Cukrárka Alexandra Wagnerová: Tortu zdobím aj niekoľko hodín

Alexandra Wagnerová sa ako kreatívny človek našla pri dizajnovaní zákuskov a tort.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc

Pred asi 12 rokmi som sa totiž ocitla kvôli práci v Dunajskej Strede. Keďže nielen prácou je človek živý, chceli sme ísť s kolegyňou na kávu.

Po ceste sme videli jednu cukráreň, google maps boli ešte v plienkach, aby sme hľadali niečo iné, tak sme išli tam.

Samozrejme, keď prídete do cukrárne, nezostanete pri káve, to je logické nie? Tak sme sa zložili a išli si pozrieť vitrínu so zákuskami – a padla mi sánka... Prečo? Asi týždeň predtým som bola v Berlíne a ako „sladké duše“ sme si s dcérou dopriali aj zákusok v luxusnej francúzskej cukrárni. A dezerty vo vitríne v Dunajskej Strede boli presne z tej „fajty“ ako u Francúzov v Berlíne. Až na cenu, stáli možno tretinu...

Keď som to hovorila Alexandre Wagnerovej z tretej generácie tejto cukrárskej rodiny, len sa usmiala a skromne poznamenala, že vždy sa snažia ísť s dobou a okrem klasiky robiť aj moderné zákusky a inovovať receptúry.

Cukrárska dynastia

Wagnerovci sú to, čomu sa hovorí cukrárska dynastia. Už v roku 1947 mal Alexandrin dedko Ján v Čalove (dnešný Veľký Meder) vlastnú cukráreň. Tú mu síce znárodnili, ale pri cukrárčine zostal celý život, viedol v Čalove prevádzku miestnej cukrárne. Po revolúcii si ako 60–ročný založil živnosť a piekol, ako sa hovorí, pokiaľ vládal, presnejšie do roku 2009.

Jeho syn Rudolf pri cukrárčine nezostal, ale ďaleko od nej neodišiel, spolu s bratom mali pekáreň. Keď však starý pán Wagner ochorel, prevzal prevádzku rodinného podniku on. Zákusky so značkou Wagner boli vždy známe od Budapešti po Prahu a treba povedať, že syn s rodinou v tradícii úspešne pokračujú. Ich sladké dobroty jedli pred pár rokmi napríklad aj na summite európskych premiérov v Bratislave.

Rada tvorí aj 3D torty.
Foto: Archív Alexandry Wagnerovej

Dnes majú Wagnerovci štyri cukrárne, tri výrobne a vo firme pracuje 50 ľudí – okrem rodičov aj deti. Úlohy majú podelené – otec Alexandry, Rudolf Wagner, nepečie, ale je hlavný „bos“ od zmrzliny. Jeho manželka Anikó zase vytvára receptúry a vymýšľa nové zákusky, niekedy aj s Alexandrou. Jeden syn pracuje ako prevádzkar a druhý úlohy strieda, je aj v kancelárii, pri výrobe zmrzliny aj za pultom.

Alexandra je z detí najstaršia a ako hovorí, prešla všetkými pozíciami, od výroby po marketing. Ako kreatívny človek sa nakoniec našla pri dizajnovaní zákuskov a tort, takže má vo firme na starosti konečný vzhľad, pričom jej doménou sú torty.

„To ma najviac baví, aj keď svadobné torty sú špecialitou mamky, ja ich navrhujem a dekorujem na rôzne príležitosti, rada tvorím moderné, ale aj detské, maľované, potom aj 3D torty,“ vysvetľuje.

Postavičky aj kvety z cukru

V umení navrhovať a dekorovať torty, ktoré sú chutné umelecké dielka, bola najprv samouk, potom sa učila v zahraničí, napríklad v Taliansku a v Prahe na kurze britského kuchára Alana Dunna. V Taliansku sa naučila, ako tvoriť postavy a v Prahe zasa cukrové kvety.

Torty robí na všetky možné typy príležitostí – od detských osláv až po rôzne jubileá. Spod jej rúk vyšla napríklad aj torta pre najstaršiu obyvateľku Slovenska aj niekoľkých ďalších 100–ročných oslávencov.

Zaujímalo ma, či sa pri vzniku torty riadi Alexandra módnymi trendmi. Cukrárka, alebo skôr cake dizajnérka hovorí, že ľudia niekedy majú predstavu, ale často povedia, že to nechajú úplne na ňu. Ak nejaké predstavy vyslovia, ich realizácia je potom na nej.

„Nerozhoduje to, čo sa páči mne, ale čo sa páči ľuďom, ktorí si torty objednávajú. Ja sa snažím ich želaniam čo najlepšie vyhovieť. Samozrejme, keď sú spokojní a potom mi pošlú napríklad fotografiu či videjko, ako sa obdarovaný potešil, tak to človeka zahreje na duši. To je na tejto práci pekné,“ zamýšľa sa.

Foto: Archív Alexandry Wagnerovej

Umelecké dielka na zjedenie

Spomína, ako mala nedávno objednávku na tortu pre dievčatko, ktoré má rado sliepočky, a poprosili ju, či by nemohla byť súčasťou ozdôb jedlá oplátka s obrázkom tohto operenca.

Alexandra navrhla, že im vie urobiť celú tortu v podobe sliepočky sediacej v hniezde – a ako vidno z fotografií, ktoré jej potom poslali, radosť malej oslávenkyne bola obrovská.

Každému asi zíde na um, či nie je škoda malé umelecké dielko potom zjesť. Aj výzdoba „rýchlej“ torty totiž trvá minimálne hodinu–dve, torty na špeciálne príležitosti sa vyrábajú a dekorujú hodiny. A za hodinu je po nich...

Alexandra súhlasí, no dodáva, že torty, akokoľvek sú pekné a umelecké, nie sú trvácne dielka, preto svoju kreativitu začala uplatňovať aj inde. Vyrába umeleckú keramiku v japonskom štýle. Podľa toho, čo sme videli, minimálne takú zaujímavú a peknú ako jej torty.

Torta presne ako na obrázku

To, čo jej však zamestnáva momentálne myseľ viac ako krátka životnosť sladkých dielok, je fakt, že by potrebovala k sebe človeka, ktorý by pracoval na dekoráciách spolu s ňou.

„Sú mesiace, keď je objednávok naozaj veľa, človek môže ochorieť, vypadnúť a momentálne ma nemá kto nahradiť, hoci sa hovorí, že každý je nahraditeľný,“ rozoberá súčasnú situáciu. Snaží sa niekoho zaučiť, ale...

Foto: Archív Alexandry Wagnerovej

„Každý cukrár má svoj vlastný rukopis, ak dáte urobiť napríklad ružu piatim a dáte im aj presné zadanie, každá bude vyzerať úplne inak,“ vysvetľuje. Pýtame sa, či sa jej ťažko nehľadá aj preto, že je perfekcionistka. Hovorí, že je, ale zároveň dodáva, že ak si zákazníci vyberú „jej“ tortu podľa obrázka a presne tak musí potom vyzerať aj v skutočnosti, pretože nechce, aby boli sklamaní. „Preto si myslím, že náročnosť je tu na mieste,“ hovorí Alexandra.

Nájsť v cukrárčine človeka, ktorý je remeselne zdatný, ale zároveň aj veľmi kreatívny, nie je vôbec jednoduché. „Prídu k nám mladé cukrárky a po jednom dni nám povedia, že končia, pretože je u nás veľa práce...“ konštatuje.

Úľavou by mohla byť automatizácia a robotizácia niektorých výrobných procesov a Alexandra spomína, že sa nedávno vrátila z pekárenskej a cukrárskej výstavy v Nemecku, kde mnohé takéto stroje už predstavovali. Lenže nedá sa ich zaviesť do cukrárenskej výroby zo dňa na deň, aj keď aj u nich už niektoré majú. A podiel ručnej práce, a teda aj ľudí na výrobe zákuskov zostáva aj tak veľký.

Keďže ide o rodinnú firmu, ktorá funguje už takmer 80 rokov, nedá sa neopýtať, či aj deti, – 10– a 15–ročné Alexandrine dcérky, inklinujú k cukrárčine. Ich mama hovorí, že staršia je tiež veľmi kreatívna, teraz končí základnú školu, vybrať sa však chce iným smerom – baví ju dizajn a grafika. Wagnerovci starší však majú detí šesť, takže o nástupníctvo vari budú mať postarané.