V Kuchyni Lidla tvorí Marcel Ihnačák už roky "dvojča“ s cukrárkou Veronikou Bušovou.
Foto: Archív Lidl
Ako ste sa dostali v práci pre Lidl?
Oslovili ma, vlastne je to už 12 rokov. Asi ma poznali z knižiek aj z prevádzok, kde som pracoval. Viem, že mali vtedy viac adeptov, ale keď s nimi robím 12 rokov, tak sú hádam spokojní. Radšej sa nepýtam. (smiech)
Venujete sa pracovne veľa veciam, čo z nich vás najviac baví?
Najviac ma baví zostať doma v záhrade. Okopkávať záhony a tak. Mám rád svoju prácu, veď ju robím celý život, ale je dobré mať aj ďalší iný koníček, či už je to šport, alebo iná aktivita. Aby si hlava trochu odpočinula. Ale baví ma všetko, čo sa týka varenia. Veľa času pri ňom však netrávim, viem navariť rýchlo. To ma baví asi na tej práci najviac, že varenie nemusí trvať dlho a výsledok môže byť perfektný.
"Je to pravda, že v kvalitných reštauráciách treba drieť.“
Rýchle varenie je výborná téma. Máte niekoľko tipov, ktoré vám okamžite napadnú, ako nestrácať v kuchyni viac času, ako treba?
Najlepšie jedlá na rýchle varenie sú talianske a výborná je aj celá mediteránska kuchyňa. Či už uvarím cestoviny s niečím, alebo iba rybu, či mäso opečené na panvici, či na grile. Skombinujem s nejakou jednoduchou zeleninovou prílohou, to sú nenáročné veci. Priznám sa, že neobľubujem robiť slow cooking, keď človek niečo pripravuje 14 hodín. Samozrejme, v reštaurácii sa také veci robia a bez toho to nejde, ale doma to nerobím.
Takže keď chceme mať navarené rýchlo, tak jednoducho hodiť niečo na panvicu.
Áno. Samozrejme, mám rád aj halušky, aj pirohy. Halušky nie je problém urobiť aj za 10 minút, ale pirohy, to už chce čas. A ak by ste ich robili v reštaurácii, to sú hodiny. To ma nebaví.
Čo vás ešte nebaví? Tipujem, že papierovačky.
Nebaví ma sedieť za počítačom. Aj keď to musím občas robiť, ale to je tá práca, ktorú fakt nemám rád.
Podarilo sa vám už nájsť balans medzi prácou a rodinou? Viem, že v špičkovej gastronómii, kde človek trávi celé dni v kuchyni, je to takmer nemožné.
Nájsť rovnováhu medzi prácou a osobným životom je veľmi dôležité. Je to ťažké, ale keď človek chce, ten balans nájde. Musí si vážiť svoju rodinu natoľko, aby robil všetko pre to, aby sa mu to podarilo. Skôr či neskôr. Aj ja som mal časť svojej kariéry, keď som trávil príliš veľa času v práci. Syn vyrastal a ja som ho len z diaľky sledoval. Nemal som čas sa mu venovať, ale zároveň mi to bolo ľúto. Preto som vedel, že pri druhom dieťati, pri dcére, to už nedopustím. Preto som robil všetko pre to, aby som to dokázal. A dá sa to. Veľa ľudí hovorí, že rodina je základ, ale neriadia sa podľa toho. Podľa mňa je dôležité tráviť čas aj doma s rodinou.
Čo máte v pláne? Alebo o plánoch do budúcnosti sa nehovorí?
Dnes čo mám v pláne? (smiech). Plány do budúcnosti neriešim, skôr sa snažím žiť prítomnosťou a chcem, aby tá prítomnosť vyzerala tak, ako si ju predstavujem. Aby bolo všetko v poriadku, aby som mal okolo seba dobrých ľudí a všetko šlo tak, ako má. Nemusí to byť hneď a rýchlo, som trpezlivý. Rekonštrukcia nášho domu má naučila trpezlivosti, pretože môj plán bol, že to prerobím za dva roky a trvalo mi to takmer desať.
Teraz ste vlastne rok a pol v novej prevádzke, takže roboty je asi dosť.
No veď práve. Rozhodne sa je čím zabávať, ale ako hovorím, teraz som dosť často s rodinou, čo mi maximálne vyhovuje. Som rád doma a vždy sa mi odchádza ťažko. Vybudoval som si tu zázemie, baví ma to tu a cítim sa tu veľmi dobre.
Pripravte si šolet podľa receptu Marcela Ihnačáka:
Šolet
Diskusia k článku