S hereckými kolegami z divadla La Komika.
Foto: Archív Karin Haydu
O vás sa vie, že ste aj manuálne zručná, napríklad háčkujete, štrikujete... Kedy to všetko stíhate?
Mám rada ručné práce. Pri manuálnej práci relaxujem. Možno to pramení aj z faktu, že „sa živím hlavou“. Maľujem obrazy, vyrábam voskové kraslice tradičnou slovenskou metódou, pletiem korbáče, venujem sa dekupáži, tzv. servítkovej metóde. Otec ma priučil aj „chlapským prácam“ a vďaka nemu nemám problém navŕtať do steny diery, vymaľovať steny či ich vytapetovať. V letných mesiacoch sa venujem aj záhradke a ručným prácam v tých zimných. Na všetko by si mal vedieť nájsť človek čas, ak mu to robí radosť.
Vie sa o vás, že rada cestujete, ako je to u vás so vzťahom k tomu, čo sa varí inde? Ste ochutnávač alebo ste skôr konzervatívna?
Nepatrím k tým odvážnym gurmánom, ktorí všade všetko ochutnajú a zjedia. V jedle som dosť prieberčivá a je veľa potravín, ktoré neobľubujem, teda ich v mojom jedálnom lístku vynechávam. Ako huby, papriku, pikantné, vnútornosti, morské plody... Patrím skôr ku konzervatívnym konzumentom a ostávam verná našim klasikám. Ale to, že niektoré potraviny nejem, neznamená, že ich mojim stravníkom nepripravujem. Napríklad rada chodím na huby, poznám ich, viem ich pripraviť na rôzne spôsoby, ale nezjem ich. Väčšinou keď varím, pripravím napríklad dve omáčky k mäsu. Jednu smotanovú pre nás baby a jednu hubovú pre chlapov.
A skúšate sa v zahraničí aj inšpirovať ich kuchyňami?
Možno sa neinšpirujem celou kuchyňou, ale ich ingredienciami áno. Napríklad koreniny si vozievam zo zahraničia, soľ z Balkánu, škoricu mám zo Seychel, všade vo svete je nejaká tradičná potravina alebo plodina, ktorá je typická pre danú oblasť a patrí k miestnym špecialitám. Mám rada mnoho svetových kuchýň a z každej niečo, či už je to talianska, turecká, či indická kuchyňa.
Čo by ste ponúkli človeku, ktorý je na Slovensku prvý raz?
Ak chcete druhému urobiť radosť, pripravíte mu to, čo má rád, teda by som sa snažila navariť mu jeho obľúbené jedlo.
Pôsobíte ako stále dobre naladená, optimistická, energická žena, dostali ste tieto vlastnosti „do vienka“ či ste sa museli k takémuto nastaveniu „mysle“ rokmi dopracovať?
Vami vymenované vlastnosti patria odmalička k mojej povahe. Mám rada ľudí a som spoločenská. Myslím, že som extrovertný sangvinik. A k tomu patrí aj moja pohostinnosť. Rada mám návštevy a ešte s väčšou radosťou ich hostím. Ale to neznamená, že mám nonstop úsmev na tvári. Som obyčajný človek, ktorý si už v živote preskákal aj veľa nezávideniahodných okamihov. Naučila som sa prijímať všetky situácie, ktoré život prináša, a zbytočne sa netrápiť minulosťou, pretože ju už aj tak neovplyvním, a nestresovať sa z ďalekej budúcnosti, pretože všetko môže byť inak. Snažím sa žiť tu a teraz pre prítomný okamih.
Diskusia k článku