Foto: Stanci11
Cestovateľka a gurmánka. To je Varecháčka Stanci11.
Kuchári mali zo mňa radosť
Tak skúsim začať pekne po poriadku. V rámci konferencie sme bývali v hoteli v Mexico City. Tam človek klasickú kuchyňu príliš neokúsil, ale keďže ja som strašná „držka“, tak som uzatvorila pakt s kuchármi a ráno ma zásobovali tradičnejšími vecami než ponúkal raňajkový bufet. Taká moja ranná klasika bolo ovocie s cottage. A to hlavne preto, lebo ovocie v Mexiku proste musíte mať, stále a veľa. Najvoňavejšie ananásy, najsladšie papáje, mango sa je prakticky samo, dračie plody veľké ako svet, a všetko to má plnú zrelú chuť… Nádhera!
Foto: Stanci11
Moje mexické raňajky. Ovocie v hlavnej úlohe.
Foto: Stanci11
Quesadilla by sa tradične mala plniť len dvomi ingredienciami.
Foto: Stanci11
Toto pyré z čiernej fazule ma dostalo.
Mali aj držkovú
Hotelové raňajky boli taký „po-európštený bufet“. Zelenina, ovocie, rôzne mäso, dokonca polievky, studené obložené misy, strašná kopa pečiva – sladké, sladké a ešte raz sladké, dezerty – ešte sladšie, sladká ryža, kompóty, rôzne druhy ovocia v medovom sirupe. Mňa celá táto skladba prekvapovala – hlavne tie teplé plnohodnotné jedlá, ktoré si predstavujem skôr na obed, ale ako sa hovorí, keď je dopyt…Jedno z jedál, ktoré mi tu kuchári ešte doniesli, bola mexická verzia držkovej polievky (menudo), ktorá sa podáva s čerstvou cibuľkou, oreganom a zakvapne šťavou z limetky. Postup som dodržala a ešte mi pán kuchár doniesol nahriaté tortilly krásne zabalené v utierke, aby to bolo fakt autentické (a možno, aby iní hostia nezávideli, že zase mám čosi extra). Skvelá, iná než doma, ale skvelá.
Foto: Stanci11
Držková v hotelovej kuchyni a s tortillou na mojom stole.
Obedy v mexických uliciach
Na obedy sme mali možnosť vyrážať do ulíc a to sme riešili štýlom – kde je veľa ľudí, tam to bude dobré! Prvý deň sme odskúšali špecialitu – mäsovou zmesou plnené papriky pečené v banáne (na jedálnom lístku nazvané ako Tajomstvo z Verracruz – tak sme to riskli). Celé to bolo podávané s čerstvým bylinkovým syrom, ryžou, paradajkovou salsou a s tamale (pyré z čiernych fazulí v kukuričnom liste). Bolo to strašne chutné, aj keď sa stavím, že vám táto kombinácia znie šialene. Mimochodom, tej paradajkovej salsy mi museli dvakrát pridať, taká bola skvelá, príjemne pikantná a silne, fakt silne paradajkovej chuti.
Foto: Stanci11
Tajomstvo z Verracruz prekvapilo svojou fantastickou chuťou.
Foto: Stanci11
Obedové menu bolo naozaj pestré.
Rozlúčka s tequillou
Konferenčnú rozlúčku sme mali v tequillerii. Tequilla tu tiekla potokom (a bola fantastická) a, samozrejme, sme testovali aj jedálniček. Na radu domácich sme „šli“ do klasických Enchilladas Suizas – zapečených tortíl s kuracinou, koriandrom, Oaxaca syrom a zelenou salsou. V spojení s Coronou… No fantastické.Po štyroch dňoch v Mexico City sme sa teda takto rozlúčili s prácou a na druhý deň sme sa vydali na Yucatán užiť si trošku dovolenky.
Foto: Stanci11
K záveru našej konferencie patrila aj párty v tequillerii. Tu som si pochutnala na zapečenej tortille s kuracinou.
Mexická kuchyňa: Bez tortilly ani na krok
Rubrika Svetové kuchyne
Mexická kuchyňa
@Zolik tiež diky ;) pokračovanie veru bude
Nech sa páči pokračovanie: varecha.pravda.sk/magazin/mexicka-kuchyna-bez-tortilly-an...
uf, tak prepac, to som ozaj nechcela :-)))