Foto: Archív Martina Pyca Rauscha
Vaše videá ma veľmi bavia, pretože sa pri ich sledovaní dozviem nielen výborný recept, ale aj preto, že nimi prinášate vždy dobrú náladu. Zaberá vám ich príprava veľa času?
Produkcia videí mi zaberá veľa času, ale keď je recept zostrihaný, som spokojný s tým, aký ma vizuál aj atmosféru a navyše sa ľuďom páči, je to skvelý pocit. Mojím cieľom je, aby som po dopozeraní videa dostal opäť chuť na jedlo, ktoré som v ňom pripravil. O vtipnejšiu atmosféru sa snažím svojimi exhibíciami. Veľa času a energie zaberá prezentovanie videa na troch–štyroch platformách v rôznych verziách a tiež odpovedanie na všetky komentáre, ktoré mi po jeho zverejnení prichádzajú. Výhodou oproti knihám je to, že spätnú reakciu na recept mám už pár hodín po jeho zverejnení. Ak ho publikujem v piatok, ľudia ho už cez víkend vyskúšajú a píšu mi, ako ho varili, či im chutilo, aké suroviny nahradili, sú to pre mňa hodnotné emócie. Pre mňa je spätná reakcia publika veľmi dôležitá. Aj keď moderujem a nevidím ľuďom do tváre, pretože oni sú v tme a ja vo svetle reflektorov, som nervózny. Mám rád očný kontakt, keď vidím, že to, čo hovorím, ľudí baví, rozviniem to a, naopak, keď sa o niečo pokúšam a diváci sa pozerajú do stropu alebo zívajú, viem, že potrebujem z témy hneď odísť.
Je pre vás aktuálne nakrúcanie videí práca na plný úväzok?
Áno, je to pre mňa práca na plný úväzok, tri roky som dokonca pracoval až sedem dní v týždni. Toto leto mám prvýkrát voľnejšie, pretože pracujem s receptami, ktoré už boli vyvinuté, a pripravujem sa na zmeny, ktoré chystám pri produkcii videí od jesene. Jediným zdrojom príjmu je pre mňa sponzor a spolupráca, orientujem sa len týmto smerom, na iné mi čas nezostáva. Špecifické je pre mňa aj to, že sa medzi ponukami snažím selektovať, aj keď napríklad dostanem lukratívnu ponuku na to, aby som sponzoroval sladený nápoj, poviem nie, pretože neviem propagovať produkty, s ktorými sa nestotožňujem. Varenie ma baví celý život a chcem v tom pokračovať aj ďalej. Aj takto si dláždim svoj chodník, po ktorom v živote kráčam, a nechcem sa spätne pozerať na veci, ktoré by som ľutoval, alebo by boli proti mojím zásadám výživy. Nakrúcanie videí je teda prácou na plný úväzok, ale stále je to moja voľba.
Blahoželám vám k získaniu ceny za najobľúbenejšieho slovenského influencera v kategórii food.
Ďakujem, veľmi si vážim, že som dostal ocenenie za najobľúbenejšieho influencera v oblasti food. Zároveň si uvedomujem, že som známou tvárou, ktoré niekedy dostávajú viac pozornosti ako ľudia, ktorí sú v oblasti jedla odborníkmi. Netvrdím, že odborníci na výživu sú špecialistami na vývoj receptov a perfektne varia, no vedia odborne poradiť, čo ja ani ostatní foodblogeri nedokážeme a dokonca si myslím, že ani nesmieme. Nesmieme ľuďom radiť, ako zdravo jesť, môžeme ich len inšpirovať. Nemôžeme nikomu zasahovať do príjmu potravy, to musí len odborník, lekár alebo vyštudovaný výživový poradca.
Veľmi rád cestujete. Ktoré krásne miesto na svete je pre vás aj zdrojom najlepších gurmánskych zážitkov?
Tieto dve kategórie sa často nespájajú, pretože na krásnom mieste môžete dostať nechutné a zlé vyprážané jedlo a, naopak, v nie úplne estetickom prostredí sa dokážete perfektne najesť. Najlepším príkladom sú miesta v západnej Európe, ktoré volám „humusárne“. Miestni ich nazývajú „hummus bar“ a podávajú v nich toto cícerové jedlo vo dvoch–troch variantoch, k tomu vám dajú harisu, arabské chleby, prílohu a ešte tak maximálne čaj. Špeciálne v Amsterdame som našiel aspoň tri takéto bary, sú väčšinou na miestach, do ktorých by ste z ulice ani nevošli, pretože vyzerajú ako továreň. Sú tam antikorové stoly, celé zariadenie pôsobí veľmi industriálne a stroho, no paradoxne som tam ochutnal najlepší hummus, aký som kedy jedol západne od našich hraníc. Alebo sa ocitnete na krásnom mieste, ako je napríklad Santorini v mojom obľúbenom Grécku, fotíte sa pri známych bielych schodoch s nádherným výhľadom, po ktorých somáriky unavené na smrť vozia hore–dolu turistov. Mnohí turisti sa ešte fotia aj v neďalekej reštaurácii, ktorá paradoxne pripravuje japonské suši. Ak chcem ochutnať miestne špeciality, mám odskúšané, že sú najlepšie zapadnuté taverny, v ktorých vám babička pripraví vynikajúcu zapekanú zeleninu.
Diskusia k článku