Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová
Máte chuť? Po pôste budú tieto dobroty
chutiť skvelo!
V dnešnej dobe asi len málokto dodržiava najprísnejší pôst takým spôsobom, že by jedol napríklad len chlieb a vodu. Napriek tomu to naši predkovia dokázali. O niektorých zvykoch a tradíciách pôstneho obdobia nám porozprávala etnologička Katarína Babčáková.
Pôst aj ako obeta božstvu
„Pôst je rituálne zdržiavanie sa bohatých jedál, alkoholu, zábav, erotiky počas obdobia sviatku. Dodržiaval sa v jednotlivých dňoch sviatkov aj v predkresťanskom období, a dodržiava sa dodnes tak v kresťanských, ako pohanských sviatkoch v rôznej dĺžke,“ vysvetľuje etnologička. Cieľom pôstu je podľa nej na príklade osobnej obety zvýrazniť svoju úctu k božstvu a jeho sviatku a priviesť svoju myseľ k vyšším sféram prostredníctvom dočasného asketizmu.
„Pôstne zvyklosti boli pôvodne oveľa prísnejšie a normatívnejšie dodržiavané. Postupne sa upustilo od tvrdých tabu, a v súčasnosti je prvoradý obrat človeka psychický, vnútorný, sebareflexia, kritika a skromnosť,“ pripomína odborníčka. Pôst ľudia dodržiavajú dodnes, i keď v oveľa menej prísnej a kratšej dobe, ako dnes. Na Veľký Piatok by sa mal jesť len chlieb a voda, nemalo by sa jesť mäso a mäsové výrobky, v niektorých regiónoch dokonca nejedia ani mlieko, vajcia, syr, či mliečne výrobky.
Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová
Etnologička Katarína Babčáková
O tom, že aj naši predkovia sa postili, niet pochýb. Ako však vyzeral ich denný jedálny lístok? „V pôstnom období bolo absolútnym tabu konzumovať mäso, v niektorých regiónoch dokonca aj vajíčka, mlieko, syr, tvaroh, skrátka výrobky z mlieka. Tradičným jedlom počas pôstu bola polievka pripravovaná so šťavy z kyslej kapusty, volala sa kyseľ alebo kyselica,“ načrie do minulosti etnologička Katarína Babčáková.
„Toto isté pomenovanie má na západnom Slovensku aj morena, ktorá bola vynášaná na Smrtnú nedeľu. Najväčším pôstnym dňom je Veľký piatok a počas neho bolo skutočne povolené jesť len chlieb a vodu.“ Veľkému piatku prirodzene predchádza Zelený štvrtok, čo je deň, kedy sa jedia najmä zelené jedlá, a tento zvyk sa zachoval dodnes, kedy v tento deň konzumujeme napríklad špenát.
„Ale boli to aj iné zeleninové jedlá a množstvo rôznych rezancov, šúľancov, dlhých cestovín, ktoré mali fungovať na princípe imitatívnej mágie. A teda že keď budú ľudia jesť dlhé rezance, urodia sa aj vysoké klasy, bude dobrá úroda, dlhé stonky konope a ľanu, aby sa dobre tkalo. Keď nadíde Biela sobota, čo je deň, kedy sa po prvý krát po štyridsiatich dňoch mohlo po večerných bohoslužbách jesť mäso, v niektorých regiónoch aj mlieko, tvaroh, vajíčka a syr,“ približuje zvyky našich predkov etnologička. Súčasná doba však určite mnohé zvyklosti prehodnotila, medziregionálne rozdiely na našom území sa začínajú strácať a v období celosvetovej globalizácie sa na odkaz predkov zvykne zabúdať. V prípade pôstu by to určite nebolo dobré, ani z duchovného, ani z fyzického hľadiska.
Ako prežívate pôstne obdobie vy? Tiež sa snažíte obmedziť jedlo, alebo aj iné pôžitky?
skvariek. Cely rok to nejem a teraz prave na popolcovu stredu. Je mi to tak luto.....
Tak bud sa postim alebo jem. Pre nas post znamena, ze pijeme vodu. Nikto by neuveril aku dobru chut moze mat. Co moja, skusime par dni?
jednotlivca (?!)
prečo sa postíš na Stedry den ?
2.Ježíš povedal že,,Ćloveka nepoškvrňuje to,čo vchádza do jeho úst ,ale to čo vychádza z jeho úst,to poškvrňuje človeka"-evanjelium u Matúša 15kapitola 11-verš.