Foto: Pravda - Robert Hüttner
Ak píšem o zhode, mám na mysli ľudí a etniká, ktoré od 13. storočia na územie Villa Chanuk prichádzali. Žili tu i umierali. Slovania, Nemci, Maďari, Židia, Chorváti... Tí naposledy menovaní do histórie obce vstúpili najvýraznejšie. Prišli v polovici 16. storočia a priniesli so sebou i odlišné gastronomické zvyklosti. Bez Chorvátov by dodnes pod Malými Karpatmi nedominovali pečené húsky a kačky. Bez nich by sme asi ťažko poznali plnený kapustný list či sladučké balkánske koláče... Veľa z receptov južných Slovanov už nezostalo. Napriek tomu, že dobrá pätina obyvateľov Šenkvíc dodnes nosí chorvátske priezviská, podľa receptov predkov sa už nevarí. Sem–tam sa čosi objaví a ak ste vo veciach kulinárskych zdatní, ľahko si to dotvoríte.
Napríklad „chorvátsky koláč šenkvických predkov“. Napred si pripravte kvasené cesto (pol kila hladkej múky, po päť dekagramov mletého cukru i masla, dve deci mlieka, päť žĺtkov). Vykysnuté cesto rozvaľkajte, potrite plnkou, zatočte a upečte v rúre... Apropo, plnka. My sme zvyknutí na makovú, orechovú. Tá naša bude tentoraz iná. Pripravíme si ju z práškového cukru, masla, hrubej múky, sušených fíg a mletého svätojánskeho chleba. S tvorbou závinu budete mať problémy. Múku zo svätojánskeho chleba (mljeveni rogač) u nás jednoducho nekúpite...
sa jedna o strom Rohovnik obycajny (Ceratonia siliqua) -je to vždyzelený strom rastúci prevažne v oblasti Stredomoria a Prednej Ázie. Jeho plody sa nazývajú tiež svätojánsky chlieb alebo karob.