbenú pochúťku. Potom sú ešte verzie s kuracím, alebo bravčovým mäsom. Jedlo sa pripravuje pred zákazníkmi, griluje sa čerstvé kuracie, bravčové aj hovädzie mäso na mexické špeciality ako fajita, burrito, chalupa, či quesadilla. Jedlo podľa Vlasty nie je príliš mastné a chutí vynikajúco.

Po jedle dezert a kávička

Šišky v Amerike neobľubujú len policajti, ako často vidíme vo filmoch. Radi si ich doprajú azda všetci, čo sa neboja hory cukru. Pre tých, čo napríklad radi raňajkujú šišky s kávou, je prevádzka Dunkin´ Donuts ideálnym miestom na začatie dňa s vysokým obsahom kalórií. Mnohí zákazníci si cestou do práce šišky kupujú priamo z auta a v práci si potom doprajú rannú dávku energie. Okrem šišiek tu ponúkajú čerstvo upečené bagle, muffiny, croissanty a čerstvú kávu. Ponuka je prispôsobená sezóne, v lete je to napríklad ľadová káva na osvieženie, na jeseň zasa šišky z tekvice, čučoriedok, či jabĺk.

Občerstvenie Dunkin´Donuts, vpravo ponuka čerstvých šišiek.
Foto: babav

Nuž a komu nechutí káva v Dunkin´ Donuts, môže si ju dopriať v obľúbenej sieti kaviarní Starbuck´s Coffee, ktorá patrí do medzinárodnej korporácie, sídliacej v meste Seattle. Ponúkajú tu niekoľko druhov čerstvej kávy, ako napríklad espresso, cappuccino, či viaceré druhy prekvapkávanej kávy. Dostať tu tiež veľa druhov čaju, zrnkovú kávu, studené aj teplé sendviče, aj sladké pečivo. Kto chce, môže si kúpiť aj ich vkusné šálky na kávu. V USA je táto sieť kaviarní mimoriadne obľúbená, návštevy v nich často využívajú študenti, ktorí tu v príjemnom prostredí môžu pracovať na počítačoch.

Kaviareň Starbuck´s Coffee.
Foto: babav

Židovská kuchyňa

Osobitou kapitolou v stravovaní v Amerike je židovská kuchyňa. „Ich špeciality sú známe po celých štátoch,“ vysvetľuje Vlasta. „Ich kuchyňa má bohatú tradíciu a veľké množstvo jedinečných receptov. Spomeniem aspoň zopár, ktoré sú populárne vo Philadelphii a v okolí. Napríklad slepačia polievka, ľudovo nazývaná židovský penicilín, vďaka jej liečivým účinkom. Od tej slovenskej sa veľmi nelíši, snáď len v postupe prípravy. Varí sa z celej čerstvej sliepky bez drobkov. Umyté mäso sa nasolí a nechá sa pol hodinu odležať. Spolu so zeleninou, ktorou je kvaka, pór, stonkový zeler, petržlen a cibuľa sa vloží do veľkého hrnca, zaleje vodou, pridá sa soľ, drvené čierne korenie, tymian, a všetko spolu sa pomaly varí približne 90 minút. Potom sa sliepka vyberie z vývaru a oberie od kostí. Mäso sa použije napríklad do sendvičov alebo šalátov, kosti sa vrátia naspäť do hrnca a spolu so zeleninou sa varia ďalšiu hodinu. Vývar sa precedí a servíruje s “matzo“ knedličkami.

Vľavo Reuben sendvič, vpravo Corned beef.
Foto: babav

Recept na matzo knedličky od Vlasty: Nachystáme si suroviny: 4 vajcia, 3 PL slepačieho tuku, 2 PL nasekaného čerstvého petržlenu, 1 šálka Matzo múky, soľ a čierne korenie na dochutenie. Všetky suroviny sa premiešajú, a nechajú sa hodinu odležať. Potom sa naolejovanými rukami formujú guľky, ktoré sa varia 25-30 minút vo vode. Servírujú sa čerstvé v čistom slepačom vývare.

Vľavo Pastrami, vpravo sendvič Pastrami.
Foto: babav

Medzi obľúbené dobroty zo židovskej kuchyne patria v Amerike aj sendviče. Reuben sendvič sa podáva nasledovne: Na opečenom ražnom chlebe je soľou konzervované hovädzie mäso corned beef, kyslá kapusta, majonéza alebo dresing a syr. „Sendvič Pastrami je zasa delikatesa pripravená z hovädzieho bôčika. Čerstvé mäso sa naloží do slaného nálevu a obalí sa zmesou korenia: cesnak, koriander, čierne korenie, paprika, klinčeky, muškátový oriešok a horčicové semienka. Po vysolení sa vyúdi a nakoniec udusí na pare,“ dodáva Vlasta.

Vľavo čerstvé Plain bagels, vpravo bagel s údeným lososom Nova Lox.
Foto: babav

Pastrami sa môže podávať na studeno, krajec čerstvého ražného chleba sa natrie majonézou a horčicou, na to sa dá hrubá vrstva pastrami. Ako príloha sa konzumuje zemiakový šalát a kyslá uhorka. Obľúbené sú aj teplé sendviče z pastrami. Populárne originálne židovské pečivo bagel je možné kúpiť čerstvo upečené každý deň. Zvyčajne sa podávajú so syrom Philadelphia cream cheese, na tenučké plátky nakrájaným údeným lososom Nova Lox, s plátkami paradajky, cibule, uhorkami, kaparami, alebo olivami.

Môj život v Pensylvánii

„V januári ubehlo 32 rokov od môjho príchodu do Philadelphie,“ spomína Vlasta. „Zo Slovenska som sa vysťahovala legálne, po uzavretí manželstva so slovenským emigrantom, bývalým spolužiakom. Začiatky v cudzine pre mňa neboli ťažké, problémom bola azda len jazyková bariéra. Angličtinu som sa začala učiť iba rok pred odchodom zo Slovenska. Variť a piecť slovenské jedlá som však variť vedela a rada som ich pripravovala aj tu v USA. Manželovi slovenská kuchyňa chýbala a okrem toho často a rád pozýval našich amerických priateľov na ochutnávku našich tradičných jedál. Najväčší úspech mala, samozrejme, sviečková na smotane s knedľou. Možno preto, že hovädzie mäso je v americkej kuchyni na prvom mieste,“ smeje sa sympatická Varecháčka.

Ponuka na trhoch - hovädzie mäso a ryby.
Foto: babav

Hosťom však chutili aj Vlastine guláše, paprikáš, či kačica s kapustou a lokšami. V hanbe nezostali ani koláče a zákusky. Kým boli deti malé, varila Vlasta pravidelne, a postupne sa zaúčala aj do tajov prípravy steakov, morských rýb, plodov mora, či pečenia tradičných amerických pájov. „Teraz už varím hlavne to, na čo majú moji stravníci chuť,“ hovorí Vlasta. „Nerada plytvám jedlom, chcem, aby sa zjedlo všetko, čo sa navarí.“

Ponuka na trhoch - koláče a zákusky.
Foto: babav

Američania raňajkujú málo, obedujú rýchlo, ak stihnú cez obedňajšiu prestávku, ale večerajú dlho, veľa a neskoro. V reštauráciách začnú predjedlom, potom jedia šalát, polievku, hlavné jedlo, a nakoniec zákusok, alebo zmrzlinu. Večera sa neobíde bez drinkov. Sú tu reštaurácie, v ktorých za fľašu kvalitného vína zaplatíte viac ako za jedlo. Licencia na podávanie alkoholu v reštauráciách je v Pensylvánii drahá, a dlho sa čaká, kým ju príslušný úrad udelí. Preto mnohé novootvorené reštaurácie umožňujú zákazníkom priniesť si vlastný alkohol (BYO – bring your own – prineste si svoj vlastný ). Je to výhodné pre zákazníka, aj pre majiteľa reštaurácie.

Ponuka na trhoch, syry a delikatesy.
Foto: babav

Vlasta si myslí, že za posledných desať rokov sa v kulinárstve a v spôsobe života v Amerike veľa zmenilo k lepšiemu. Ľudia si viac dávajú pozor na to, čo jedia, a koľko toho zjedia. Bio produkty ako mäso, zelenina, ovocie, mliečne výrobky, či vajcia, sa už dajú bežne kúpiť takmer v každom supermarkete. Sú síce drahšie, ale chutia lepšie a sú aj zdravšie. Aj varenie v domácnosti je oveľa obľúbenejšie ako v minulosti. Rodiny radi pripravujú gurmánske špeciality, ktorými sa v televízii prezentujú najlepší kuchári v USA aj z iných končín sveta.

Farmárske trhy

Najväčší a najstarší trh na vonkajšom priestranstve je Italian Market – taliansky trh v južnej Philadelphii. Dá sa tu nakúpiť čerstvé mäso, ryby, plody mora, zelenina, ovocie, hotové jedlá, nielen z talianskej kuchyne. Je to obľúbené miesto návštevy pre turistov.

Vľavo Farmers market, vpravo ponuka zeleniny.
Foto: babav

Druhý veľký trh v meste je Reading Terminal Market, nie je však vonku, ale pod strechou. Okrem čerstvých poľnohospodárskych produktov si tam možno pochutiť aj na veľkom výbere gurmánskych špecialít.

Vľavo Reading Terminal Market, vpravo Wegman´s Food Market.
Foto: babav

„Môj obľúbený supermarket, v ktorom nakupujem najkvalitnejšie potraviny, vrátane tých bio je Wegman´s Food Market. Nakupujem tu bio mäso, čerstvé ryby, mliečne výrobky a všetko ostatné, čo potrebujem na varenie. Zákusky a torty iba príležitostne. Mám rada aj farmársky trh – Farmers Market. Je otvorený každý deň okrem pondelka. Dostať tu syry z celého sveta, čerstvo pripravené sushi, čerstvé ryby a polotovary z morských plodov, zeleninu aj ovocie,“ vyratúva Vlasta.

Najväčší sviatok Deň Vďakyvzdania - Thanksgiving

Jedným z najväčších sviatkov, ktorý je úzko spätý s jedlom, je Deň Vďakyvzdania. V USA sa oslavuje každý rok, vždy štvrtý štvrtok v novembri. Rodiny a priatelia sa stretávajú pri bohato prestretom sviatočnom stole a spoločne ďakujú nielen za jesennú úrodu, ale aj za všetko, čo im rok nadelil. „Počiatky tohto sviatku sa datujú v roku 1620, kedy do Ameriky priplávali pútnici(Puritani) na lodi Mayflower. Nemali dostatok jedla, vedomosti ani zručnosti na prežitie,“ vysvetľuje Vlasta.

Ponuka na trhoch, sushi a čerstvé ovocie.
Foto: babav

„Domorodý kmeň Wampanoag sa s nimi spriatelil, Indiáni sa s pútnikmi podelili o obilie, naučili ich, ktoré rastliny sú jedlé a ako chytať ryby. Po úrodnom roku pripravili pútnici hostinu a spolu s Indiánmi oslávili prvý spoločný Deň Vďakyvzdania. Súčasťou hodovania boli aj pečené divé morky.“

Hlavným jedlom tohto dňa je už tradične pečená morka, naplnená plnkou. „Morka sa pečie pomaly, viac hodín, podľa veľkosti, čo môže byť 3 kg, ale aj 15 kg,“ smeje sa Vlasta. „Plnka sa môže piecť samostatne a morka sa vtedy plní jablkom, pomarančom, alebo bylinkami. Prílohy závisia od chuti a zvykov v jednotlivých štátoch USA, ale takmer vždy je to zemiaková kaša z čerstvo uvarených zemiakov, rozmixovaná s maslom, cesnakom, soľou, korením a smotanou, a vyšľahaná na pyré.“

Foto: babav

Radnica City Hall, pohľad z Broad street.

Ďalej sú to sladké zemiaky (yams), nakrájané na kolieska, posypané hnedým cukrom, škoricou, muškátovým orieškom, maslom a citrónovou šťavou upečené do mäkka. Povrch zemiakov sa na konci pečenia posype s marschmallows, ktoré sa vplyvom tepla roztopia. Plnka do morky sa od tej pôvodnej, ktorú pripravili pútnici z ovsa, byliniek a cibule líši, obohatila sa totiž veľkým množstvom a kombináciou prísad.

„Základný recept obsahuje chlieb nakrájaný na kocky, cibuľu, jablká, klobásu, zeler, sušené hrozienka, cesnak, petržlenovú vňať, vajcia, hríby, koreniny, jedlé gaštany, či orechy,“ vyratúva ingrediencie Vlasta. Každá domáca pani si skombinuje ingrediencie podľa chuti a rodinnej tradície.

„Ak sa plnka pečie vedľa morky, zaleje sa vývarom z drobkov morky, aby nebola suchá. Obľúbenou prílohou sú aj fazuľové struky upečené v kondenzovanej krémovej hríbovej polievke a posypané opraženou cibuľou. Hostina sa neobíde bez kukurice v maslovo-krémovej omáčke, stačí ju len vybrať z mrazničky a prihriať. Brusnicová omáčka sa pripravuje z čerstvých brusníc, ktorých je na jeseň v obchodoch dostatok, alebo sa použije hotová želatínová z konzervy.“

Na slávnostnom stole nesmie chýbať ani kukuričný a hrubozrnný chlieb, či syrovo-bylinkové pagáče bisquits. Typické koláče na tento sviatok sú páje rôznych príchutí – jablkové, tekvicové, z pekanových orechov, či zo sladkých zemiakov.

Foto: babav

Múzeum umenia - Art Museum vo Philadelphii.

Vo Philadelphii, ako aj v iných mestách v USA, sa v tento deň konajú od rána slávnostné sprievody pri príležitosti Dňa Vďakyvzdania, tzv. Thanksgiving Parades. „Tradičný sprievod vo Philadelphii je vždy na Parkway Bejamina Franklina. Vedie od Art Museum po radnicu, City Hall. Na veži radnice je socha Williama Penna v nadživotnej veľkosti. Parkway je olemovaná zástavami 109 krajín, vrátane tej našej slovenskej,“ uzatvára svoje rozprávanie Varecháčka Vlasta.

Philadelphia podľa nej poskytuje nielen bohatý výber jedla z mnohých kultúr. Ako sa vraví -nielen jedlom je človek živý. V jej terajšom bydlisku vám odporúča navštíviť a duševne tak pookriať v krásnych múzeách, divadlách, koncertných halách a parkoch. Muži si prídu na svoje na športových zápasoch. Hráčov hokejového klubu Philadelphia Flyers iste poznajú najmä fanúšikovia hokeja, aj preto, že si proti nim, ale aj ako súčasť tohto družstva NHL zahrali aj mnohí slovenskí, či českí hokejisti :-D.