Foto: coolinari.sk
Kamil je marketér, fotograf a Miška etnologička a ani by im na um nezišlo, že o pár rokov budú pracovať spolu, tvoriť recepty a ich foodblog sa zapáči desaťtisícom followerov. S blogovaním začal Kamil pred ôsmimi rokmi. Fotografoval recepty, ktoré uvaril, využíval krásu denného svetla a čoskoro sa k nemu pridala Miška, ktorej doménou je pečenie. Na blogu od začiatku uverejňovali okrem receptov aj zaujímavé informácie o jedlách či vlastné skúsenosti, ktoré sa s nimi spájali.
„Sme spolu už dvadsať rokov a odkedy si pamätám, Kamil doma niečo dobré kuchtil. Keď som k nim prišla, jeho mamka mi vždy ponúkala skvelé jedlo, je vynikajúca pekárka, výborne varí aj jeho otec. Často sa stalo, že si Kamil pripravil sám to, na čo mal chuť, a tak som si mohla vyberať. V oboch rodinách sa predbiehajú, aké jedlo pripravia chutnejšie. Napríklad najlepší plnený bôčik aj lievance robila moja babka. Najlepšie kysnuté záviny zas pečie Kamilova mamka,“ hovorí o spoločných gurmánskych koreňoch Miška.
A kedy sa stalo pečenie pre Mišku vášňou? „Roky som pracovala v múzeu, sprevádzala som turistov, bola to krásna práca, ale aj vyčerpávajúca. Keď sme začali s Kamilom bývať, pečenie sa stalo pre mňa relaxom, ktorý mi pomáhal úplne vypnúť. Dodnes to je tak, že keď pečiem, môže byť vôkol mňa hluk, ja si pokojne v hlave prepočítavam suroviny, popod nos si rozprávam, že sa mi nezdá konzistencia cesta, a keď sa Kamil niečo opýta, vôbec to nevnímam. Keď ide popritom v telke kriminálka, určite nebudem vedieť, kto je vrah. Rada okrem nášho blogu pripravujem sladkosti na narodeninové oslavy, pikniky aj grilovačky,“ hovorí Miška.
„Pri príprave našich receptov sa riadime tým, že človek môže jesť všetko, ale s mierou.“
Pribúdali recepty aj ponuky
Ako pribúdali na blogu recepty a fotografie, začali prichádzať aj ponuky na spolupráce s klientmi. Nakoniec ich bolo toľko, že sa obaja rozhodli venovať sa naplno spoločnej práci. Úlohy pri tvorbe receptov majú rozdelené, Kamil varí, fotí a nakrúca, no a Miška pečie, pripravuje jedlá vo videoreceptoch a robí foodstyling. Hoci s Kamilom nemajú úplne rovnaký vkus, na tom, ako bude ich zátišie vyzerať, sa nakoniec dohodnú vždy. „Niekedy to ide ako po masle, inokedy sa so stajlovaním trápime a tak sa stáva, že recept odfotíme alebo dokonca aj opäť pripravíme až na druhý deň,“ hovorí Miška. Ich fotografie vyzerajú ako krásne zátišia, kde jedlo a jeho príbeh dopĺňa aj riad či dekorácie s patinou.
Foto: coolinari.sk
Zberateľská vášeň
Za prekrásnymi zátišiami sa ukrýva spoločná zberateľská vášeň. „Do Talianska si chodím kupovať podnosy, z Austrálie som si priniesla mriežky na chladenie pečiva, no a keď sme boli s kamoškou v Slovinsku, ona si nakúpila oblečenie a ja stojan na tortu,“ smeje sa Miška. Porcelán, krištáľové poháre, staré príbory, hrnce k nim nachádzajú cestu často aj samy, pribúdajú od susedov, známych aj fanúšikov a zaberajú už toľko miesta, že im v byte museli vyčleniť samostatnú miestnosť.
„Pri príprave našich receptov sa riadime tým, že človek môže jesť všetko, ale s mierou. Samozrejme, ak netrpí intoleranciami alebo zdravotným obmedzením,“ hovorí Kamil. „Mám veľmi rada zeleninové jedlá, preto si u nás na blogu nájdu recepty aj vegetariáni či vegáni. Do koláčov dávam oveľa menej cukru, ako je v pôvodných receptúrach, používam masť aj maslo,“ spresňuje pozadie vzniku receptov Miška.
Tipy od Mišky a Kamila kam v Levoči:
Dielo Majstra Pavla aj klietka hanby
Foto: Martin Štrbka
„Kto príde do Levoče, musí vidieť Baziliku sv. Jakuba s oltárom Majstra Pavla. Dielo Majstra Pavla je fascinujúce, určite som nevidel krajší oltár. Zaujímavá je pôvodná klietka hanby, ktorá stávala na mieste dnešného evanjelického kostola. Bola párkrát prenesená, až nakoniec ju v 30 rokoch minulého storočia umiestnili pred radnicu, kde ju môžete vidieť aj dnes, pred pár rokmi ju zrekonštruovali. Je to klasický stredoveký pranier, do ktorého umiestňovali ľudí, ktorí sa previnili. Nebol to však až tak veľký priestupok, za ktorý by museli byť sťatí,“ hovorí o histórii klietky Kamil.
Stredoveké uličky mesta
Foto: Mesto Levoča
„Keby som bola turista, prechádzala by som len uličkami v okolí námestia, pozorovala stáročné domy a predstavovala si ich príbehy. Rozmýšľala by som nad tým, akú históriu v sebe ukrývajú, akí ľudia v nich bývajú. Zvonka vidíte len meštiansky dom, no keď vojdete dovnútra, zbadáte átrium, nádvoria, veľký zaujímavý priestor. Aj my žijeme v jednom z historických domov zo 16. storočia a vždy si predstavujem, akí ľudia tu žili pred nami,“ hovorí Miška. „Máme nádhernú klenbovú pivnicu, ktorá bola postavená ešte skôr. Keď sme objavili, že zo stien visia reťaze, hovorili sme si, že tu väznili bezhlavého mešťana a je dobrým duchom nášho domu,“ usmieva sa Kamil.
Tekvicovo-hruškový koláč
Jablkový koláč – Apple pie
Diskusia k článku