Foto: Pravda - Robert Hüttner
Takže prostredie rozhodlo? Musíme povedať, že keď sme k vám išli, tiež sme sa kochali okolím.
Áno, páčilo sa mi prostredie, spojenie histórie s vinicami a pokoj. Dokonca tu nie sú ani bilboardy, človek ani nevie, či sú voľby, alebo nie (smiech). Je to tu pekne zachované a chránené, aj keď nehovorím, že by to tu nemohlo byť čistejšie. Stále sa objavujú nejaké plasty okolo ciest, ale nie je to až také zlé. Myslím si, že je to tu fajn, je tu dostatok slnka a víno chutí výborne. Je to výborná lokalita aj z hľadiska dostupnosti. Človek sa dostane pomerne ľahko všade. Určite jednoduchšie ako napríklad z Popradu.
Sedíme u vás v hoteli v Mikulove. V Mikulove aj bývate?
Bývam kúsok od Mikulova, asi päť kilometrov.
Keď ste sa rozhodli, že sa presťahujete na Moravu, mali ste, predpokladám, premyslené, ako tu budete fungovať, resp. ako živiť seba aj rodinu.
Môj zámer bol jasný, a to, že chcem robiť sám na seba. Takže popri tom, ako som prerábal dom, ktorý som tu kúpil, som sa obzeral po projektoch, ktoré by mi vyhovovali. A keďže rekonštrukcia trvala niekoľko rokov, mal som na to dosť času (smiech).
Vyše 10 rokov ste prevádzkovali hotel a reštauráciu pre vinárstvo Tanzberg, teraz vediete druhý rok hotel s reštauráciou v centre Mikulova. Čo je náročnejší biznis – hotelierstvo či gastronómia? Tipujem, že druhé.
Určite je gastronómia ťažší biznis – aj pre financie, ale aj všeobecne, pretože nájsť dobrého kuchára je oveľa zložitejšie, ako nájsť napríklad dobrú chyžnú. Aj pre kvalitu práce. Nároky na obidve práce sú úplne odlišné. Takže určite je ťažší biznis mať reštauráciu ako hotel.
"Aj ja som mal časť svojej kariéry, keď som trávil príliš veľa času v práci. Syn vyrastal a ja som ho len z diaľky sledoval.“
Vy ste to spojili, máte však ešte aj ďalšiu prevádzku.
Áno, volá sa O´Hara a je to írsky pub. Varí sa tam, samozrejme, ale je to skôr večerná prevádzka, kde ľudia chodia na pivo a dajú si popritom nejaký tatarák alebo rebrá či krídla. Je to iná kuchyňa, akú robíme tu. Tu sme v starej židovskej štvrti, takže aj jedálny lístok tomu prispôsobujeme.
Šesť rokov ste žili v Prahe, tri roky v Londýne a potom šesť rokov v Bratislave. Bola to pre vás veľká zmena presťahovať sa sem na južnú Moravu?
Rozdiel ani nebol vo veľkosti tých miest, ale v ľuďoch. V Londýne alebo vo svete, keď sa niekomu darí, tak ho kolegovia a okolie podporujú, prajú mu to a posúvajú ho dopredu. V Bratislave to bolo naopak. Ľudia sa mi tam zdali dosť závistliví, s tým sa asi v Bratislave stretne každý.
A tu? Stretli ste sa s niečím takým aj tu na vidieku?
Tu je to lepšie, tu sú ľudia skromnejší a asi majú viac práce. Je to úplne iné. Zrejme keď má človek veľkú záhradu a ešte chová aj domáce zvieratá, má dosť starostí a roboty na to, aby riešil iných ľudí. Možno to ľuďom v panelákoch chýba (smiech). My sme si tu zvykli dobre, všetci sme tu radi, deti aj manželka. Syn má 16 a dcéra 10, ale syn už býva v internáte, chodí na strednú školu do Zlína.
Máte pokračovateľa? Lebo keď majú rodičia nejaký biznis, predstavujú si, že ho deti po nich preberú.
To sú predstavy, ale realita býva úplne iná. Do ničoho ich netlačím, možno to časom pochopia a možno ich to začne baviť, keďže nie sú do toho následníctva tlačení. Vidím, že je to oveľa lepší prístup. Potom často sami prídu, sami začnú pomáhať.
Téma, ktorou žije už roky celá gastronómia a hotelierstvo – máte dosť ľudí ochotných pracovať? Či ako všetci, hľadáte zamestnancov?
Je to tu podobné ako inde. Hoci – niekedy to bolo možno ešte horšie. Teraz sa mi zdá, že si ľudia začínajú postupne vážiť prácu. Pamätám si však aj na časy, keď to fungovalo tak, že ak človek ako majiteľ povedal niečo zamestnancovi, tak mu hodil zásteru na stoličku, lebo vedel, že má ďalšie tri ponuky. To sa postupne zlepšuje, ale určite aj tu chýbajú mladí ľudia. Škôl je dosť, ale tie deti idú potom robiť niečo iné. Takže možno tam chodia iba z povinnosti, lebo ich tam rodičia dali, ale naozaj veľmi málo mladých po škole ostáva v tomto odbore. Možno 10 percent, a to je málo. Ťažko to ovplyvním, treba sa s tým naučiť žiť.
Diskusia k článku