Foto: Shutterstock Sarajevo - hlavné mesto Bosny a Hercegoviny.
Keď sa na Vareche objaví niečo od našej Varecháčky Eldiny, znamená to väčšinou recept z Balkánu alebo nejaký skvelý liečivý elixír na rôzne zdravotné problémy. No vždy je napísaný s vtipom a hlavne zo srdca. Dnes by sa s nami Eldina chcela podeliť o svoje skúsenosti a zaujímavosti z balkánskeho regiónu. Nech sa páči: zoznámte sa s kuchyňou Bosny a Hercegoviny.
Čo o nej napísali básnici
Bosna a Hercegovina je zvláštna krajina. Básnik Mak Dizdar o nej vo svojich veršoch tvrdí, že „keď precitne zo sna, je hrozná a búri sa“, jeho krajan Nedžad Ibrišimović ju nazval krásnou zemou, ktorá „keď plače, tak vytryskujú liečivé pramene" a vzápätí každého nabáda „aby sa k nim sklonil a napil sa z nich, lebo nik sa už (na neho) nebude hnevať". Žijú v nej najmä Moslimovia, Srbi, Chorváti, ale aj Albánci, Rómovia, Židia, či iné etnické skupiny. Jej územie je ohraničené riekami Sávou, Drinou, Unou a Jadranským morom (Bosna a Hercegovina má jedno mesto pri mori - Neum).
Za Bosniaka som sa vydala mladá, sotva 20 ročná, žiť sme začali v Berlíne, v komunite vtedajších (ešte) Juhoslovanov. V tom čase práve začala na Balkáne vojna. Jazyk som sa naučila dosť rýchlo, pomohla mi k tomu čeština, ale i ruština. Moje kulinárske začiatky boli niekedy vtipné, pamätám si na môj prvý zamiesený chlieb, po upečení bol taký tvrdý, že by sa dal použiť aj ako zbraň. Na bosniansku gastronómiu malo veľký vplyv niekoľko storočí v područí Turkov, preto je aj dnes jej základnou charakteristikou orientálno-balkánska kuchyňa.
Balkánsky slow food
Variť na Balkáne znamená variť pomaly, s láskou, s trpezlivosťou. Tzv. slow food je dnes vo svete veľký trend, no v Bosne a Hercegovine a celkovo na Balkáne, sa tak varí už celé stáročia. To, čo robí bosniansku kuchyňu charakteristickou je, že nepoužívajú zápražky či zásmažky. Mäsá sa varia so zeleninou, chute sa jemne prepoja a nakoľko sa varia dlhšie, netreba ich zahusťovať. Medzi takúto najznámejšiu špecialitu patrí Bosanski lonac (v preklade bosniansky hrniec), kde sa do hrnca pridá jahňacie a teľacie mäso, zemiaky, cibuľa, paradajky, kapusta s kopou koreňovej zeleniny a nechá sa pomaly variť aj 3 - 4 hodiny. Hrniec sa uzavrie viacerými vrstvami papiera na pečenie a zviaže sa špagátom.
Najčastejšie sa varí mäso teľacie, hovädzie, potom z tzv. junetiny (jalovice - kravy, ktorá sa ešte neotelila), jahňacie a nemoslimovia aj z bravčového mäsa, ale to je v Bosne a Hercegovine najdrahšie.
Foto: Shutterstock Hibiscus esculentus - ibišek jedlý (bamija, gombo, comboux, okra).
Zo zeleniny sú to najmä papriky, baklažány, paradajky, uhorky, dosť používaná je bamija - z arabského bamyah (Hibiscus esculentus - jedlý ibištek), ale aj ostatná zelenina, ktorú poznáme i na Slovensku.
Z ovocia, okrem toho pestovaného u nás, sa často používajú aj figy, či tzv. dunje (po slovensky dula - ovocie trpkej chuti, tvarom podobné jablku, najčastejšie používané na lekvár, či kompót).
Nakoľko je Bosna a Hercegovina hornatá krajina, plná pastvín, Bosniaci majú na stole plno mliečnych výrobkov, najčastejšie kúpených na trhovisku, tzv. pijaca. Veľkou pochúťkou je kajmak (zvláštne spracovaná smotana), ktorý sa vyrába v dvoch druhoch: biely, jemnejší, podobný nášmu nátierkovému maslu a veľmi tučný, druhý je žltkastý.
Foto: Eldina
Foto: Eldina Kajmak - pochúťka zo smotany.
Balkánske ženy sú v kuchyni veľmi šikovné, moja nebohá svokra vždy hovorila: „Keď mám doma múku a olej, hladní nebudeme.“ A je to pravda, z dvoch-troch ingrediencií vedia vytvoriť niekoľko druhov jedál, čo dodnes veľmi obdivujem, ja tak variť neviem. Muži doma nevaria, ale zato v reštauráciách, či buregdžiniciach (v zariadeniach rýchleho občerstvenia), kde sa pečú čerstvé bureky a iné pity, pracujú v kuchyni zväčša len oni.
Pohostinnosť všade prítomná
Bosniaci sú veľmi zhovorčivý a pohostinný národ. Čo znamená pohostinnosť som zistila, až keď som medzi nimi žila. Žiadne tyčinky, káva či koláč, keď príde návšteva. Ale plné stoly. Jedno staré bosnianske príslovie hovorí: „Niektorí ľudia jedia, aby mohli piť. Iní jedia, aby mohli žiť a pracovať. Bosniaci žijú a pracujú preto, aby mohli jesť a piť“. Myslím si, že toto hovorí za všetko.
Foto: Eldina Turecká káva pripravovaná v džezve.
Kávu pijú všetci, silnú a niekoľko denne. Pripravuje sa turecká káva v tzv. džezve. Káva sa varí spolu s vodou, nechá sa zovrieť, stiahne sa z ohňa a to sa opakuje 2x. Podáva sa v maličkých porcelánových šálkach.
Foto: Eldina Údené hovädzie mäso.
Návštevy si uctievajú nielen kávou, ale aj rakijou (pálenka), stoly sa prehýbajú pod rôznymi údeninami, najznámejšia je obdoba našej klobásy, ale vyrobená z hovädzieho mäsa, tzv. sudžuka, ale aj údené hovädzie mäso, ktoré sa krája natenko, nakoľko je tvrdšie, ďalej musí byť na stole ajvar (zmes z pečeného baklažánu, kapie, paradajok), niekoľko druhov syra, či iných mliečnych výrobkov, ďalej rôzne pity.
Foto: Eldina Burek-pita plnená mletým mäsom.
Pod pitou rozumieme ručne ťahané štrúdľové cesto, veľmi tenké. Cesto sa miesi z hladkej múky a vody, vytvoria sa bochníky, tie sa naolejujú a cesto sa pomaly ťahá a plní rôznymi plnkami, vždy slanými. Jedine v Bosne a Hercegovine sa pity nazývajú každá inak, podľa plnky: burek-pita plnená mletým mäsom, sirnica-pita plnená tvarohom, krompiruša-pita plnená zemiakmi a cibuľou, okorenená čiernym mletým korením, zeljanica-pita so špenátom a balkánskym syrom, bundevara-pita plnená tekvicou, či pečené plnené papriky (plnené mletým mäsom a ryžou), k tomu sa podáva nejaký šalát, buď z pečených paprík alebo z paradajok a kyslej smotany alebo šalát satrica (z mladej cibule a kyslej smotany).
Foto: Eldina Pečené plnené papriky plnené mletým mäsom a ryžou.
Takéto stolovanie sa nazýva Meze, to znamená pomaly jesť, popíjať, debatovať (čiže mezetiť). Deti sem spravidla nemajú prístup, tie jedia extra, nakoľko sa jedná o stolovanie medzi dospelými.
Ako jedia Bosniaci
Foto: Eldina Uštipci - podobné našim šiškám, len zo slaného cesta.
Bosniaci raňajkujú inak ako Slováci. Tam sa chlieb niečím natretý nepovažuje za raňajky. Za raňajky považujú lepinjice (ako naše langoše), krčamak (kukuričná múka, uvarená v mlieku, s trochou masla a soli, navrchu potretá kyslou smotanou a posypaná cibuľou), kajgana (vajíčka na cibuľke), pečená jajuša (cesto z vajec, múky, PDP, soľ a biely jogurt), či uštipci (niečo ako naše šišky, len zo slaného cesta). K tomu napríklad šalát z paradajok, uhoriek a kyslej smotany.
Foto: Shutterstock Čorba pasulj - hustá polievka z veľkej fazule a údeného mäsa.
K hlavnému jedlu patrí neodmysliteľne polievka, ktorá býva väčšinou hustá, aby nasýtila, tzv. čorba. Buď zo zeleniny, ale i z odrezkov mäsa, z ktorého sa varí obed. Dokonca aj zo zvyškov cesta, keď sa pečie pita. V Bosne sa zužitkuje všetko. Medzi známe čorby patrí pasulj, čo je hustá polievka z veľkej, strakatej fazule a údeného mäsa.
Foto: Eldina Sarajevská delikatesa - Begova čorba.
Sarajevskou špecialitou je Begova čorba (Beg je v islame vládca), ktorá je podobná našej domácej hovädzej polievke, len je v nej viac druhov mäsa: teľacie a kuracie, bobkový list, bamija, smotana na varenie a múka.
Foto: Eldina Špeciality na grile.
Balkánci, nielen Bosniaci, sú známi tým, že ugrilujú snáď všetko. Počnúc zeleninou (papriky, baklažán), až po vynikajúce jahňacie mäso, teľacie alebo už svetoznáme čevabćići (malé šulčeky z mletého mäsa). Čevabćići musia byť malé, nie veľké, aké sa dajú kúpiť aj u nás v obchode. Každá rodina, každé mesto, má svoje vlastné recepty, aby práve tie ich boli najlepšie, ale všeobecne platí, že do mletého mäsa, ktoré je buď z junetiny (mladej kravy), z jahňaciny alebo hovädzieho mäsa, sa pridáva soľ, mleté čierne korenie, to je základ. Niektorí pridajú aj mletú sladkú červenú papriku a ak pridáte štipku jedlej sódy, budú nadýchanejšie. Čevapćici sa podávajú v somune (placke pečenej v peci) s bielym jogurtom a s cibuľou.
Foto: Eldina Čevapćici sa podávajú v somune - placke pečenej v peci.
Ak sa do rovnakej zmesi pridá pokrájaná cibuľa, vytvorí sa placka, ktorá sa opečie na grile - to je pljeskavica.
Foto: Shutterstock Pljeskavica.
V Bosne a Hercegovine nepoznajú kyslú kapustu v podobe, ako je u nás. Kapustu nechajú kysnúť v celých hlávkach, vyrežú hlúb, do otvoru nasypú soľ, hlávky vložia do veľkého suda, nechajú pár hodín pôsobiť a zľahka nalejú po vrch vodou, aby sa soľ nevymyla a ešte dosolia. Sud musí byť dobre zatvorený. Takto nechajú kapustu cca 5 týždňov, neskôr ju jedia ako šalát, či v z nej varia bosansku sarmu (listy naplnia mletým mäsom a ryžou, zmotajú, na dno hrnca uložia pár nenaplnených kapustných listov, na to údené mäso, najčastejšie rebrá, potom naplnené listy kapusty a navrch opäť pár listov, podlejú to vodou a pomaly varia, podávajú s pečivom a kyslou smotanou).
Foto: Shutterstock Bosanska sarma - kapustné listy naplnené mletým mäsom a ryžou.
Veľmi populárne sú aj sarmice, plnené listy viniča, taktiež mletým mäsom a ryžou (v hrnci sa osmaží mletá paprika, naukladajú sa sarmice, podlejú trochou vody a nechajú sa pomaly variť). V Bosne a Hercegovine vidíte pri každom rodinnom dome pár koreňov hrozna, ktoré sa určite nepostrekuje, práve kvôli sarmiciam.
Foto: Shutterstock Sarmica - viničné listy naplnené mletým mäsom a ryžou.
Rýchle občerstvenie
Na spôsob prípravy jedla v Bosne a Hercegovine pôsobili rôzne kultúry, preto je priam zážitok navštíviť tzv. aščinice. Sú to reštaurácie rýchleho občerstvenia, ale v kladnom slova zmysle. Vo vitríne vidíte predpripravené jedlá, z ktorých si len vyberiete a upečú ich pred vami.
Foto: Eldina Aščinica - reštaurácia rýchleho občerstvenia.
Ja som tento rok neodolala, počas návštevy Sarajeva, opekaným teľacím ľadvinkám. Predsudky som zahodila a neobanovala som.
Foto: Eldina Opekané teľacie ľadvinky.
Ceny sú prijateľné, najete sa lacnejšie ako na Slovensku. V Bosne je mena KM - konvertibilná marka, 1 KM je asi 0,50 €, pripájam aj cenník jedál pre porovnanie.
Foto: Eldina Cenník jedál z bosnianskeho fast foodu.
Po pečivo sa v Bosne chodí do súkromných pekárničiek, ktoré sú nezriedka otvorené aj do polnoci. Nájdete ich veľmi rýchlo, vôňa čerstvého pečiva, ktoré je iné, ako u nás, je veľmi lákavá. No najviac pečiva majú z bielej múky, tak pozor, koľko toho zjete.
Foto: Eldina
Foto: Eldina Súkromné pekárničky bývajú nezriedka otvorené aj do polnoci.
Extra kapitola sú bosnianske sladkosti, tu sa snúbi to najlepšie z Orientu a Balkánu. Koláče a zákusky bývajú zaliate uvareným hustým cukrovým sirupom, tzv. agda. Po zjedení jedného kúsku ste sýti. Baklava, tú asi poznáte aj z iných štátov, šampita (podobné nášmu krémešu), tulumbe (jednoduché koláče z múky, masla, vajec, mlieka), či hurmašice.
Foto: Shutterstock Tulumbe - jednoduché koláče z múky, masla, vajec, mlieka.
Foto: Eldina Hurmašice.
Tu pridávam aj moju fotografiu s čašníkom a hurmašicami, ktorý sa veľmi dobre zabával aj s personálom z kuchyne na tom, že potrebujem fotografiu týchto koláčov. Kuchári totiž najprv nechápali, prečo berie von celý plech.
Foto: Eldina
Bosna a Hercegovina je krásna krajina, plná vrúcnych ľudí, ktorí sa vám prihovoria len tak. Vôbec sa netreba báť cestovať po Bosne, vojna už dávno skončila, aj keď sem-tam ešte uvidíte domy poznačené streľbou. Ale možno vám to práve pripomenie, ako ľahko je prísť zo dňa na deň o všetko. Preto, ak sa vyberiete na dovolenku do južnej časti Chorvátska, napr. Dubrovníka, či Čiernej Hory, neobchádzajte chorvátskou magistrálou celú Bosnu a Hercegovinu, bolo by to škoda. Toľkú panenskú krásu len tak ľahko nikde inde neuvidíte.
A nakoniec ešte jedna veselá fotografia, ako sa v centre Sarajeva predávajú palacinky.
Foto: Eldina
Krásne sa to číta , pritom si ma vnorila myšlienkami spomienkou na olympiádu, potom na vojnu, ako sa všetko, to dobro rúcalo, čo bolo pre mňa v tom čase nepochopiteľné.
Kapustné listy plnené mäsom, mi pripomínajú jedálniček, ked sa postretala celá rodina v lete u svokrovcov, to bolo naše prvé, čo bolo na stole, samozrejme tvrdé na prípitok pred tým.
Čo si napísala je ako znovuzrodenie, krása a schopnosť národa ktorá sa znovu postavila na nohy, viď Tvoj krásny úsmev s čašníkom. Pookriala som pri čítaní, aj ked som to čítala na etapy.
Určite nie je hodné čakať na penziu, treba to vidieť v plnej sile tela i ducha.
mnohé spomínané dobroty som už ochutnala, ale mnohé ešte nie a práve preto ti dakujem za ich priblíženie a popísanie varenia, krajiny i naturelu obyvateľov tejto úžasnej krajiny.
srdečne blahoželám tebe i pani redaktorke za spoločné a veľmi vydarené dielo.
si dobrého -nezištného-srdca..veselá žienka...
a za pútavý slovom i fotom článoček ti dakujem..
želám dobrý-nielen dnešný-deň..!!
Prave dnes sa mi pecie v rure 65 kusov Sarmice, ktore bohuzial balim iba po hroznovych listov, ktore si kupim v deli zavarene v pharoch.
Ale aj tak chuti. V druhej rajnici je prekladana kapusta, aby sa energia v rure vyuzila, hehe...
Tiez uznavam holistic approach a tak tvoje recepty tu su vzdy vitane.