Gurmánske cesty: Ako chutia bavorské Alpy

Prírodné jazero Obersee.
Foto: Shutterstock

Rozlohou a počtom obyvateľstva je o dve tretiny väčšie ako Slovensko a návštevníkov láka prírodou aj pamiatkami, hoci časť jeho histórie má pre svet tragickú príchuť. To je nemecká spolková krajina Bavorsko. Jej najkrajšia oblasť sa nachádza v najvýchodnejšom cípe, sú to Berchtesgadenské Alpy. Z ich centra, mestečka Berchtesgaden, sú to po hranice Slovenska necelé štyri hodiny cesty.

Príroda bola k tejto lokalite naozaj štedrá, pretože sú tu alpské velikány, úžasné výhľady, krásne jazerá aj malebné dedinky. Čarovná príroda sa ale môže stať aj prekliatím – túto časť Nemecka si totiž v 20. rokoch minulého storočia mimoriadne obľúbil Adolf Hitler, a to až tak, že z nej urobil druhé mocenské centrum nacistickej Tretej ríše.

Ak vám teda veľa nehovorí názov Berchtesgaden, určite ste počuli o Orlom hniezde, ktoré sa nachádza nad ním. Dodnes patrí medzi najnavštevovanejšie turistické atrakcie v celej krajine.

Brána do hôr

Bránou do Berchtesgadenských Álp je mestečko, ktoré im dalo meno. To má vyše 1000–ročnú históriu, aj keď s už spomínanou neslávnou nacistickou kapitolou.

Berchtesgaden je však milé historické mestečko s príjemným centrom a pešou zónou, množstvom historických budov, zámočkom, kostolmi a ak sa naň pozeráte zhora, aj s krásnou siluetou. Pod sebou vidíte množstvo kostolných veží a nad nimi sa vypínajúci symbol tejto časti Nemecka, kopec Watzmann, ktorý nájdete vari na každom suveníre.

Historické mesto Berchtesgaden v pozadí so slávnym vrchom Watzmann.
Foto: Shutterstock

Čo človeka, ktorý sa zaujíma o históriu, určite prekvapí, je fakt, ako je možné, že Berchtesgaden, ktorý bol hniezdom nacistov, prežil 2. svetovú vojnu a americké bombardovania úplne neporušený. Pravdou však je, že ich centrum nebolo priamo v meste, ale nad ním, v časti Obersalzberg. Tu mal sídlo nielen Hitler, ale aj iní fašistickí pohlavári.

Na konci vojny bolo toto miesto zbombardované a v 50. rokoch boli ruiny zrovnané so zemou. Zaujímavé je, že v tom čase sa búranie, ktoré sa uskutočnilo s asistenciou policajtov, stretlo s nesúhlasom miestnych. Báli sa totiž, že prídu o turistickú atrakciu. Doteraz na kopci Obersalzberg vidno bunkre a podzemné chodby, jedna časť je dokonca sprístupnená.

Hniezdo nad krajinou

Dnes v tejto oblasti nájdete 5–hviezdičkový hotel a v jeho susedstve múzeum – Dokumentačné centrum o nacizme. Odtiaľto sa potom chodí aj na povestné Orlie hniezdo, po nemecky Kehlsteinhaus a anglicky Eagle’s Nest. Nachádza sa vo výške 1 834 metrov nad Berchtesgadenom a hoci je spojené s Hitlerom, lebo za jeho čias ho vybudovali, on sám tam nechodieval. Oveľa častejšie ho využívali jeho generáli na rekreáciu a súkromné oslavy.

Orlie hniezdo je dnes častým cieľom turistov.
Foto: Shutterstock

Kvôli tomu sem vybudovali aj šesťkilometrovú cestu s množstvom serpentín a dostať sa sem dá len elektrobusmi od dokumentačného centra. Tie vás dovezú na parkovisko pod Orlím hniezdom a odtiaľ sa hore možno dostať najprv dlhou chodbou a potom výťahom, ktorý vraj daroval Hitlerovi Mussolini. Alebo vyjsť po vlastných, čo je asi 25 minút chôdze.

Pravdupovediac, hore, ako sa hovorí „nič nie je“. Teda je tam reštaurácia a panely s informáciami o histórii Orlieho hniezda. Čoho si však možno užiť naozaj dosýta, ak je pekné počasie, sú úžasné výhľady, keďže miesto čnie vysoko nad krajinou. Zdatní turisti si ich môžu užívať aj hodiny, ak sa sem vyberú pešo – dá sa to, len prevýšenie je vyše 800 metrov.

Ak sa niekto vyberie do tejto časti Nemecka len na jeden alebo dva dni, tak „kombo“ s Orlím hniezdom tvorí jazero Königssee. ktoré sa nachádza asi 4 km od Berchtesgadenu pri mestečku Schönau. Je dlhé vyše sedem kilometrov, hlboké takmer dvesto metrov a hovorí sa, že voda z neho sa dá piť, ide o jedno z najčistejších jazier v Nemecku.

Medzi alpskými velikánmi

Rozhodne sa oplatí nielen sa poprechádzať po jeho brehu, ale aj sa vydať na plavbu elektroloďou. Je totiž doslova vkliesnené medzi steny alpských velikánov. Na tých najužších miestach je úžasná ozvena, čo je atrakcia, ktorú zažijete už počas plavby. Jeden z členov posádky vždy na tom istom mieste hrá na trúbke a osadenstvo s úžasom počúva, že presne to, čo hrá, znie druhýkrát ozvenou okolitých stien. A ak hrá falošne, čo sme tiež zažili, tak to musíte počúvať tiež dva razy.

Trhovisko na hlavnom námestí v malebnom okolí jazera Königssee.
Foto: Shutterstock

Jazda trvá pol hodiny a prvá zástavka je pri polostrove Svätý Bartolomej, za ktorým sa týči obdivuhodná východná stena Watzmannu. Je tu barokový pútnický kostol zasvätený svätému Bartolomejovi so slávnymi vínovočervenými cibuľovými kupolami, ktoré sú jedným z najfotografovanejších motívov na svete.

Môžete zablúdiť aj ku kráľovskému poľovníckemu zámočku, kde je dnes typická bavorská reštaurácia a pivná záhrada, alebo k rybárovi z Königssee, ktorý v 400–ročnej udiarni premieňa pstruhy, zubáče a sivone na vynikajúce pochúťky.

O ďalších dvadsať minút plavby loďou sa dostanete k zastávke Sallet, vzdialenejšiemu koncu jazera. Tu na Königssee nadväzuje menšie Obersee, ktoré má, keď svieti slnko, až neuveriteľne tyrkysovú farbu. Z jeho južného konca je to asi tridsať minút chôdze k vodopádu Röthbach, ktorý je najvyšší v Nemecku. Voda tu padá zo skál z výšky viac ako štyristo metrov, ale keď sme tu boli, zažili sme, čo sa výdatnosti týka, skôr vodopádik ako vodopád.

Kúpanie pre otužilých aj soľná baňa

Jazero Königssee je súčasťou miestneho národného parku, ktorý je aj biosférickou rezerváciou UNESCO a je eldorádom pre horskú turistiku. Priamo od neho vedú početné turistické chodníky na okolité pasienky a do hôr, kde sa na horských chatách možno osviežiť napríklad čerstvým cmarom. Ku každej chate totiž patrí aj stádo kráv.

Okrem elektrolodí majú na jazero iné plavidlá vstup zakázaný, ale dá sa tu kúpať. Teda ak ste dostatočne otužilí, teplota vody tu málokedy dosiahne dvadsať stupňov. A do tretice má Berchtesgaden svetovú atrakciu pre milovníkov technických pamiatok, sú to soľné bane Salzbergwerk. Soľ sa tu ťaží už päťsto rokov a stala sa zdrojom bohatstva tohto regiónu.

Berchtesgaden je počas celého roka obľúbeným turistickým centrom.
Foto: Shutterstock

V bani sa dozviete o procese ťažby soli, povozíte sa návštevníckou železnicou, ktorá prekonáva celkovo tisíc štyristo metrov dlhú trať a zavedie návštevníkov do vnútra bane. Môžete vyskúšať banícku šmykľavku a vrcholom prehliadky podzemia je plavba cez podzemné soľné jazero a audiovizuálna prezentácia.

No a pred odchodom môžete minúť peniaze na všetky možné výrobky zo soli v tamojšom obchode – od zubnej pasty a rôznej kozmetiky cez soľné zmesi do kuchyne po soľné lampy a viac či menej gýčové suveníry.

Plný žalúdok či Michelin

Keď počas tohto všetkého vyhladnete, máte možnosť sa naozaj dosýta najesť v niektorej z početných miestnych reštaurácií. Tie bežné ponúkajú výdatnú bavorskú kuchyňu, ktorá sa až tak nelíši od tej našej. Je pre ňu charakteristické množstvo mäsových pečených jedál a knedlí. Takže mäso na všetky možné spôsoby, kyslá kapusta a tiež knedle v rozličných variáciách. Kapusta je súčasťou polievok, ale aj ako hlavné jedlo plnené mäsom či špenátom.

Pre klasické reštaurácie sú typické obrovské porcie. Ste v horách, tak sa treba poriadne posilniť, asi takúto teóriu majú miestni reštauratéri. A čo Slováka určite prekvapí, takmer nikde na nedá platiť kartou, všade chcú len hotovosť.

Samozrejme, aj tu sú aj fine dinningové reštaurácie, ktoré majú úplne iný koncept. Tam dostanete menej, ale sofistikovanejšieho jedla. Ak uprednostňujete výnimočnú kuchyňu pred plným žalúdkom, sú tu aj reštaurácie, ktoré dosiahli na hviezdičku od Michelina, takže si prídu na svoje aj tí najnáročnejší gurmáni.

Jedlo s výhľadom

V Berchtesgadene sú však najpopulárnejšie reštaurácie, ktoré nie sú priamo v meste, ale sú trošku mimo, väčšinou na miestach s krásnym výhľadom. Môžete tu zaháňať hlad a zároveň si užívať výhľady, ktoré sú pastvou pre oči. Sú veľmi obľúbené, preto sa oplatí rezervovať si miesto, môže sa totiž stať, že prídete zbytočne.

Foto: Shutterstock

Ak máte radi sladké, jedna z miestnych reštaurácií sa okrem klasického jedla preslávila dezertom Windbeutel, ktorý je tu veľmi populárny. Podobá sa na náš veterník, ale je oveľa, oveľa väčší. Má toľko plnky, že dosahuje výšku našich troch veterníkov a vybrať si môžete z množstva náplní. Ak chce človek zvládnuť celý dezert, určite by sa nemal predtým dosýta najesť.

Ako prílohu k tomuto všetkému máte, ak je pekné počasie, nádherný výhľad. Ale o tie v tomto regióne nie je núdza. Pokojne by sa mohol nazývať aj krajinou výdatného jedla a krásnych výhľadov.