S Gabom Kocákom v televíznej relácii Tajomstvo mojej kuchyne.
Foto: Archív Evy Pavlíkovej
A čo sa týka iných projektov, mimo Nitry?
Nitra je od Bratislavy vzdialená niečo vyše 80 kilometrov, takže to nie je veľa. Keď som mala 35 rokov, oprášila som si vodičský preukaz a začala som jazdiť, takže kilometre zvládam, myslím, veľmi dobre. Mala som možnosť hosťovať v divadle Nová scéna v muzikáloch Pokrvní bratia, Do naha! a v Princ a večernica, takže som si mohla vyskúšať aj iné divadlo. Tiež som účinkovala v súkromnej produkcii Mníšky, ktorá mala 300 repríz a režíroval ju v Bratislave Karol Spišák. Potvrdila som si len to, čo som si myslela, že všade dobre, ale v Nitre najlepšie. Teraz som už príliš stará na to, aby som niekam odchádzala. Aj keď ešte vládzem, takže dúfam, že aj v tej Nitre sa mi ujde ešte nejaká pekná úloha. Samozrejme, väčšina mojich kolegov, ktorí ma v roku 1983 prijímali, je už v hereckom nebi, ale bolo to krásne obdobie a veľmi rada na to spomínam.
Teraz sa snažíte štafetu toho dobrého správania, ktoré ste vy zažili od starších kolegov, odovzdať ďalej?
Áno, presne tak. Veľmi sa snažím pomáhať mladším kolegom a hovorím im, aké je to vzácne byť dobrý kolektív. Pretože na javisku to vidno. Nezhody sa môžu vyskytnúť vždy, ale divadlo je kolektívna záležitosť a mne sa vždy páčili predstavenia, kde diváci povedali, že to bolo to super. Nie že vy ste boli super, ale že celé predstavenie stálo za veľa. Dobré divadlo nie je len výsadou hlavného mesta a Nitra, Martin, Košice aj Prešov sú toho dôkazom. Aj mimo hlavného mesta sa robia výborné predstavenia a pracujú tam schopní a nadaní umelci. Všade sú ľudia, ktorí majú radi dobré umenie, ktoré zušľachťuje.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že ste rada medzi mladými ľuďmi. Čím vás obohacujú?
Napríklad sa od nich dozviem veľa vecí a naučím sa zručnosti, ako pracovať s výdobytkami modernej techniky. Poradia mi, keď niečo neviem s emailom, s posielaním či upravovaním fotiek v telefóne. A dostanem od nich aj veľa informácií zo sveta. Dnes možno nie je v móde čítanie kníh, ale dozviem sa od nich o nových zaujímavých filmoch, ktoré sa oplatí v kinách vidieť, ktorý zaujímavý seriál ide na Netflixe a to veľmi sledujem. Keďže mám dcéru hudobníčku, od nej sa dozvedám o súčasnej hudbe a o jej tvorcoch. Pošle mi niečo s tým, že toto si vypočuj, toto si pozri – a to mám veľmi rada. Preto, čo sa týka súčasných vecí, som v obraze.
Vy ste aktívna aj na sociálnych sieťach. Baví vás to alebo to považujete za samozrejmosť, keďže patria k dnešnej dobe, prihovárať sa svojim fanúšikom aj takto?
Veľa ľudí ich nemá a ja to rešpektujem a chápem. Je potrebné, aby ste vy ovládali siete, nie siete vás. Je to hltač času a netreba na nich tráviť pol dňa. Napríklad na skúškach alebo počas predstavenia mám vypnutý telefón a nezapínam ho ani cez pauzy. Snažím sa na facebook či instagram dávať veci z mojej práce, zo súkromia oveľa menej. Samozrejme, prinášajú aj nebezpečenstvo, keďže ľudia o vás vedia, že tam ste, ste objektom hejtov. Preto nikde nič nekomentujem. Som skôr typ, ktorý chváli, vtedy tým ľuďom napíšem. Napríklad nedávno bol skvelý koncert, kde Čeky (Marián Čekovský, pozn. red.) hral texty Milana Lasicu. Vtedy som cez sociálne siete napísala pochvalu. Niektorí ľudia mi píšu aj cez messenger a chcú komunikovať, napríklad čo robím a ako sa mám, ale na tieto veci čas nemám.
Diskusia k článku