Zaspomínajme

ivkamatko - bez fotkyivkamatko, 25. apríla 2021
Ahojte, dávam tu tému, pri ktorej môžeme zaspomínať. Keď ste po prvýkrát niečo varili, alebo piekli - aké to bolo jedlo alebo koláč? Podarilo sa na prvýkrát? Alebo máte nejakú spomienku na jedlo, pri jedení alebo varení ktorého ste sa dozvedeli nejakú výnimočne dobrú, prípadne zlú správu? Alebo jedlo, pri varení ktorého si vždy na niečo spomeniete?
Ja som mala 8 rokov, keď som upiekla medové rezy s kokosom. Rodičia boli v práci, ja som sa realizovala. Koláč sa vydaril. Každému chutil, ale mamke sa nepáčilo, že som piekla, keď som bola doma sama. Vysvetlila mi, čo všetko sa mohlo stať - že som sa mohla popáliť pri vyberaní z rúry, že pec ešte neviem poriadne ovládať... Mala pravdu.
Keď som chcela po prvýkrát niečo uvariť, rozhodla som sa pre zapraženú polievku. Len mi akosi nikto nepovedal, že treba miešať. Vznikla jedna veľká hruda, ktorá ešte aj vyliezla z hrnca na pec - vykypela.
A raz, keď som varila kurací perkelt, zazvonil telefón a dozvedela som sa zlú správu. Odvtedy si vždy pri varení toho jedla na tú správu spomeniem.

@zareaguj


Diskusia k článku

dvorka
Mám niekoľko spomienok na moje prvotiny. Už som tu na Vareche raz spomínala, že asi ako 12 - 14 ročná som chcela upiecť dukátové buchtičky a pri príprave cesta som nemala droždie. Keďže moja mamka kysnuté cesto nikdy nepiekla, nevedela som čo droždie je a tak som si vravela že ho asi nepotrebujem. Nakoniec som plech plný cesta ako na noky vyliala do záchodovej misy skôr, ako sa naši vrátili zo záhrady. Druhá spomienka, to som bola oveľa mladšia, sa viaže na varenie krupicovej kaše s mojím starším bratom. To sme obaja chodili na základku a pretože sme vedeli ako sa varí kaša v rozprávke, čakali sme kým nám z velikého hrnca bude kypieť a kým sa tak stalo, riadne prihorela a hrniec putoval do smetniaka. Neviem či si mamka všimla že jej jeden hlinikáč zmizol, no zmienili sme sa jej o tom až pri rozprávaní spomienok z detstva keď sme už všetci boli dospelí. Veľmi rada som piekla keď som už bola staršia a trolinku rozumnejšia, no ešte stále stredoškoláčka. Raz mal prísť domov po dlhom čase najstarší brat ktorý študoval v Brne a tak som upiekla bábovku, mramorovú. Vydarila sa mi a on mi ju pochválil tak, že vraj lepšiu ešte nejedol. Je to najpamätnejšia a najmilšia pochvala akú som kedy dostala.
haji
Příběh z dětství, jak jsem pekla palačinky už jsem tu na Vareche několikrát vzpomínala. Stejně jako oškvarkové pagáče. Palačinky skončily v popelnici. A pagáče byly úspěšné jen u mého strýce, kterému nevadilo, že byly tvrdé, ale hlavně, že v tom byly oškvarky.
Později jsem si často jsem vařila pro sebe něco dietního a myslela si, že je to bezpečné, že mi to nikdo nevezme. Od pohledu to byly blafy. Až jednou došlo na kedlubnový/kalerábový prívarok, který jsem si dělávala bez smetany. Nevím kdo se mi vloupal do kastrůlku, ale jisté je, že "padl za vlast" a na mě nezbylo. Pak se ukázalo, že takový prívarok se musí vařit pro všechny, že je lepší než smetanový. Rázem jsem měla výsadu vařit takovou dobrotu pro celou rodinu. Upletla jsem si na sebe bič. Protože to vezme velmi vela nastrúhaného kalerábu. Pro šest lidí na dva dny - není to sranda.
Brácha miloval krupicovou kaši. Maminka ji vařila bez pucíků. Zato babička ta se s tím nehrála. Pucík sem, pucík tam. A brácha pravidelně u takové kaše plakával. Pak se jednoho dne rozhodl a že on si ji bude vařit sám. Chvíli mu to rozmlouvali ale on byl jako dítě hodně paličatý. Nedal se a začal si krupici vařit sám. Babičku k tomu už nikdy nepustil.
@ivkamatko tak mám spojenou smutnou zprávu s chutí grilovaného kuřete. Už to sice opadlo, ale víc jak deset let jsem grilované kuře nemohla ani cítit, ani vidět, natož jíst. Dlouho jsem na sobě pracovala, abych to spojení změnila. Mysl je jako poškrábaná deska a spojení nechtěného prožitku je zákeřné.
nephilim
Komorný večer. Fajn. Však hrá mi tu David Bowie. Ideálne na spomienky.
Nepamätám si úspechy. Pamätám si neúspechy. Zákerné recepty. Recepty z kalendárov. Gazdinka 1984-2005. Časopisy. Roľnícke novinky. Vlasta. Tina. Slovenka. Život.
Akože halászlé. Použila som sardinky z konzervy. Čľup do WC. Tatko bol zdvorilý. Že reku nezbláznila si sa?
Už som tu spomínala. Plán: zemiakový šalát. Zemiaky sa varili. Ja som zatiaľ študovala. Ľahko erotickú literatúru. Byt sa vetral. Však iba pár dní. Hrniec smer kontajner. Zákaz vstupu do knižnice. //Pre mňa.// Aha. Šalát sa nekonal. Zákaz som obišla.
Pravidlo blahoslavenej Támar. Daj 300ml mlieka. Nasyp 500g krupice. Mala by z toho byť hladká kaša. Nebola, sviňa jedna. Chabé ospravedlnenie: sladké nie je moja parketa. Šla som do 6.ročníka ZDŠ.
Môj prvý pokus o tortový korpus. Děs a běs. V slzách som ho vyrazila na balkón. Šla si liečiť sebavedomie. Nakupovaním. Návrat domov. Brácho a pakoši //=kamoši pakobylky=pubertálni chalani=skartovačky=zožerú, čo vidia// dojdedali. Že dobré.
sovka62
@haji (26.4.2021 15:58)

Ja som deťom varievala kašu bez hrudiek, mama ma naučila pridať krupicu do studeného mlieka a celý čas miešať. Svokra sa s tým, ako si písala nehrala, hrudka sem, hrudka tam. A moje dievčence vždy reklamovali tú moju: Mami, a prečo v tej kaši nie sú halušky_ my takúto neľúbime....
sovka62
Tých pokusov a omylov bolo......, niektoré som tu už zverejnila. Tento, tuším, nie.
Naši telocvikári rozhodli, že šiesta B. ide pred koncom školského roka na stanovačku. Na lúku za Pílou pod Červeným kameňom. Stany nám postavili vojaci. Úžasné celtové domčeky s drevenou podlahou, každý stan dve železné poschodové postele, ešte aj plastové okienko ten zázrak mal. Kúpeľna bola v potoku, ktorý tiekol pod lúkou, toaleta za kríkmi, postupne stále viac a viac vzdialenými od tábora. Čo už dobre bude, mysleli sme si, kým sme si nepripomenuli, že sme dostali príkaz priniesť si ešus a potraviny, lebo variť si budeme sami. S kamarátkou Marienkou sme sa rozhodli, že si v jednom ešuse spoločne uvaríme zapraženú polievku. Masť, múka, červená paprika, sto razy sme videli mamy, nie?
Varilo sa nad vatrou. Žiadny kotlík, žiadna trojnožka. Ešus do ruky, držať a miešať. Tá rúčka pálila ako fras.
No, ochutnali sme, úplne bez chuti. Ja som navrhla pridať rascu, Marienka nesúhlasila, lebo tú sme nemali a navrhla som pridať múku. Pridali sme viac razy, chuť to nevylepšilo, tak sme tú hustú kašu vyhodili.
Až na druhý deň sme si spomenuli, že mamy tam dávali aj soľ. A tak sme do konca stanovačky varili jedlá typu chlieb s paštétou, mastný chlieb s cibuľou, chlieb s marmeládou a podobne.
Telocvikárom to bolo jedno, dnes by na nich asi rodičia podali žalobu.
nephilim
Pri hudbe sa dobre spomína. Dnes Fleetwood Mac. Máti bola učiteľka slovenčiny. Zopakujme si drámu. Časť I. Úvod: som stará vykopávka. Brácho ma na to vždy ochotne upozorní. Bylo, nebylo, existovalo Juno maslo. Jogurtový dezert Dolinka. Mlieko v priesvitnom obale za 8 Sk. Známky na pohľadnicu za 2,50 Sk, zmrzlina za 3 SK //viem, tromfnete ma//. Časť II. Zápletka: existoval hliníkový hrniec. Na mlieko. Lebo ho bolo treba prevárať. Mal dvojité dno. Mal otvor. Kde vodu naliať. A pískal. Časť III. Kríza: na to mlieko bolo načim číhať. Rado kypelo. Nuž číhala som. Časť IV. Peripetia/dejový obrat: mlieko takmer vrie. Ale nie úplne. Odskočím si cikať. Časť V. Katastrofa: za tú polminútu vykypelo.
mamec
@nephilim (28.4.2021 23:14)
Čo si ja pamätám, tak z toho pískacieho hrnca mlieko nekypelo. Iné bolo keď sa varilo v nepískacom, to skutočne stačilo nesledovať ho pár sekúnd. To bolo potom smradu :-)
bugout
Mam v živej pamäti ako som chcel urobiť super ryžu, nie z vareného sáčku, čím nechcem povedať, že zo sáčku je ryža zlá. Je to vyše 20 rokov tak medzi 20 - 30. Naštudoval som recept a hor sa na to. Prepláchneme ryžu (vykonané) v hrnci zohrejeme olej alebo maslo (vykonané) a ďalší krok bol ryžu opečieme. No a ako som ju treskol na ten olej vyšlahol obrovský plameň.... Plameň síce hneď aj zhasol, ale ryžu som už nedorobil to viem, ďalšie detaily si už nepamätám :-)
haji
@bugout (1.5.2021 15:15)
Připomněl jsi mi tím plamenem na sporáku jeden zážitek. V začátku /už je to dávno/ mého samostatného bydlení přišel Mistr na kontrolu plynového sporáka. Moudrý byl jak Šalamounove trenky a machroval. A že mladá paní, víte jak se zkouší únik plynu? Já nachystané mydlo, jar, ale děda, že nejrychlejší je to sirkama. Že kdo by čekal na bublinky?! A já už se pomalu kradla za roh kuchyně. Děda pustil všechny čtyři hořáky, chvíli mluvil a pak škrtl. Zapomněl, že si jeden hořák nevypnul .... Rana jako blázen! Viděla jsem kuchyňské okno jak se skla i dřevo prohnuly ven a skočily zpět do původní polohy. Bylo ticho. Nahlédnu zpoza rohu ke sporáku. Tam stál Mistr jako Lotova žena, ohořené vlasy, obočí a chlupy na rukách.... a rychle zavíral hořák. Oči se mu vrátily zpět až po štamprli. Bez řečí jsem nalila sobě i jemu. Procedila jsem mezi zuby, že má velké štěstí, že nejsem těhotná. Bo bych potratila.... Když odešel, pozametala jsem ohořelé chlupy, vyvětrala a nalila si do druhé nohy. Třepala jsem se ještě za hodinu. Někdy je dobré ustoupit. Alespoň za roh.
nephilim
Historický moment. Budúca švagriná = BŠ začala byť sympatická. Vyše roka som odkázaná na Skype. //Vďaka, Corona.// Nuž skypovali sme. Jej staršia sestra sa bohato vydala. Citujem BŠ: "Chápeš, nie? Ukazuje mi kuchyňu, že mramorová doska, šesť horákov sporák, ako keby vajco vedela uvariť, a koľko čo stálo, no šlo ma xxxnúť. Ešte mi hovorí, zober detiská von a zabav ich, ja idem variť obeď, mám bio jelitká. Ti poviem, keď rozpálila horák, naň dala panvicu a vzduch okolo normálne modrel, no som brala detiská von. Tá krava tam položila mrazené jelitká." Nasledoval diabolský úsmev. "Mali vymaľované. Taký výbuch si nezažila."
haji
@nephilim (4.5.2021 11:47)
Haha a to si ještě může pískat, že nemají zabudovaný alarm na velín hasičů a automatické hašení ve stropě, které se spouští kouřem. Mohlo být ještě veseleji. To jeden náš moudrý politik /o mrtvých jenom dobré/ si někde v podniku, který přijel navštívit s celou suitou, na tajnáša chtěl zapálit cígo. Zavedli ho do kuchyňky. To bylo slávy, sirén a vody za příjezdu roty hasičů...
alena45
Možno som to tu tiež už dávno písala. Mala som asi 12 rokov a v škole sme sa rozprávali o Vianociach. A tam sa hovorilo, že veľa spolužiakov má na večeru zemiakový šalát. My sme ho doma nikdy nerobili, ale zo školskej jedálne som ho poznala. Tak som si našla recept a urobila ho. Odvtedy moja rodina, či sestra, či deti chcú len ten môj šalát. Hoci sa privydali a priženili do iných rodín, chutí im len ten môj. Najobyčajnejší, s domácou majonézou a bez zeleniny.
ivkamatko
Ďakujem za odpovede, zážitky, potešilo ma, že ste a pridali k téme. Prajem veľa radosti a lásky k vareniu a pečeniu. Iveta. Maťko je môj vnukosynček, preto píšem pod menom ivkamatko
beatacsontosova
tak dobre som sa uz davno nenasmiala :-) ja mam doteraz v zivej pamati niekolko (a ze ich bolo spuuuusta) zazitkov z kuchyne...spravim caj, vsak na tom nie je co pokazit...OMYL. staci si zmylit cukor so solou. este som sa tesila ze aku ma peknu farbu. nie dlho. Dalsi pokus bol trosku "vaznejsi" - rezen a zemiakova kasa. rezen som neosolila za to zemiaky az moc. oboje v podstate nejedle, ale tatko pochvalil a zjedol. dodatocne ho lutujem. moj prvy vyvar. mamkina rada - vsak odoka, to uvidis, tak stipku. kruci, podla toho navodu by to neuvaril ani Einstein. polievka presolena az hroza. potom ma naucila vegetovu polievku a bolo (liter vody, lyzica vegety, rezance). piskotova rolada. dodnes mam respekt. VZDY sa mi zlomila. granadir s babkou. babka netusila co chcem, tak pozerala co robim. kto mal vediet ze tu cervenu farbu docielim mletou paprikou??? nakoniec babka pridala do zemiakov "pikant" - paprikovy skvely maglajz. farbu dodalo, no chutilo inak. no kedze zemiaky mam rada, cestoviny tiez, pikant som milovala, tak som zozrala. no a co ze to nebolo to co som chcela. teraz ho robim jak sa patri, vzdy za kotol a jem aj tyzden. drahy nezje. ze nie je tam maso. Pamatam bratovu prazenicu. dal oleja ze sa v tom vajce stratilo. ale skusil. potom si prihrieval cokoladu v hrnceku na sporaku. lebo vsak den predtym ma videl ako som to robila. zabudol, ze ten hrncek som mala v dalsom s vodou. hrncek aj s cokoladou isiel do smeti. krupicova kasa a'la babka. nikto nerobil lepsiu. mamka skusala, nikdy to nebolo ono. babka mala speci pohar (speci horcicak), na liter mlieka presne za ten horcicak krupice. konzistencia akurat. speci hlinikovy hrniec na kasu. vzdy sme sa pekne podelili - ja, brat a babka. liter akurat. dodnes ju nespravim taku aku ona robila. vela pokusov skoncilo tuhou gucou. casom som sa naucila a vzdy ked ju robim zaspominam na nu.
siuuu
Na svoje úplne prvé varenie si nespomínam, je to už pekných pár rokov či dokonca dekád ... začínala som klasickou kuchyňou - myslím si, že to bola nejaká polievka - tak viac ma začalo varenie baviť asi 8 rokov dozadu ... asi najväčší úlet sa mi podaril pri pečení jahodovej torty - teta, ktorá s nami bývala mi vymenila dózu s cukrom za dózu so soľou - cesto bežne neochutnávam, a mali ste vidieť to prekvapenie môjho muža, pre ktorého som tú tortu piekla keď si dal do úst prvé sústo - tých cca 150-200 g soli v ceste namiesto cukru urobilo svoje :-D
nephilim
Vraciam sa späť k tejto milej téme. Človek sa učí. Na vlastných chybách. Občas na cudzích. Skypovala som s máti. Tiež tu straší. Nakladala cesnakové puky. Poďľa @Mijaita Ospravedlňuje sa. Za nekvalitu fotky. Ale že výborné. Naložila ich s petržlenom.
Neter môjho zákonitého hrá na gitaru. Ja krájam bazalku. Dnes bude Caprese. Bazalka vonia. Až ohlušujúco. Blbosť, viem. Mám jej veľa. Pesto urobené. Časť rozdaná.
Mám rada saturejku. Oregano. Aj citrónové. Mäta je vraj pliaga. Množí sa. Nie v teple a vlhku. Mne v Španielsku skomírá. Medovka chytá hrdzu. Šalvia sa drží. Chcela som si urobiť radosť. Zasadila som colu. Tu som sa o nej dozvedela. Neprežila. Zalievala som.

Prečo o tom píšem? Najväčšia blbosť bolo kupovať hotové korenie. Vegetu. Rôzne zmesi. Na bravčové. Grilovanú zeleninu. Farmárske zemiaky. Grilované kura. Mala som ich doma aj dvadsať. Pri každom sťahovaní som ich vyhodila. Dnes si radšej namiešam svoje. azalku. Oregano. Chilli. Nasuším paradajky. Skúsim o rok ten nakladaný cesnak. Milujem kadeřávek=kučeravý petržlen. Nedarí sa mi. Priteplo. Zelerovú vňať rada. Tu to skoro nik neje. Od susedy som dostala plnú hrsť. Že odpad. Nigella je krásny kvet. A chutné korenie. Kupované korenie mi páchne. Toto nie je vegetateror. Je to o zvyku. Iste. Korenie nové. Čierne nepoužívam. Kardamom. Ďumbier. Sezam. To nevypestujem. Kúpim. Ale už nepotrebujem kupované korenie na ryby. Naučila som sa. Dám citrón. Občas kôpor. /Až tak ho nemusím/. Papriku nemôžem. Chilli si dodá každý sám. Cesnak detto.

Ďalšia blbosť: sóda bikarbóna. Miesto prášku do pečiva. Nikdy viac. Škoda cukety. Cukru. Múky. Vajíčok. Má pre mňa odpornú pachuť. Nie. Neprehnala som to. Radšej prdopeč. Krásne slovo.

PS: Ak máte veľa bazalky. Ja sa práve chystám na bazalkový olej. Pastu. Recept @klukodvody

 varecha.pravda.sk/recepty/bazalkovy-olej-a-bazalkova-past...



mirop
@nephilim (25.7.2021 16:51)

len male upresnenie, aby niekto nebol zmäteny:
- kaderavek = druh kelu, nerobi hlavky ale trhaju sa jednotlive kucerave listy
- kuceravy petrzlen = kudrnka




TOPlist