Ku ktoremu sviatku inklinujete? Totizto frajer mojej najstarsej dcery neuznava tradicne sviatky a kupil pre nich pobyt v style tohto amercikeho marazmu. Co mam robit: mam navarit nieco chutne aby dcera ostala? piect kolace alebo to vzdat? este ma napadlo ze si tam kupim tiez pobyt a budem im tam chrenit aby nahodou nieco nenastalo
@zareaguj
Ak sa dcéra rozhodne, tak žiadem koláč ju nezastaví. Nechaj tomu voľný priebeh a nejak bolo a nejak bude.
Každá mladá generácia je presvedčená o svojej pravde a nikto im to nevyvráti. Trvanie na svojom spôsobí akurát napätie, pocit krivdy a na to sa potom dlho a ťažko zabúda.
Verím, že tvoja dcéra vie ako sa správať aby "nenastalo". Veď si ju vychovala, tak jej ver. A, samozrejme, napeč, pekne zabaľ, aby nezabudla, že má mamu, ktorá ju miluje a má o ňu strach.
chodit na hroby mi pride uplne zbytocne - bud si na niekoho spomeniem /aj doma/ alebo nie a trcanie na cintorine na tom nic nezmeni
Halloween a Dušičky majú čosi spoločné. Tým jednotiacim prvkom je ich história a duchovia, strašidlá - svetlonosi vyrezávaní z vydlabaných tekvíc osvetlení neposlušným mihotavým plamienkom.
Halloween nám automaticky evokuje Ameriku. Našou tradíciou sú však Dušičky. Ide o noc pred sviatkom Všetkých svätých. Budete sa možno čudovať, ale Halloween a Dušičky majú spoločné korene.
Starí Kelti, obývajúci Európu, už pred 2000-3000 rokmi považovali túto noc za čarovnú. V ich kalendári sa ňou končilo leto a začínala sa zima. Verili, že v tomto čase môžu mŕtvi vstúpiť do sveta živých, že duše niektorých mŕtvych sa predtým, než opustia tento svet, vracajú a snažia sa ovládnuť živé tvory. Ako ochrana proti duchom slúžilo svetlo - najskôr v podobe ohnivých uhlíkov, neskôr sa umiestňovalo do vyrezávanej repy alebo tekvice. Európania po príchode do Ameriky vyviezli tento zvyk i tam.
Naši predkovia si tradície zachovávali. V čase pred Všetkými svätými už bola úroda z polí zozbieraná a ľudia mali viac času na zábavu. Stretávali sa, spievali, tancovali, rozprávali si strašidelné príbehy a okná, priedomia domov či ploty zdobili strašidelné lampáše.
Nepochopím. Dcére dovolíš frajera a chceš aby zostala doma... Zruš jej frajera, keď chceš, aby sedela pri tebe...
môj názor:
za vzdialenými zomrelými príbuznými tiež zapálim sviečku doma a v tichu spomínam..
no chodenie na cintorín-to je obrad,ktorý má svoje čaro..
krem toho-že večer vysviečkovaný cintorín je nádhera..cez deň vykvietkovaná rozkvitnutá záhrada-ak mráz nepokazí-tiež...postretám, tam mnoho odsťahovaných ľudí-niekedy veľmi dlho-roky-nevidených..je to -akoby-korzo raz za rok..
ja si tradície ctím..tradície mojich predkov..aj tým im vzdávam úctu..
ja som už stará na amerikanizáciu..
a mladí..??nech si zvolia svoju cestu..
ale jednu vec netreba američanom upierať... keď majú takéto sviatky, zahodia starosti za hlavu a bavia sa ako malé deti... viete si predstaviť, že sa oblečiete do kostýmu, svoje dieťa v kočíku oblečiete do kostýmu a idete na prechádzku, alebo do práce? že budete blbnúť a chodiť po susedoch... my sme národ príliš upätý, príliš sa berieme vážne, nevieme si sami zo seba robiť žarty... veď čo by o nás povedali susedia...
my sa na Všech svätých stretávame celá rodina na hrobe našej mamy, pretože sme dosť rozlezení po republike, také rodinné stretnutie u nášho otca, posedíme, porozprávame sa vždy sa pofotíme a máme úžasnú zbierku fotiek ako rok za rokom rastú naše deti, pribúdajú vnúčatá a pravnúčatá, ako sa meníme... a ja sa teším, že napečiem nejaké tie strašidelné koláčiky... aj keď je to americký zvyk :)
Ucia ich o tradicnych sviatkoch kazdej krajiny ,z ktorej rodicia deti pochadzaju.
Zijeme tu, snazime sa prisposobit, ale vsetky zvyky a sviatky oslavujeme po nasom starom sposobe z byvaleho domova - Ceskoslovenska.
Zdroj: Refresher.sk