Kristína Nemčková: Kuchynský gén som zdedila po babke

Foto: Archív Kristíny Nemčkovej

Kristína Nemčková vyhrala v 3. sérii súťaže MasterChef Česko v roku 2019 ako sedemnásťročná. Je autorkou kuchárskej knihy Upgrade, ktorá prináša klasické recepty slovenskej a českej kuchyne a ich modernejšie verzie. Minulý rok získala Grand Diplôme z prestížnej kuchárskej školy Le Cordon Bleu v Londýne v odboroch varenie a pečenie. Od septembra 2021 pracuje v michelinskej reštaurácii Story v Londýne.

Boli ste malé, šesťročné dievčatko, ktoré sledovalo diely MasterChef a varilo doma to, čo v telke súťažiaci. Bol to začiatok vášho veľkého sna o tom, že sa stanete slávnou kuchárkou?

Mala som skôr malé sny. Napríklad v detstve som túžila potešiť rodičov a prekvapiť ich vlastnoručne uvareným a upečeným jedlom. Dnes im ďakujem za skvelé herecké výkony, pretože sa to určite veľakrát nedalo jesť. Ale myslím si, že je dôležité mýliť sa, poučiť sa z omylov a opäť skúšať ďalej. Ako dieťa som študovala recepty z kuchárskych knižiek, z internetu, sledovala foodbloggerov. Prvú sériu televíznej šou MasterChef som s nadšením sledovala a doma skúšala uvariť to, čo pripravovali súťažiaci. Presne v tom čase sa zrodil aj nápad založiť si na facebooku profil s názvom Jsem MasterChef, na ktorom som uverejňovala fotky svojich kuchárskych výtvorov. Profil som po rokoch premenovala na Made by Kristína, ale dodnes je tam celá história príspevkov.

Foto: Archív Kristíny Nemčkovej

Narodili ste sa v Čechách, no vaša babička žije na Slovensku. Je vychýrená kuchárka, aké jedlá vás učila pripravovať?

Moja babka Pavlína z Piešťan varí celý život a pre svoje neutíchajúce nadšenie z jedla je mojou veľkou inšpiráciou. Môžete u nej zazvoniť o polnoci a verte mi, že do dvadsať minút máte pred sebou plný stôl. Pamätám si prázdniny v jej reštaurácii, kde som s ňou šúľala šúľance, učila ma robiť pirohy, pracovať s kysnutým cestom a robiť buchty plnené tvarohom. Všetky tieto jedlá mám spojené práve s babkou a kedykoľvek prídem za starými rodičmi do Piešťan, čakajú ma šúľance a bryndzové pirohy. Kuchársky gén som zdedila po babke.

Kto vás prihlásil do kuchárskej šou?

Do súťaže ma prihlásila moja mama, keď som bola na ročnom študijnom pobyte v Amerike. Najskôr som nesúhlasila, ale presvedčila ma, že som názvom profilu na sociálnych sieťach vyslala želanie do „vesmíru“ a mám veľkú príležitosť naplniť ho. Mala som šestnásť a nedúfala som, že by ma vybrali, pretože jednou z podmienok bolo, že súťažiaci majú byť dospelí. Presvedčila som ich až svojím kuchárskym výkonom. Počas nakrúcania som už mala sedemnásť a titul MasterChef som získala ako najmladšia na svete.

Boli ste mladučká. Ako ste sa cítili pred kamerami?

Nikdy predtým som nestála pred kamerami, a preto mi najskôr spôsobovali poriadny stres. Našťastie som si na ne rýchlo zvykla a jediným nepriateľom v súťaži pre mňa zostal neúprosný čas. Z pohodlia obývačky sa aj mne zdalo, že za hodinu sa dá toho stihnúť veľa. No vyskúšajte si doma nastaviť budík na 60 minút, otvorte chladničku, vyberte z nej jednu surovinu, vymyslite recept, uvarte a naservírujte ho, kým nezazvoní. A ešte si predstavte, že pred vami v kuchyni stojí profesionálny kuchár, tvári sa záhadne a kladie vám zákerné otázky. To vás totálne „rozseká“! Vďaka súťaži som sa naučila vnútorne zvládať stres a nakoniec som si celé natáčanie veľmi užila.

Kristínu podporuje celá rodina.
Foto: Archív Kristíny Nemčkovej

Vo víťaznom diele ste pripravovali recept vašej babičky, ktorý ste upravili po svojom. Ako vznikla myšlienka vydať knihu s týmto nápadom – inovovať klasické recepty?

Rodina pre mňa znamená najviac, vždy sme boli skvelý tím. Našu súdržnosť podporilo aj veľmi ťažké postihnutie mojej sestry Paulínky, celý život si navzájom veľmi pomáhame. Celá moja rodina bola aj pri natáčaní finále šou MasterChef, mala som tam devätnásť hostí, najviac zo všetkých. Vo finále som pripravovala tri chody, hlavný bol tekvicový prívarok, je to tradičné slovenské jedlo, ktoré v Česku málokto pozná, a ja ho mám spojené s rodinou, s babkou. Trochu som ho upravila a pozdvihla na úroveň súťaže. Chcela som ukázať, že nepotrebujeme mať drahé suroviny ako napríklad mušle svätého Jakuba, foie gras či hľuzovky. Aj z lacných, ľahko dostupných lokálnych surovín sa dá vytvoriť špičkové jedlo. Vyšlo to a vyhrala som. V publiku medzi členmi mojej rodiny sedela Mary, moja americká hostiteľská „mama“, u ktorej som bývala počas ročného študijného pobytu v USA. Z natáčania nerozumela ani slovo, ale pochopila myšlienku, ktorú som svojím menu chcela povedať. Keď sme potom doma rozoberali zážitky z finále, uistila sa, či pochopila správne myšlienku, s ktorou som tvorila víťazné menu: „Did you upgrade the traditional recipe of you grandma?“. Páčilo sa jej to a spýtala sa, či existuje taká kuchárska kniha, ktorá by obsahovala klasické, rokmi overené recepty pre začiatočníkov a ku každému z nich inovatívny, čiže „upgrade“ recept. A mala som chrobáka v hlave. Zistili sme, že podobný kuchársky koncept knihy neexistuje, a ihneď sme sa pustili do tvorby. Požiadali sme babku, aby sa k nám na pár týždňov nasťahovala a uvarila svoje najobľúbenejšie recepty. Babka sa s nadšením vrhla do varenia, ja som ju pri tom pozorovala, robila si poznámky a premýšľala nad svojimi inováciami. Každé uvarené jedlo fotila moja mama, ktorá zastrešila aj celú redaktorskú časť, komunikovala s grafičkou aj editorkou. Tatino nám robil nákupcu a zásoboval kuchyňu potrebnými surovinami, riešil tlačiareň, obalový materiál, ale najmä prestaval našu garáž na sklad, odkiaľ dodnes posielame knihy, ktoré aj sami balíme. Popri tom všetkom sme sa striedali pri starostlivosti o sestru. Knihu sme si vydali sami, aj sme si ju sami distribuovali. Prvé dva roky od vydania si získala titul bestseller, každý rok sme predali viac ako 10 000 kusov. Vyšla v troch jazykoch, na výber je v češtine, slovenčine a v angličtine.

„Vďaka súťaži som sa naučila vnútorne zvládať stres a nakoniec som si celé natáčanie veľmi užila.“

Zisk z knihy ste využili na štúdium v prestížnej kuchárskej škole v Anglicku Le Cordon Bleu. V čom je táto škola výnimočná?

Áno, celý zisk z predaja mojej kuchárky Upgrade som investovala do štúdia na prestížnej kuchárskej škole Le Cordon Bleu a do bývania v Londýne. Je to najstaršia kuchárska škola pôvodom z Francúzska. Prednášajúci sú šéfkuchári s mnohoročnými skúsenosťami z vlastných reštaurácií. Učia základné, najmä francúzske recepty, nechýba ani teória o surovinách a ekonomike reštauračnej prevádzky. Každý študent má na prípravu jedál vlastné suroviny, nástroje aj rondón, ktoré mu zostanú. Štúdium vychádza na 30 000 eur a trvá jeden rok. Študovala som odbory varenie aj cukrárstvo a po úspešnom absolvovaní finálnych skúšok, ktoré trvali týždeň, som získala Grand Diplôme, taký „lepší“ výučný list kuchára a cukrára. Ešte počas školy som získala neplatenú stáž v michelinskej reštaurácii Story v Londýne a dnes to bude pomaly rok, čo v nej pracujem.

Mladučká ste zažili šou, v ktorej ste čelili stresu z kamier, z výkonu a potom ste prešli do školy s povesťou, že sa v nej slabšie povahy z obrovského tlaku zrútia. Ako ste sa učili zvládať stres?

Je to kombinácia povahových čŕt, som skôr introvert a stres nedávam najavo. Trpezlivosť som si pestovala pri sestre, ktorá vyžaduje neustálu pozornosť, má špecifické potreby, a trochu ma zocelila aj Amerika. V 15 rokoch som sa ocitla na druhom konci zemegule, v cudzej rodine. Hneď po návrate ma čakala súťaž, kde som sa stretla s rovnakými nadšencami varenia ako som ja, v skutočnosti to pre mňa teda až taký stres nebol. Škola Le Cordon Bleu bola náročná, ale ak to porovnám s tým, čo prežívam dnes, bola to prechádzka ružovou záhradou. Naozajstný stres cítim až teraz – pri práci v michelinskej reštaurácii.

Je to veľmi tvrdé?

Prvé mesiace som každý deň cestou do práce i z práce plakala. Neverila som, že to vydržím. Dnes už neplačem, zvykla som si. Pracujeme aj šesť dní do týždňa, každý deň aj šestnásť hodín. Nastupujeme o ôsmej ráno a ak skončíme do polnoci, sme šťastní. V michelinskej reštaurácii musí byť všetko perfektné. Extrémne sa dbá na čistotu od kuchyne až po kuchársky rondón. A počas servisu, keď sa hosťom podáva jedlo, nesmie hlasnejšie zacvaknúť ani zásuvka v kuchyni. Dbá sa na každý detail, nemôžete si povedať, je to dobré, musí to byť perfektné, inak vaša práca skončí v koši. Celé dni som na nohách a každú voľnú chvíľu v Londýne prespím.

Foto: Archív Kristíny Nemčkovej

Ako dlho sa dá taký tlak zvládať?

Chcela by som tu vydržať minimálne rok a posunúť sa ďalej. Láka ma Škandinávia a Ázia, a keď budem cítiť, že som najlepšia profesionálka, aká len môžem byť, otvorím si vlastnú reštauráciu. Možno s rovnakým konceptom ako je moja kuchárska kniha Upgrade.

Ako vám chutí Londýn s mixom národností a kultúr? Aké jedlo ste tam objavili?

V Londýne môžete ochutnať celý svet. V každej štvrti objavíte trhy so stánkami jedla z rôznych kútov zemegule. Veľmi rada sa v čase voľna, ktoré nemávam často, vydávam na trh a vždy niečo nové ochutnám. Očaril ma Borough Market, ktorý sa večer mení na degustačný trh a stánky ponúkajú skvelý gurmánsky zážitok. Určite stojí za to stánok Shuk s tým najlepším hummusom, ak budete v tejto časti Londýna, zastavte sa pri ňom a ochutnajte, čo ponúka. Mám rada ázijskú kuchyňu, rada ochutnávam jej špeciality a keď je čas, tak si ich varím aj doma.

„Prvé mesiace som každý deň cestou do práce i z práce plakala. Neverila som, že to vydržím.“

Mama svoj život zasvätila vám, svojim dcéram, staršia sestra Paulínka žije s vážnym postihnutím. Na instagrame vidíme, ako podporujete mamine aktivity, ktoré pomáhajú postihnutým ľuďom. Čomu sa vaša mama venuje?

Mama je neskutočná, má energie na rozdávanie a vôbec netuším, ako to všetko stíha. Pred štyrmi rokmi vytvorila projekt NEEDO, názov vychádzajúci z anglického označenia pre špeciálnu pomôcku – special need. Jej cieľom je vytvoriť širokú ponuku pomôcok pre postihnuté deti, dospelých a seniorov, ktoré na celosvetovom trhu chýbajú. Vychádza z potrieb mojej sestry, ktorá napríklad veľmi slintá, a tak pre ňu hľadala riešenie vo forme podbradníkov bez infantilných vzorov, vhodných aj pre dospelého človeka. Keďže ich nikde na svete nenašla, pustila sa strmhlav do podnikania. Dnes má NEEDO stovky výrobkov, ktoré uľahčujú život ľuďom s postihnutím a medzi jej originálnymi pomôckami nájdete napríklad bundy s bočnými zipsami pre ľahšie obliekanie spastického človeka, inkontinenčné plavky, ktoré sa na prvý pohľad nelíšia od bežných, body tričká pre dospelých a pravdaže nepremokavé šatky, ktoré plnia funkciu podbradníka. Všetky výrobky sú ušité z lokálnych materiálov, vyrábajú sa v chránenej dielni na Morave, ktorá zamestnáva ľudí znevýhodnených pri hľadaní práce. Zároveň na túto tému mama natáča aj podcasty NEEDo TALKs a snaží sa šíriť informácie, ktoré by mohli pomôcť rodinám alebo stacionárom so starostlivosťou o človeka s postihnutím. Je aj mentorom vo vzdelávacom programe Pečovat a žít a školiteľom úradov práce a mestských úradov. Som na ňu neskutočne pyšná a rada podporujem jej projekt. Vďaka nášmu spojeniu sa nám podarilo vyzbierať viac ako pol milióna českých korún a vybaviť tak špecializované centrá, stacionáre a domovy pre osoby s postihnutím výrobkami NEEDO. To je neskutočný výsledok!

Čo vás naučilo spolužitie so sestrou Paulínkou?

Paulínka má 23 rokov, je odo mňa o dva roky staršia. Pamätám si, že som ako malá stála na stolčeku za kuchynskou linkou a chcela robiť presne to, čo Pauli. Dnes viem, že s ňou mamina trénovala pomocou Montesori metódy hmat. Často piekla jednoduché koláče a dávala mojej sestre možnosť dotýkať sa jednotlivých štruktúr surovín, chcela ju motivovať, aby zapojila hmat. Robila som to isté a to boli aj začiatky môjho varenia. Prisypávali sme do misky cukor, múku, miešali vajíčka, cesto. To nám zostalo dodnes, keď som doma, sedí pri mne Pauli na špeciálnom vozíku zasunutom za kuchynskú linku a pomáha mi pri varení. Paulínka má ťažkú formu detskej mozgovej obrny. Je ležiaca, sama bez opory a priviazania nedokáže sedieť, používať ruky ani nohy, nerozpráva. Vydáva zvuky a vyžaduje neustálu pozornosť, a to cez deň i v noci. Musíme ju neustále uisťovať, že sa niečo udeje, alebo sa udialo, a tak nás doma za tie roky všetkých vytrénovala najmä v trpezlivosti. Moja rodina je pre mňa najväčšou inšpiráciou a naučila ma, že jedine prácou môžem dosiahnuť úspech a nesmiem sa vzdávať ani vtedy, ak sa mi niečo nepodarí. Toto poznanie vychádza aj zo spolužitia s mojou sestrou. V jej živote sa nedejú veľké pokroky, je ako malé dieťa v dospelom tele a moji rodičia aj tak nezahadzujú šancu meniť jej život k lepšiemu. Napríklad nedávno objavili počítač s lištou ovládanou zrakom a hoci trvalo niekoľko mesiacov, možno rok, kým sa ho Pauli naučila ovládať, dnes super komunikuje práve cez piktogramy a počítač za ňu rozpráva. Je nám schopná povedať, čo chce, či ju niečo bolí, komu chce zavolať. To je pre ňu niečo ako vyhrať trofej v šou MasterChef!

Kristína so sestrou Paulínkou.
Foto: Archív Kristíny Nemčkovej

Aký je váš ďalší profesionálny sen?

Ako som spomínala, láka ma Škandinávia, mekka gastronomických trendov, na mojom zozname je aj Ázia a milujem Amsterdam. A tak bude moja cesta za skúsenosťami viesť na jedno z týchto miest. Mojím životným snom je otvoriť si vlastnú reštauráciu a pokúsiť sa získať michelinskú hviezdu. Na to však potrebujem ešte viac praxe a skúseností.