Foto: Archív Martina Pyca Rauscha
Páči sa mi, že ste autentický, že aj vy skutočne denne varíte a vo svojich videách prezentujete tento svoj životný štýl. Prečo je domáce varenie podľa vás také dôležité?
Myslím si, že by bolo smiešne, keby som jedol inak, ako prezentujem na sociálnych sieťach. Načo by to bolo dobré, či už pre mňa, alebo pre publikum robiť niečo, čo nerobím, len sa tak tvárim. Omnoho viac ma napĺňa, keď na internete varím to, čo aj reálne zjem, alebo podľa receptu, ktorý som práve vyvinul. No a keď sa to ľuďom páči, dáva mi to celé zmysel. Robím, čo ma baví a zároveň mám publikum, ktoré moje varenie inšpiruje. Domáce varenie predsa nie je žiadny luxus. Jediné, čo vám zoberie, je čas. Ušetríte však peniaze, pretože stravovať sa vonku je predsa omnoho drahšie už pre mňa, ktorý som sám, nieto ešte pre niekoľkočlennú rodinu. Navyše si neviem ani predstaviť, že by som si nosil každý deň jedlo z reštaurácie, keď neviem, z akých surovín bolo pripravené ani ako bolo skladované. A ja chcem mať pod kontrolou už len tuk, na ktorom sa jedlá pripravujú. Človek niekedy viac rieši údržbu auta, ako to, čo mu pristane na tanieri. Nechcem spochybňovať reštaurácie ani to, ako varia, no zažívam, že ľudia venujú viac pozornosti tomu, ako majú upravené vlasy, než tomu, čo majú na tanieri.
„Keď som najedený, nemyslí mi to tak dobre, telo by si najradšej ľahlo, energia klesá. S plným žalúdkom by som počas moderovania nebol taký pohotový ani pozorný.“
Mne sa stáva, že ma ľudia ľutujú, keď zistia, že varím každý deň, no ja si prípravu jedla užívam. Aké je pre vás denné varenie?
Samozrejme, varenie si užívam. Niekedy, keď počas dňa dlho pracujem, už nechcem tráviť hodiny pri sporáku, preto mám v talóne tak 15–20 rýchlych večerí, vďaka nim mám teplé jedlo, ktoré mi chutí a zasýti ma. Stáva sa, že mám veľké raňajky a výdatnú večeru, no obedy len lietajú medzitým čo robím, vtedy si dám len ľahký šalát. Zaráža ma, keď ľudia tvrdia, že v živote variť nebudú. Výhovorka varenie ma nebaví, je pre mňa istou neschopnosťou vnímať to, čo do nás ako jedlo prichádza, aká je to potravina a energia. Myslím si, že patrí medzi základné potreby každého z nás naučiť sa pripraviť si dobré jedlo, napríklad na raňajky granolu zo supermarketu nahradiť tou domácou. Jej príprava nezaberie ani hodinku a máte super raňajky na celý týždeň.
Príbeh vašej prvej kuchárskej knihy je zaujímavý. Pôvodne ste totiž len chystali brožúrku svojich obľúbených receptov pre priateľov, nakoniec z toho bola najskôr jedna a potom ešte dve krásne kuchárske knihy.
Ďakujem, keď som robil druhú knihu, pozeral som sa spätne na tú prvú a hovoril som si, čo som mohol urobiť lepšie. A to isté som si hovoril pri druhej, keď som chystal tretiu. Takže teraz mám trochu strach ísť do štvrtej, pretože som sa posunul úplne inde. Je to fajn pocit, že mám v papierovej forme krásne spomienky, vidím, ako som postupne rástol, viem k svojim kuchárskym knihám privoňať a mám ich uložené na poličke. Áno, podnet na vznik prvej vyšiel z toho, že som vždy veľmi rád vyrábal pre rodinu a blízkych darčeky. Napríklad hudobnú kompiláciu na mieru, do ktorej som prepašoval niečo nové, ale aj rôzne skombinované poháriky, napríklad med so škoricou či zázvorom. Veľmi rád varím pre kamarátov, postupne sa tak namotávali na moje recepty, že som si povedal, že ďalším darčekom bude môj receptár. Nakoniec som si vymyslel, že pripravím rovno knihu a prvýkrát si tak vytvorím vlastné zamestnanie. Naučím sa lepšie fotiť, variť, budem si robiť korektúry, našiel som v tejto práci toľko sfér, v ktorých som sa chcel učiť. Nečakal som na vydavateľstvo, zvolil som vlastnú cestu, možno amatérskejšiu, ale nebyť nej, dnes určite nerobím videorecepty. Všetko, čo som zažil, je kamienkom v mozaike mojej cesty, je dôkazom toho, ako som sa v živote posúval ďalej. V živote som nezažil žiadnu „zrýchľovačku“, do ničoho som neskočil rovnými nohami, vždy som sa učil, pripravoval a život ma potom posúval ďalej. Aj vo fotení a videoprodukcii mám pocit, že sa mám ešte veľa učiť.
Diskusia k článku