Foto: Shutterstock
Kedysi bola paleta jesenného ovocia oveľa širšia. Na lúkach, v záhradách aj pri poľných cestách dozrievali plody, ktoré dnes mnohí nepoznajú alebo ich považujú len za dekoráciu. Naši starí rodičia ich bežne zbierali a spracovávali – či už do kompótov, vín, alebo domácich liečiv. Ich chuť je často nezameniteľná a spojená s tradíciami, ktoré sa, žiaľ, postupne vytrácajú.
Mišpule – ovocie, ktoré potrebuje mráz
Mišpule patria k ovociu, ktoré sa je až vtedy, keď vyzerá, že je pokazené. Plody sú hnedé, tvrdé a trpké, kým ich „nepoštípe“ prvý mráz. Až potom zmäknú a získajú sladkastú, jemne karamelovú chuť. Naši predkovia ich používali do kompótov, džemov, marmelád, ale aj na výrobu vína. V niektorých regiónoch sa mišpule dokonca piekli s medom ako sladký dezert.
Foto: Shutterstock
Zaujímavé je, že mišpule boli obľúbené už v stredoveku a nechýbali v záhradách šľachtických dvorov. Dnes sa s nimi stretneme skôr u zanietených pestovateľov alebo v starých sadoch. Mišpule môžete využiť aj dnes - na originálny džem alebo ako sladký doplnok k syrom.
Mišpuľový džemHloh – červené bobule pre zdravé srdce
Kríky hlohu sú typickým prvkom vidieckej krajiny. Na jeseň sú obsypané drobnými červenými bobuľkami, ktoré sa síce bežne nejedia surové, ale v ľudovej medicíne mali svoje pevné miesto. Z bobúľ sa varili čaje a odvary, ktoré mali posilňovať srdce a krvný obeh. Často sa sušili a miešali s plodmi šípok alebo bazy, čím vznikla lahodná a liečivá zmes.
Foto: Shutterstock
V kuchyni sa hloh niekedy používal aj do marmelád či želé. Aj keď je jeho chuť nevýrazná, v kombinácii s aromatickejšími plodmi vytvára jemný základ, ktorý si našiel cestu späť do modernej gastronómie – napríklad v podobe hlohového sirupu alebo želé k syrom. Hloh poslúži tiež ako základ čajových zmesí.
Staropoľská polievka z hlohu - Staropolska zupa z gloguDrienky – kyslasté rubíny z kríkov
Drienky, drobné červené podlhovasté plody drieňa, boli kedysi pýchou záhrad. Ich kyslastá chuť osviežovala a zároveň podporovala trávenie. Z drienok sa vyrábali kompóty, sirupy, džemy, ale aj víno. V niektorých oblastiach je doteraz známa „drienkovica“, pálenka s charakteristickou chuťou.
Foto: Shutterstock
Drienky majú bohatú históriu – už starí Slovania verili, že chránia pred zlými silami. Ich konáre sa dávali do domácností ako symbol zdravia a plodnosti. V súčasnosti pestovatelia drienky znovu objavujú, najmä pre ich dekoratívne kvety na jar a chutné plody na jeseň.
Drienkový lekvárik starej mamy (fotorecept)Trnky – malé slivky s veľkým charakterom
Trnky rastú na tŕnistých kríkoch, ktoré lemujú polia a lúky. Na prvý pohľad pripomínajú drobné slivky, no sú tvrdé a výrazne trpké. Po mraze však ich chuť zmäkne a stane sa sladkastou s nádychom horkosti. V minulosti sa z trniek vyrábali vína, likéry, sirupy aj marmelády.
Foto: Shutterstock
Najznámejším produktom je pravdepodobne trnkový likér, ktorý má bohatú rubínovú farbu a plnú chuť. V Anglicku sa dodnes pripravuje ako tradičný nápoj „sloe gin“. Aj na Slovensku by si zaslúžil renesanciu – veď trnky sú dostupné voľne v prírode, stačí ich len pozbierať.
Trnkový likér (fotorecept)Jarabina – medzi ozdobou a kuchyňou
Jarabina patrí medzi plody, ktoré si väčšina ľudí spája len s dekoráciou. Strapce oranžovočervených bobúľ zdobia záhrady a lesné okraje, no kedysi sa využívali aj v kuchyni. Čerstvé plody sú horké, ale po prevarení alebo usušení strácajú trpkosť a dajú sa spracovať do džemov, sirupov či likérov.
Foto: Shutterstock
V ľudových poverách mala jarabina ochrannú moc – jej konáre sa vešali nad dvere, aby odohnali búrku a zlé sily. V niektorých dedinách sa jarabinové plody sušili a používali ako prísada do chleba alebo kaší.
Jarabinové (jeřabinové) pyré (fotorecept)
Diskusia k článku