Trendy:
Nevhodné správanie pri stole? NIE!

Sandra, velmi pekny prispevok, dakujem.
Neviem ako sa teraz spravaju mladi na Slovensku pri stolovani, ale mala by si niekedy vidiet - nielen deti - ako stoluju Americania.
Hroza!. Nevedia pouzit pribor. Jedna ruka visi pod stolom, druhou jedia a ked potrebuju pouzit noz, prekroja co chcu a zasa odlozia a zoberu vidlicku do ruky. A ine rozne .....

Sandri, mojim zlozvykom je (alebo nieje) nakrájať si jedlo v tanieri, zobrať vidličku a vychutnávať si ho pri vareche:)

keď sme pri tých zlozvykoch, tiež som si jeden uvedomila-musím vylízať tanier, ak mám nejaký prívarok, alebo špagety s omáčkou, roštenku, skrátka, nenechať na tanieri ani kúsok. No v poslednej dobe to za mňa urobí Rikinko (no nedaj mu, keď na teba hľadí tými oddanými očami). Naproti tomu, v reštaurácii jem veľmi pomaly a pokojne tam nechám aj polovicu porcie, ak sa mi už nezmestí....

á to je to ,že pri vareche to dobre chutí:))))))))) odskakujem od varenia a pri tom ešte balím veci na sťahovku,varím hríbovú polievku.Kúpila som si včera ,,rímsky hrniec v Tescu ,dusila som v ňom kuracie krídla so zemiakmi.Ale neviem či môžem piecť v ňom aj bez vrchnáka ,bojím sa či nepraskne.Prosím poraďte mi !!!!!!!!!!!!!!!

@bambulka51 s hrncom Ti neporadím, ale veľmi sa teším, že ten domček vyšiel:)

tiež vylížem tanier, samozrejme že len doma a najprv sa opýtam, či to mojmu manželovi nebude vadiť - ak je pri tom :)), ale tento článok prepošlem synovi....nepoviem prečo :))

bambulka - nepraskne. musí byť ale dostatočne dlho namočený pred pečením, to vieš. zatvára sa len preto, aby jedlo bolo robené vo vlastnej šťave.

Ja patrím k tým, čo rýchlo a hltavo do seba nahádžem jedlo...myslím, že to je zlozvyk z bývalej práce, kde som nikdy nemala čas sa normálne najesť. Takže potom nečudo, že priberám aj zo vzduchu, ktorý medzitým zhltnem tiež :-)))
Doma stolujem väčšinou sama a to v obývačke pri telke ako Sandra...dôvod je prostý: Kuchyňu som venovala podnikaniu a jedálenský stôl som vymenila za pracovný, ktorý je vyšší a nedá sa pri ňom normálne najesť :-)))
...a teraz momentálne mám vedľa seba misku potlačených jahôd s cukrom a sem-tam si pár lyžičiek vychutnávam :-)))

Najväčší hnus je,žuvat a pritom rozprávat!!!!

Článok je veľmi dobrý a je aj dobre čas od času si pripomenúť slušné správanie nielen pri stolovaní.Vždy som sa snažila aby sme správne stolovali.Naučila ma to ešte v detstve jedna "nóbl dáma",ktorá žila s nami v jednom dome.Keď som sa vydala tak som prestierala pre nás dvoch- riadu sme mali ako prinajmešom 5-členná rodina.Keď prišli deti,dostali detský príbor detský riad a sedávali s nami pri stole.Zo začiatku som im väčšie kusy pokrájala a oni už jdli samostatne odkedy bezpečne sedeli na stoličke.A poviem vám,že neznášam igelitové ani umelohmotné obrusy na stole a nestalo sa mi aby deti obrus zašpinili,používam ešte francúzske prestieranie pod taniere.Máme takú trošku "úsmevnú"príhodu z dovolenky.Syn mal vtedy 3 roky,išli sme na túru samozrejme primeranú jeho veku a plánovali sa naobedovať na jednej chate.Keď sme tam prišli,boli stoly nádherne prestreté skoro ako na veľkú slávnosť,keď sme požiadali o obed s omluvou nám povedali,že majú obsadené,čo ma rozčúlilo lebo to nebolo nikde uverejnené a čo teraz máme robiť keď dieťa má hlad a my sme si nič nezobrali lebo sme plánovali túto chatu na obed.Nakoniec nám jeden stôl dali,ale môžu nám podať iba párky bez príborov lebo navyše nemajú.Tak sme súhlásili, aj stým,že sa poponáhlame.Ja aj manžel sme polovicu mali zjedenú a syn stále nič a okoloidúci čašník sa ho opýtal-čo nechutí?Syn mu s mračiacou sa tvárou odpovedal-píbol-obrátil sa na nás čo to hovorí?Chce príbor.Čašník sa strašne začal smiať a z vedľajšieho luxusne prestretého stola podal veľký strieborný príbor,syn si ho zobral aj so servítkou a začal papať párek, síce trochu s veľkým príborom zápasil ale víťazoslávne dojedol a utieral si pusu servitkou už za dozoru personálu medzi kuchynskými dverami.
Spomínam tento príbeh aj preto,že sa stal v roku 1969 na Šumave a neviem či by sme takto spokojne odchádzali z nejakého stravovacieho zariadenia na Slovensku.
Neviem tiež pochopiť rodičov,ktorí dovolia deťom "hrať"sa s jedlom ,lyžičkou plieskať po tanieri a zasviniť celú kuchyňu.Viem,že dievčatká sú spôsobnejšie,ale ja som vychovala dvoch synov,ani za jedného sa nemusím v žiadnej spoločnosti hambiť.
A aby to nebolo všetko úplne naj...tak ja keď som sama rada povytieram chlebom tanier úplne dočista.Alebo som rada pri jedle čítavala.A tam som si asi zakladala tie moje "špečky na tele"lebo manžel býval často mimo domu.To som sa dozvedela nedávno,že človek sa má sústrediť na jedlo a nezaťažovať svoj mozoček niečím iným-knihou,televíziou.Len škoda,že už je asi neskoro.
Prepáčte tú moju rozkecanosť!!!

Roky som jedla postojačky s odbehovaním k pultu, dojedať po pol hodine a v nedeľu som mala problém naobedovaťsa posediačky.V tú dobu my hovorili, že kto je na etapy nepriberie. Ha-ha-ha to je pekný nezmysel. Po manželovej mozgovej príhode som si úpne zvykla na sedenie za stolom, lebo musel jesť pomali, aby mu nezabehlo, lebo mal počas choroby ochrnutý hltan a jedlo mu nesmelo vbehnúť do pľúc, lebo by bola galiba. No ale nič to nepomáha, nechudnem, už je neskoro. Druhý môj zlozvyk je jedenie pri televízore a teraz pri počítači, ale len veľm, veľmi občas.

@bozulka , hovoríš mi z duše...u nás to bolo a je aj teraz, keď sme iba dvaja rovnako so stolovaním...tak som ich naučila, aj to vyžadovala..možno to bolo aj tým, že som bola zvyknutá a mali sme to šťastie vždy obývať dosť veľkú jedáleň, ale kto to šťastie nemá, tak v malej kuchyni s ešte menším stolom sa ťažšie stoluje...
ale ešte som chcela k tým zlozvykom...ja veľmi rada ohrýzam kostičky z hydiny, hlavne varenej z polievky a to by som si mimo domu asi nedovolila...

Bozulka - tak to je pekné:), a niečo mi to pripomína....môj syn od malička zasa nechce ani za svet použiť ruky na jedenie:) - NIČOHO! Už ke´d bol maličký, vždy keď mal čo len trošku zašpinené rúčky, prišiel ku mne, otrčil dlane - "pinavé" - a musela som umývať. A teraz, keď má 16, nezje rukami ani kuracie krídelká:)), vždy sa smejem, že ako si to vôbec vie vychutnať...ale neviem ho prinútiť:))

samozrejme, ze som slusne jedavala doma a tak som ucila aj nase deti .ale....ako som tak citala ten clanok , tak som si uvedomila , ze cas od casu porusujem VSETKY pravidla :-) srkam horucu polievku , hltavo sa napchavam ked som hladna alebo sa ponahlam , mlaskam ked mi nieco strasne chuti , pozeram pri jedle TV , vylizem tanier ked je nieco mnamkove , a hlavne - citam pri jedle...este ze to odgrgavanie sa mi hnusi , inak by som asi bola ako nejaky neandertalec:-)Samozrejme to vsetko obcas robievam a len ked som sama . Citanie pri jedle deti podedili po mne / robieval to moj otec a robievaju to aj moja sestra a brat/ a uz vidim , ze vnucka bude taka ista . Inak samozrejme ovladam a dodrziavam zasady slusneho spravania pri stole - pocnuc pouzivanim vsetkych moznych pomocok , pouzivanim obruskov , spravnym sedenim a slusnou konverzaciou ....:-)))))))))) ale niekedy mi to tak "neslusne " vyhovuje a tak sa sama pred sebou nehanbim :-))))

Tak ja čo som mala jediný zlozvyk valízať tanier po fantastickej maminej sviečkovej, samozrejme,že to nemohla vidieť a vždy hovorila však si ešte prilož, ak máš málo, ale to nebolo ono. Aj tak by som to bola vylízala.

vylizat tanier po parenych buchtach podla mna nie je zlozvyk, len nechcem zbytocne vyhodit to prebytocne kakao zmiesane s maslom :) a od priboru som bola nutena tu obcas prejst na jedenie rukou, co tu tiez chvala bohu nikto neberie ako zlozvyk...a co neznasam je asi tiez to hlasne mlaskanie a otvaranie puse pri zuti....brrr fuj

Ja som ako decko mal rád do kyslej fazuľovej polievky si nalámať chlieb a tak to jesť (odkukal som to od mojej babky). Rodičia ma za to vždy hrešili, že je to neslušné. Keď som potom ako študent bol v jednej reštaurácii v Tbilisi, dal som si ich miestnu špecialitu, fazuľovú polievku s kukuričnou žemľou a vtedy som zbadal, že všetci miestni pri okolitých stoloch si žemľu nadrobili do polievky. A o pár rokov na to, keď k nám domov zavítali priatelia z Talianska a na obed bola fazuľová polievka, tí urobili to isté (zaujímavé, že ich rodičia neupozornili). Odvtedy to už ani ja nepovažujem za neslušné a robím to tak.

Ja som aj v širšom okolí známa tým, že milujem kuracie krídelká. Keď sa niekedy vzácne objavia aj pri spoločenskej príležitosti - pracovná porada, raut, recepcia, švédske pohostenie, tak málokto si na to trúfne. Ja si naložím plný tanier, odchádzam niekam do kútika a tam to šťastná obrypujem. Keď sa na stoloch objavia krídelká, tak sa mi už vopred smejú, že všetkým prchnem z dohľadu... :-))

S tými zlozvykmi je to tiež vec zvyklostí v tej ktorej krajine. Niekde dokonca považujú grganie sa vzdanie holdu kuchárovi. kto negrgol, tak bol nespoločenský... Ale všimnite si, ako sa všetko vyvíja... Po kýchnutí bol pozdrav "na zdravie" kedysi automatickou slušnosťou, neskôr neslušnosťou, raz tak, potom onak a každý mal na to iný názor. Takže som nevedela, či je vlastne niekto "in" alebo "out". Pre istotu som aj ja vždy zamrmlala tichučké "na zdravie".

No a kauza deti... Keď bola dcéra dvaapolročná, tak si v reštaurácii spôsobne utierala pusinku servítkou a všetci okolo ostávali paf. No a ja som od pýchy rástla až po plafón. Prišla do školky a... teraz aby som si s ňou už netrúfla ani do výletného bufetu... :-))

nech si každý je, ako sa mu páči, ale až potom, keď už vie, ako sa jesť má:)))) a ak mi niekto pri stolovaní vadí, je jedno, či je podľa pravidiel, alebo nie

@jezibabka1 -ďakujem Ti v pondelok sa sťahujeme,vieš si predstaviť ako to tu teraz vypadá:)))!!!už aby sme tam boli:))))!!!

@sjuz prepáč ,že sa až teraz ozývam ale mám toho dosť s balením vecí.Ale teda k veci,vieš chcela by som v tom rímskom hrnci piecť tak aby to malo aj kôrku.Hrniec som pred pečením namočila na 1/2hod.,tak Ti ďakujem za radu budem piecť až na novom-starom,pretože si ešte neviem predstaviť v tých ,,krutých" podmienkach variť

ja sa zvyknem napchavat vzdy ked sme na obede tak ja uz dojedam co spoluziacky len zacinaju a nepriberam potom na mna pozeraju ako na šaľenu

Keď dcéry začali chodiť do škôlky, podľa riaditeľky sa úplne líšili od ostatných detí (bolo to v malej dedinke, v škôlke bolo 24 detí). Hovorili spisovne, vedeli sa obliecť, obuť, zaviazať šnúrky na topánkach a jesť príborom. A to bol v inak vynikajúcej škôlke problém, všetko sa jedlo lyžicami, príbor jednoducho nemali! Keďže naše princezničky odmietli jesť hlavné jedlo lyžicou, zostali bez obeda a na druhý deň som ich príborom vybavila. Ale musím napísať, že sa dosť rýchlo prispôsobili, napr. čo sa týka jazyka, už o dva týždne ma pozvali: "Mama, podme do dzedziny". No čo už, dnes mám trnavský prízvuk aj ja.

Grganie pri stole sa považuje za neslušné a nášho vnuka sme preto učili, že keď sa mu to pritrafí, aby sa ospravedlnil. Teraz už má sedem rokov a vie čo sa patrí. Keď mal asi tri roky a v noci ho zobudil smäd po napití si v polospánku ešte odgrgol, povedal pardon a spal ďalej. Dodnes sa smejeme na tom jeho "paldon".