U šéfkuchára v šou hosťovala aj operná speváčka Adriana Kučerová.
Foto: Archív Gaba Kocáka
V čom to bolo iné?
Úplne iný bol proces varenia, učil som sa nové veci, stretol som sa s technológiami, ktoré som videl po prvý raz. Bola to ťažká práca, dostávať sa postupne, po stupienkoch nahor. V tejto práci neoklamete nikoho, musíte tvrdo „makať“, byť kreatívni, myslím si, že sa pre ňu musíte narodiť. Strašne ma to bavilo, a tak som vďakabohu našiel zamestnanie, ktoré je mojím koníčkom a robím ho dodnes.
Pracovali ste v reštauráciách, ktorých špičkovú gastronómiu ocenili odborníci jednou, dvomi aj tromi michelinskými hviezdami. Bol tam veľký tlak na výkon?
Áno, pracovať v michelinskej reštaurácii je veľký tlak a stres, žijete sedem dní v týždni 24 hodín denne len tým, čo sa deje v kuchyni. Každý deň ste v práci 17 až 18 hodín na úkor všetkého ostatného, aj všetkých ostatných vzťahov, aj manželstva, ktoré stroskotávajú. Myslím si, že zmysel života nie je v tom, narobiť sa ako kôň, dostať za svoju prácu jednu, dve alebo tri michelinské hviezdy. Uvedomil som si, že nechcem byť len v kuchyni, ale žiť aj s rodinou, s priateľmi, že sú v živote aj dôležitejšie veci ako úspech.
Čo vás roky v špičkovej gastronómii naučili?
Roky v špičkovej gastronómii ma naučili disciplíne v kuchyni a to, že si vážim každý produkt, s ktorým pracujem. Nielen teda tie špičkové, ako je napríklad hľuzovka, ale aj tie, ktoré sa zvyčajne nepoužívajú, ako sú vnútornosti, uši či chvost zvieraťa, či tie úplne jednoduché, ako je zelenina a ovocie. Naučil som sa každý produkt spracovať v čo najdokonalejšej forme, tak aby z neho bolo čo najlepšie jedlo.
Páčil sa mi jeden román, v ktorom hlavná hrdinka veľmi rada varila a piekla. Stávalo sa jej, že keď pripravovala svoje jedlo vo veselej nálade, všetci, ktorí ho jedli, sa smiali. Ale keď varila smutná, tí, ktorí jej menu jedli, pociťovali nostalgiu a smútok. Je to možné?
Áno, myslím si, že pri príprave jedla doň prenášame aj svoje emócie, aj energiu, pretože ho spracúvame rukami, prichádzame s ním do blízkeho kontaktu. Preto je u nás v kuchyni vždy na 99,99 percenta pozitívna nálada a hrá príjemná hudba. Myslím, si, že keď pridáme do jedla aj pozitvínu vibráciu, je to v ňom cítiť.
Diskusia k článku