Foto: Archív Gaba Kocáka
Šéfkuchár Gabo Kocák pracoval v špičkových hoteloch ocenených prestížnymi hviezdami Michelin, ktoré získavajú kvalitné svetové reštaurácie. Jeho jedlo si vychutnávali svetové celebrity, napríklad aj americkí herci Tom Cruise či Cameron Diaz. Na Slovensku sa stal známym vďaka pôsobeniu v kuchárskych šou 15-minútový kuchár, Celý svet na panvici či Tajomstvo mojej kuchyne. Pôsobí v Spišskej Sobote v reštaurácii, kde ponúka svoje originálne degustačné menu.
Pôvodne ste vyštudovali strojárstvo, dnes ste jedným z našich najznámejších televíznych šéfkuchárov. Kedy vás to zavialo ku kuchárstvu?
Kuchárom som sa stal pravdupovediac nečakane. Hoci kumšt som pochytil už od otca, ktorý doma varil a spolu s bratom nás priviedol k tomu, aby sme mu v kuchyni pomáhali. Počas týždňa varieval, keď mal voľno, no nedeľné obedy boli čisto jeho doménou. Vstával ráno o šiestej a jeho tradičné menu, vývar a kura, bolo hotové už okolo desiatej. Keď pripravoval kura, on ho plnil a ja som ho musel držať. Aj keď sme už s bratom začali chodiť v sobotu na diskotéky, museli sme pekne ráno medzi ôsmou a deviatou vstať, hoci to pre nás bola taká malá smrť, a pomáhať otcovi v kuchyni.
A čo dobré sa ešte u vás doma varilo a pieklo?
Otec pochádzal z Kráľovského Chlmca, preto sme mali často na stole maďarské špeciality, halászlé, perkelty, paprikáše a dokonca aj držky.
Museli ste vždy zjesť všetko, čo ste doma dostali na tanier?
S bratom sme neznášali držkovú polievku, jedávali sme v kuchyni za stolom a sedávali na rohovej lavici, za ktorou bol veľký kvet. Často sme do toho kvetináča držky vyhodili a keď otec odišiel z kuchyne, rýchlo ich zamaskovali na spodok koša. Nemal som rád ani ružičkový kel, ktorý bol väčšinou rozvarený, no my sme museli zjesť všetko, aj zeleninu z polievky. U nás totiž platilo pravidlo, že kým všetko nezjeme, nemôžeme vstať od stola.
Akým riadením osudu vás potom kamarát z vojenčiny priviedol k vareniu? Objavil váš talent?
Spoznali sme sa na vojne v Jaslovských Bohuniciach, kde slúžil ako kuchár, rozumeli sme si, a tak sme sa stretávali aj po vojenčine. Veľmi dobre varil, ale keď sme chodili na chaty, nikdy sa mu nechcelo, a tak som guláše a typické chatárske jedlá pripravoval ja. Z jedného dňa na druhý však odišiel do Nemecka, a keď sme sa po dvoch rokoch stretli, hovoril mi, že hľadá do zahraničia kuchárov. Ponúkol mi túto prácu, hoci som nebol vyučený a nemal som potrebné doklady, sám všetko vybavil, a tak som odišiel do bavorského Berchtesgadenu do Alpen hotela Kronprinz. Začínal som úplne od piky ako raňajkový kuchár, pripravoval som nárezy a šaláty. Po dvoch rokoch mi víza vypršali, tak som išiel do Rakúska, no medzitým v Berchtesgadene otvorili päťhviezdičkový hotel Intercontinental. Môj bývalý riaditeľ mi práve vtedy zatelefonoval, či by som sa chcel vrátiť do kuchyne, v ktorej som začínal, na pozíciu sous chefa, no a keď odišiel šéfkuchár, stal som sa ním ja. Keďže sa môj šéf veľmi dobre poznal s riaditeľom nového päťhviezdičkového hotela, umožnil mi pracovať päť dní v týždni v domovskom hoteli a dva dni v Intercontinentali, ktorý pár mesiacov po otvorení získal prvú michelinskú hviezdu. Až keď som získal kontakt so špičkovou kuchyňou michelinskej reštaurácie, povedal som si - toto by som fakt chcel robiť.
Diskusia k článku