Foto: Shutterstock
Asi neexistuje obľúbenejšia sladká pochúťka ako je zmrzlina. Kolískou tejto dobroty však nie je Taliansko, ktorého „gelato“ sa považuje za najlepšie na svete, a prvenstvo nemajú ani Američania, ktorí zjedia ročne až 25 kilogramov zmrzliny na osobu.
Zmrzlina je totiž riadne „stará“ maškrta. Jej prví predchodcovia sa objavili už 3 000 rokov pred naším letopočtom v Číne, kde sa vyrábala z rozdrvených kociek ľadu a z ovocnej šťavy.
Vyrábali ju aj na púšti
O niekoľko storočí neskôr maškrtu podobnú zmrzline vyrábali aj Egypťania, keďže noci na Sahare sú v zime mrazivé. Studená pochúťka sa neskôr dostala aj do starovekého Grécka a získala nové príchute s vínom aj medom, ktoré sú typické pre túto oblasť. V Grécku bola veľmi populárna, Hippokrates z Kósu, najznámejší lekár staroveku, odporúčal zmrzlinu svojim pacientom aj ako liek, pretože mohla mať „povzbudzujúci účinok a pozitívne ovplyvniť celkovú pohodu“.Z Grécka sa dostala aj do antického Ríma - rímski cisári si dávali od rýchlych bežcov nosiť z Apenín sneh a ľad na jej výrobu. Lenže s pádom Rímskej ríše sa znalosti o príprave ľadom chladených jedál a nápojov stratili a znovu ich museli do Európy importovať. Boli to križiaci, ktorí priniesli z arabského sveta recept na predchodcu dnešných sorbetov, na zmes ovocného sirupu a snehu.
Hippokrates z Kósu, najznámejší lekár staroveku, odporúčal zmrzlinu svojim pacientom aj ako liek.
Ak by sme chceli vedieť, kde vznikla prvá krémová zmrzlina, nemusíme ísť až do Číny, stačí ísť trochu bližšie - a to do Perzskej ríše. Tu sa okolo roku 400 pred naším letopočtom zmrznutá ružová voda miešala s ryžovými rezancami, šafranom a s rôznymi druhmi ovocia. Samozrejme, nebol to dezert pre každého, podával sa len vládcom ríše, ich dvoranom a cteným priateľom.
Pôvod smotanovej či mliečnej zmrzliny nájdeme opäť v Číne, kde podávali zmes ryžovej kaše a mrazeného mlieka.
Lahôdka kráľov
V dávnoveku bola zmrzlina populárna najmä na východ od Európy. Ako je teda možné, že si toľko ľudí myslí, že pochádza z Talianska? Odpoveď na túto otázku je celkom jednoduchá. Všetko má na „svedomí“ benátsky kupec Marco Polo.Počas návštevy Číny v rokoch 1271 až 1295 ho vraj výroba zmrzliny tak veľmi zaujala, že sa o nej snažil dozvedieť všetko. Keď sa vrátil do Talianska, so svojím know-how sa podelil s miestnymi cukrármi a zmrzlina tak stala populárnou najmä medzi šľachtou.
Na starý kontinent sa tak zmrzlina dostala z viacerých smerov, priniesli ju križiaci, Marco Polo a je dosť možné, že aj maurskí obchodníci. Mauri ovládali časť Španielska a ako sme už spomínali, v arabskom svete bola zmrzlina veľmi populárna.
Samozrejme, aj s rozšírením zmrzliny je spojené množstvo legiend. Jedna z nich napríklad hovorí, že do Francúzska priniesla zmrzlinu talianska vojvodkyňa Katarína Medicejská, keď si so sebou do Francúzska pri svadbe s vojvodom orleánskym (ktorý sa stal kráľom Henrichom II. Francúzskym) v roku 1533 priviedla niekoľko talianskych kuchárov.
V skutočnosti však vo Francúzsku v období Mediciovcov neboli prítomní žiadni talianski kuchári a je známe, že zmrzlina vo Francúzsku existovala už pred narodením Kataríny Medicejskej.
Doživotná penzia za zmrzlinu
Ďalšia z legiend hovorí, že anglického kráľa Karola I. „zmrznutý sneh“ tak ohromil, že ponúkol vlastnému zmrzlinárovi doživotnú penziu výmenou za to, že udrží receptúru v tajnosti, aby zmrzlina mohla byť kráľovskou výsadou.Zmrzlina bola naozaj kedysi výsadou kráľov, napríklad keď v roku 1671 robili slávnosť pre anglického panovníka Karola II., tak sa podávala aj zmrzlina – lenže jediný stôl na hostine, na ktorom sa servírovala, bol ten, za ktorým sedel kráľ.
Foto: Shutterstock
Neskôr sa však dostala aj k poddaným. Prvú francúzsku kaviareň, ktorá ponúkala aj zmrzlinu, otvoril v Paríži v roku 1686 Talian Francesco Procopio di Cultelli, kuchár Ľudovíta XIV., a nazvali ju Café Procope. Zmrzlina sa stala takou populárnou, že v priebehu nasledujúcich 50 rokov bolo v Paríži otvorených ďalších 250 kaviarní, kde ju podávali.
Okolo roku 1700 sa zmrzlina stala známou aj v ďalších európskych kaviarňach a začali o nej vychádzať aj knihy. Vtedy sa pripravovala najmä z cukru, zo soli, snehu, z citrónovej šťavy a rôzneho ovocia, prípadne aj s čokoládou alebo so škoricou. Takéto suroviny obsahuje napríklad taliansky rukopis napísaný okolo roku 1692. O osemdesiat rokov neskôr vyšla v Neapole prvá kniha zaoberajúca sa výlučne umením výroby zmrzliny pod názvom De‘ sorbetti od Filippa Baldiniho.
Fanúšikovia medzi prezidentmi
Ak v Európe bola zmrzlina výsadou kráľov, v USA zohrali pri jej popularizácii dôležitú úlohu prví prezidenti. Záznamy, ktoré viedol obchodník z Catham Street v New Yorku ukazujú, že George Washington napríklad v lete 1790 minul na zmrzlinu približne 200 dolárov. Asi sa mu to zdalo veľa, keďže si neskôr kúpil aj do svojej súkromnej domácnosti stroj na výrobu zmrzliny. Zaviedol tiež podávanie zmrzliny na popoludňajších recepciách.Thomas Jefferson sa o zmrzline dozvedel ako minister zahraničných vecí vo Francúzsku a po roku 1800 ju podával na oficiálnych štátnych banketoch v Bielom dome.
Prvá dáma Dolley Madisonová, manželka štvrtého amerického prezidenta Jamesa Madisona, podávala zmrzlinu na inauguračnom plese svojho manžela v roku 1813.
Prvú francúzsku kaviareň, ktorá ponúkala aj zmrzlinu, otvorili v Paríži
v roku 1686.
Pred rozvojom moderného chladenia bola zmrzlina luxusom vyhradeným pre zvláštne príležitosti a jej výroba bola pomerne prácna. Ľad sa v zime vyrezával z jazier a rybníkov a skladoval sa v dierach v zemi alebo v drevených či murovaných ľadovniach, izolovaných slamou.
Ľudovou pochúťkou sa stala až vtedy, keď nemecký inžinier Carl von Linde vynašiel v roku 1876 chladiaci stroj. Ten pomohol zmrzline preraziť ako masovému výrobku, pretože vývoj priemyselného chladenia odstránil potrebu rezania a skladovania prírodného ľadu.
Kornútik so smotanou
A ako sa dostala zmrzlina do kornútika? Prvá zmienka o kornútiku ako jedlej nádobe na zmrzlinu je v knihe Agnes Marshallovej Book of Cookery z roku 1888. V jej recepte na „kornútik so smotanou“ sa uvádza, že sa „kornútiky robili s mandľami a piekli sa v rúre“.A. Marshallová bola vo svojej dobe slávnou autorkou kuchárskych kníh a pomohla spopularizovať okrem iného aj zmrzlinu. Patentovala a vyrobila zmrzlinovač a ako prvá navrhla použitie skvapalnených plynov na zmrazenie zmrzliny.
Zmrzlinový kornútik spopularizovala v USA Svetová výstava v St. Louis v štáte Missouri v roku 1904. Podľa legendy došli predajcovi zmrzliny na veľtrhu kartónové misky. Predavač vo vedľajšom stánku s vafľami, ktoré v horúčave nešli na odbyt, sa ponúkol, že urobí kornútiky tak, že zroluje svoje vafle. Nový výrobok sa presadil a ostatní predajcovia ho začali kopírovať tiež.
Zmrzlina na paličke
A ako vznikli nanuky, teda „zmrzlina na paličke“? Prvý si v roku 1923 dal patentovať americký výrobca limonád Frank Epperson. Podľa jeho vlastného vyjadrenia ju však vynašiel náhodou už v roku 1905, keď nechal vonku pohár limonády s lyžičkou – a limonáda cez noc zmrzla.Epperson nazval svoju zmrzlinu Eppsicle Ice pop, z čoho sa neskôr stal názov Popsicle, ktorý je dnes v USA ochrannou známkou pre tento typ zmrzliny. 9. októbra 1923 podal jeho krajan Harry Bust patentovú prihlášku na výrobu vanilkovej zmrzliny mrazenej na tyčinke s čokoládovou polevou.
V Európe aj v Amerike zmrzlinu vyrábali a predávali najprv len malé podniky, väčšinou cukrárne a reštaurácie. Jej priemyselnú výrobu vymysleli opäť v USA. Obchodník Jacob Fussell z Baltimoru v štáte Maryland bol prvým, kto začal vyrábať zmrzlinu vo veľkom. Obchodoval s mliekom a nakupoval čerstvé mliečne výrobky od farmárov v okrese York v Pensylvánii a predával ich v Baltimore. Pre nestály dopyt mu často zostával prebytok smotany, a preto z nej začal vyrábať zmrzlinu. Masová výroba znížila náklady na zmrzlinu a zvýšila jej popularitu, ktorá trvá až dodnes.
Prišla vám pri čítaní zmrzlina na chuť? Urobte si domácu:
11 super receptov na výbornú domácu zmrzlinu
Diskusia k článku