"Najväčšia haluz" v celosvetovej gastronómii

Milá @Ara šidka, všetko čo si písala je dokladované snáď vo všetkých domácnostiach, Jedlo, ktoré sme nemali ako deti radi, teraz zjeme. No u mňa je jedlo, ktoré nezjem ani teraz, hoci všetci vravia, že je výborné. Je to zelená fazuľa. Moja matka bola zo mňa tak zúfala, že raz ma dala kľačať ku stoličke, tanier s fazuľou na ňu, kolená boleli a začala som vyjednávať, nech mi ju nikdy nevarí, že radšej tu s rezancami. /Kuracia polievka , v ktorej stála lyžica v rezancoch/. A ďalšie bolo teplé mlieko, ako dieťa som videla dojenie a z mlieka sa parilo. Gazdiná mi potom naliala do hrnčeka a ponúkla. Odmietla som, že to kravička v-čúrala. Teplé mlieko som vypila 1.x ako 18 ročná, keď som ho okoštovala po uvarení, no chutilo :-)

vianocka s maslom a horcicou :-) to bol moj vynalez ked som mala asi 5 rokov, bola som chvilu sama doma a nic lepsie ma nenapadlo, ked sa mama vratila z obchodu a ze mi da nieco jest, povedala som ze uz som jedla a ked som jej povedala ze co, skoro odpadla :-)

Ja nikdy nezabudnem na to, ako som raz videla moju sestru sotva desaťročnú, ako jedla jablko spolu s cesnakom. Chutilo jej to ešte pár rokov, nikdy som to nechápala, a pred pár rokmi som to skúsila len tak zo zvedavosti. Bola som prekvapená, že chuť týchto dvoch vecí nebola zlá :))))

Poznám jedného človeka, ktorému veľmi chutí moja bábovka zv. Calta. Ale úplne inak ju jedáva, miesto tho, že by si ju vychutnal s dákym teplým mliečnym nápojom, on si ju namáča do kečupu!!

Nikdy v živote som nezjedla pľúcka na smotane - a som skalopevne presvedčená, že ani neochutnám.

Aj u nás, ako v každej inej kuchyni boli obľúbene a neobľúbené jedla.Najväčšia haluz u nás bola,keď v jedno sobotné dopoludnie som hľadala moje dcéry na obed.Zrazu ma oslovila pani naklonená z balkóna vedľajšieho paneláku,,hľadáte dievčatá,sú u nás,akurát som im dala fazuľovú polievku".No poviem vám,málom som odpadla,doma so ju nesmela ani spomenúť.Dnes sa na tom smejeme,fazuľovica je dobrota.

@arasidka ,my sme tu mliekovu polievku volali zmolkova ,lebo moja mama namiesto slizov do nej zavarila cerstvo nastruhane zmolky.Mne chutila iba na slano,bratovi s cukrom ;-)

arasidka a vianočné oplátky ? med , cesnak , orech to je dobrota
a napadne nás to len na Vianoce

a moj dedko jedol fazulovú polévku s makovými slížami z jedného taníra, ved sa to v bruchu aj tak pomíša, vždycky mi hovoril a ja som len zírala.

@angast , no vidíš?
Pečieme ich odjakživa, odkedy začali sliepky znášať vajíčka, kravy dávať mlieko a človek vymyslel vanilkový cukor :)))
Tá sestrina pochúťka v tom čase signalizovala niečo, čo sa dialo v jej tele, dáka potrebná živina jej chýbala, alebo ako by som to nazvala a tomu jablku s cesnakom predchádzalo olizovanie omietky!!!!!!!!! Nikto ju neustriehol, vždy bola na stene dáka mokrá machula. Vtedy bola mala s ňou i u lekára a ja si pamätám, že som sestre strašne závidela. Ona totiž dostala akúsi zvláštnu čokoládu - ktorá obsahovala liek. A predstavte si rok 1960 - ja som mala osem rokov a sestra tri a v obchodoch síce čokoláda bola, to by som tomu nášmu režimu vtedajšiemu krivdila, čokoláda na regáloch vždy bola, ale my sme žili veľmi skromne a cukrovinky neboli samozrejmosťou každodennou. A moja sestra ? Každý deň dostala svoju dávku čokolády! Ale krivdila by som aj mame, lebo maličký kúsok som dostala aj ja, lebo jej bolo ľúto, keď videla moje smutné oči. Vtedy vždy vymyslela dáku náhradu - narýchlo spravila karamelový cukor, pekne ho sformovala ako lízatko a maškrta bola na svete!

@ara šidka , ďakujem Ti, že si mi touto témou a aj mliečnou polievkou,ktorú aj mne,spolu s bratom, varievala mama a aj stará mama a na ktorej chuť som už dávno zabudla, pripomenula moje detstvo.Spomínam si na prázdniny na Horehroní,odkiaľ pochádzala moja mama.Keďže bola z desiatich detí, žili veľmi skromne.No a tak stará mama aj nám, vnúčatám varievala jednoduché jedlá,na ktoré bola celý život zvyknutá.Nám deťom však i napriek tomu,veľmi chutili.Jedným z takých bola aj,,Fučka", boli to rozvarené, popučené, zahustené zemiaky,navrchu s opraženou cibuľkou,pochutili sme si tiež na ,,Kukuričianke", ktorú sme jedávali buď na sladko,s cukrom a maslom,alebo s cibuľkou a slaninkou.No a o chrumkavej a voňavej ,,Haruli"pečenej ešte v klasickom,murovanom,,šporáku"okolo ktorého sme sedávali,alebo párkrát ako nezbedníci aj sušili,keď sme prišli ako myši mokrí od Hronu..No a niekedy zas postačil aj voňavý chlebík s domácou masťou a horčicou. A k tomu patril samozrejme ako ináč, hrnček domáceho kravského mlieka.Niekedy síce aj s kožkou,ktorú sme my,deti, asi ako jediné, moc nemuseli....

Dnes som sa mamy pýtala, čo to bolo za čokoládu. Nepamätala si, vôbec si na to nevedela spomenúť, akoby to počula prvýkrát. Nuž, nedá sa nič robiť. Dnes ma prekvapila otázkou, že vie, že v lete spadla, že to bol veľký náraz, ale vôbec nevie kde to bolo a kto s ňou bol. A ešte pred týždňom o tom začala sama rozprávať a bola v obraze. Zvykám si na to, že každý deň sa lúčim s "malým kúskom mojej mamy" - každý deň sa čosi z jej pamäti stráca do zabudnutia.
Zajtra bude mať 87 rokov - a hoci sme o tom dnes rozprávali,akoby sa jej to nebolo týkalo, zajtra to bude počuť prvýkrát :(

@ericka , mliečna kožka - i tu si mama poradila. Vždy nám ju stiahla po prevarení mlieka v hrnci / ešte pred tým, než sa vynašiel pištiaci hrniec na varenie mlieka/, a túto kožku si poriadne rozotrela v mištičke a potom si ňou natierala tvár. Keď to na pokožke uschlo, omyla si ju teplou vodou a bolo po kozmetike.

@arasidka , pripajam sa ku tym pluckam na smotane a pridam ku nim oblicky, jaaaaj, az mi husia koza naskakuje, ale tu mliecnu kozku z mlieka by som si dala hned, o tu sme sa s bratom stale bili...:-) ale kombinacia domaceho chleba s orieskovym maslom a olivami nema chybu...ako sa vravi, proti chuti ziaden disputat! Pijemny vecer!

Švagrovej detiská mali naj pochúťku surový zemiak alebo čerstvo nakrájané domáce rezance, samozrejme ešte nevarené.
Kto chodil do školskej jedálne na základnej škole pajšlom na smotane sa nevyhol. Raz za mesiac sa to dalo natlačiť do čreva.

haha aj my sme jedli surove zemiaky, tie kyptiky co zostali ked sa struhali na bryndzove halušky. a samozrejme sme ako supy cakali misku, kým z nej mama vyleje cesto na plech - o biele bola bitka, kakaove nam nevonalo :) boze to boli časy, ked sa nam maminky nebali dať surové vajícka pojedat...A pamatam si ze brat nehcel fazulu ani vidiet (každý piatok sa u nás varila fazulova polievka) tak mu ju babka pasírovala cez sitko do taniera. Minule sme sa s bratom na túto tému bavili - až doteraz to nevedel :)

@arasidka , poznam tiez tu polievku s mlieka a zavaranymi zamelkami (take male nocky - po cesky )- ktore boli z muky a mozna vajicka? Tiez sme ju ako deti lubily.

no a môj svokor jedával halušky so slivkovým lekvárom poliate omastou z masti a slaniny :-) až mu to v tom plávalo

@arasidka
dobré ráno do Pezinka z Považia...
mlieková polievka so strúhaným cestom a troška zemiačkov bola moja najobľúbenejšia desaťročia..túto zimu sme na ňu akosi zabudli..a to len preto-bo sa snažím mlieku vyhýbať-zahlieňuje-aj ked ho mám veľmi rada..
myslím-že taká malá " gastrohalúzka " je obľúbené jedlo môjho bratranca: uvarí si cestoviny=kolienka a poleje ich pudingom-a volá to -rýchle dukátové buchtičky...a je to celkom jedlé...:-))
tak..a ideme "operkovať"...pokojný chladný biely deň...:-))

@rados ť, Rozumiem všetkému - len mi ešte rozpíš - čo je to "operkovať", v tom som si nie načistom.

@arasidka , tá zvláštna čokoláda boli kalciové tabletky, pamätám si na ne mali čokoládovú chuť a boli takej nahnedastej farby. Preto ich sestra asi dostala, keď si písala, že olizovala stenu. Potrebovala vápnik.

no aj u nás bolo všelijako,keď mama varila niečo nakyslo s kôprom mne musela odobrať zvlášť

o tejto polievke sme sa s mamou bavili minulý týždeň. ja som vyrastala niekoľko rokov u babky, aj s bratancom, s ktorým sme rovnako starí. bože, to bolo besnoty, čo sme navystrájali. babka nám robievala túto polievku naslano a zavárala do nej kúpenské makaróny. v kuchyni, taniere na stole, prstami sme vylovili makarón a sŕkali sme milú polievku a smiali sme sa na tom, babka od šporáka skočila, plesk každému jednu po hlave, ná jak to íte, jecte poránno a né jak prasce a plesk druhú ešte pre istotu a len čo sa vrátila ku sporáku, makarón a sŕŕŕk a rehoty chichoty, prestali sme až keď sa začala vyhrážať, že na nás nažaluje dedovi, to už bolo vážne. :-)))
môj syn obľubuje chlieb s paštikou a čučoriedkovým lekvárom. veď - chute a facky sú rôzne. mama mala dve sestry. jedna nejedla kurence, lebo sa to len v hnoji hrabe, druhá nechcela jesť zajace, lebo sa s nimi hrávala, tak ich predsa nezje. mame to bolo jedno. zo školy chodievali samozrejme každá inokedy. babka zahlušila prvé, čo sa jej na dvore podarilo chytiť, spravila perkelt, prišla jedna sestra, čo je na obed? ale nie je to kura, že? né, to je zajác, to neny kura, šak vím, že to nelúbíš. mladá sa najedla a zmizla niekam, prišla druhá, ale né, to neny zajáčik, šak to je kura, dobrý je perkelt, najecte sa. a najedli sa všetky tri. mama sa ešte dnes smeje, keď na to spomína, a to je, prosím, dobrých 70 rokov. :-)

@arasidka
šak to robíš každý deň..píšeš o tom-preto viem..v kúpeľnom bahne sa neváľaš-bo o mamu sa staráš...:-)))mladšie robia o pair v zahraničí...nás doma takto život cvičí...tak to má byť..pre čistý štít..a z lásky..vyhládzať mamine od života vrásky...:-))))
tak k spokojnosti "operkuj"..ale aj VARECHU si pomerkuj...:-))

Ja si opekám klobásu, posypanú kakaom...podľa jednej Steinbeckovej postavy...k tomu horčicu a pečivo

@radost , božíčku dneskaj mi to nejako smíšne myslí, vidím čo neexistuje / na jedno m brázku som videla miesto ruží červenú mašľu - pozerala som bez okuliarov/, operkovať slovo som poznala, ale v rýchlosti, ktorou musím dnes kmitať celý deň mi význam slova ušiel, hádžem bobek na všetko, vaňa je plná teplej vody, idem sa ponoriť do tejto blahodarnej tekutiny a čo bude po tom, sa uvidí. Zatiaľ sa majte a premýšľajte o ďalších haluziahc, a ja už vidím ten krásny strom, keď každú haluz spojíme na vysoký rovný kmeň a vytvoríme tak pekný strom.

operkovat...asi to bude foneticky prepis slova au-pair a u nas sa z toho stalo i sloveso ; )) Radost je bud echt mlada au-pair a stara sa o deti, alebo je to babicka, starajuca sa o vnucata alebo mamicka na MD. Len tipujem...

@sniclik , tak to je ozaj bomba, ty budeš na tom strome mať miesto miesto šišky.

iniciativny blbec nadovsetko...; )) kym som tipovala, uz bolo vysvetlene!

@catch - nie si to, čo píšeš, som sa zasmiala. A čo ty? Žiadna "rodinná haluz", týkajúca sa experimentovania s jedlom?

ja sa na žiadnu výraznú "rodinnú haluz" nepamätám, okrem toho, že keď začala kečupová éra, tak môjho otca mohol šľak trafiť, že my sme si kečup dávali úplne na všetko, aj na vianočku s maslom :-) Ale úplne nepochopiteľné jedlo pre mňa v destve bolo v kamarátkinej rodine: keď som po škole prišla k nim, tak často mali na šporáku veľký hrniec a v ňom stál tuším tvaroh a na ňom vrstva syrovátky. Kamarátka a jej dve sestry si vždy odkrojili riadny krajec chleba, namočili ho do dej syrovátky, potom ho potreli bravčovou masťou a posypali kryštálovým cukrom. Pamätám si, že mne sa z toho doslova zdvíhal žalúdok, rozmočený chlieb by som si ani dnes nedala do úst. Opražené chlebíky v polievke musím zjesť ešte kým sú chrumkavé, lebo inak by som to nechala tak... a priznám sa ešte k mojej tzv. deficitovej úchylke: vždy som niekde uchmatla krabičku zápaliek a niekde schovaná som ohrýzla všetky hlavičky. To som bola hádam ešte škôlkárka. Čudujem sa, že som sa neotrávila, dodnes si pamätám na ich chuť, bola taká slaná. Mňam :-)

Keď bola dcéra pubertiačka a na palacinky si dávala škoricu a kryštálový cukor.. tak chrúmala s tým cukrom tak, že moje uši riadne trpeli :):):) Neskôr som odchádzala z kuchyne a nechala som jej holé palacinky, nech si urobí plnku do nich akú chce, lebo moje uši to nezvládajú:):):) Škoricové jedlo jej chutí doteraz.. ale našťastie už ma tak neprovokuje s tým chrúmaním :):):):)

tak koprovou omáčku a buchtičky zo šodó dodnes nemusím , v škole som priam nenávidel plúcka na smotane a dusenú mrkvu ...Fuj aj teraz mam zimovravky na chrbte až ma striaslo. Sú ale jedla na ktoré som postupom času zmenil názor , fazulové struky, držková polievka , aj také ladvinky by som si dal , keby mi ich mal kto spraviť a čuduj sa svete dnes mi chutí zeler,ktorý som ako decko vyhadzoval z polievky - dnes ho jem surový ,alebo ho pridávam do jedál , dokonce včera som urobil zelerové piré ... proste všetko chce svoj čas.
Ja ako decko som bol a aj som zostal na slané , ked som si sám niečo robil ,tak to bol chleba z maslom , horčica , čierné korenie a osolené .... môj otec si zasa dával vianočku s maslom a čabajkou.
@arasidka spomínaš jablko s česnakom ... ved to si dávame na vianoce do oplátok každý rok + niečo naviše - orechy a med

@ gordonko, veď hej, ale keď bola moja sestra ešte taká malá šušnanda, bolo nám to veľmi divné. Aj teraz, je už síce veľká šušnanda a furt mi je na nej šeličo divné :))))))))))))))))))))))))))

Chybali mi rezance do kuracej polievky robit sa mi pri horuckach nechcelo a v komorke tiez ziadne.Ostalo mi trosku uvarenej celozrnej ryze,tak som ju dala namiesto rezancov.Nam to tak zasmakovalo,ze uz ich tam asi ani davat nebudeme:-)) vyborne to je..

inak @rea1 si ma dobre pobavila... "babka zahlušila prvé, čo sa jej na dvore podarilo chytiť" :-) :-)

pravdou je, že chute a facky sú rôzne. kolega spieval ódy na zemiakové placky posypané kryštálovým cukrom, známa si do práce na desiatu nosila slaninu a zajedala ju makovníkom. vraj aké lahôdky. ja som neznášala kvargle. dokonca až tak, že sa mi hnusili ľudia, ktorí ich jedávali. nie preto, že kvargle smrdia, to mi nevadilo, boh súď, prečo. potom, tak po 40-tke som kúsok skúsila (veď nenápadne to vypľuť môžem vždy) a odvtedy sa ich neviem dojesť. ale iba takých čerstvých, max. týždeň starých, tie ostatné sú mi stále eklhaft. :-) presne ako otec. keď bol mladý, vraj neznášal paradajky. ani z vlastnej záhrady, hovoril, že ked ich jeho rodičia k niečomu jedli, musel odísť z kuchyne, lebo by bol šablil. a neskôr, keď na ruskom fronte bivakovali o hlade niekde pri paradajkových poliach, pásol sa na nich ako kobylka, rajčiny-nerajčiny, aké boli výborné. a potom mu už chutili až dokonca. haluze haluze, vyhaluzili ste sa. spomienky spomienky, vyspomienkovali ste sa. :-))

Krasna diskusia! Až mi je ľúto, že nemám o pár rokov viac a nezažila som také romantické detstvo na dedine s babkou a súrodencami, združenými okolo pece, či "šporhľa" a hrnca bielej polievky :-)
Ale "haluz" som si aj tak jednu vyženila :-) Moj muz, v case jeho stredoskolskych rokov považoval za najlepšie jedlo tie kučeravé rezance z instantnej čínskej polievky. Jedol to takým zvláštnym spôsobom, že ja som len hlavou krútila. Zalial si polievku a všetku vodu z nej vychlípal, vydlabal si obyčajný rožok a tie rezance do neho natlačil. Najlepšia pochúťka - Vifon v rožku :-D

A keď sme pri tom jedle.. tak teraz zažívam podobné kulinárske "haluze" s vnučkami.. keď majú prísť, tak vždy sa pýtam dcéry, čo im také uvarím.. lebo vnučky toto neľúbia, hento nemusia, tamto nechcú...a tak mám večnú dilemu.. keď robím parené buchty, tak pre staršiu vnučku len samotné buchty bez lekváru musím robiť.. vianočku bez hrozienok, "zeleninovú" polievku bez zeleniny len s haluškami :):):):)... Dúfam, že z toho vyrastú...

Diskusia, ozaj na pohľadanie! V našej rodine bolo tých " haluzových špecialít" hneď viacero, napr. rozvarená cibuľa z hov. polievky, vycuckávanie husacích, či kačacích hláv (bŕŕŕ) ap. Ale najhaluzovitejšia haluz bolo cesto pripravené pre kaprov, na ktorom si nesmierne pochutnávali moji synovia. Rodičia boli vášniví rybáry a vnukov brávali radi so sebou na rybačky. Mama vždy pripravila cesto podľa tajného receptu, viem, že dávala aj vanilkový cukor, aby to tie potvory šupinaté a kostnaté privábilo na návnadu. Raz milé cesto hľadá a hľadá a cesta nikde. A tí moji výkukovia zahlásia, že aké bolo dobré, aby ho urobila nabudúce raz toľko. Mama zhrozená, nevedela, či má utekať na pohotovosť, či ich zobrať psychiatrovi a či čo. Samozrejme to bez ujmi na zdraví prežili, ale odvtedy robila cesto pre všetkých kaprov vo vajdlínku. Ale, predstavte si, že ono fakt aj tým potvorám - kaprom chutilo. Všetci okolosediaci rybári chodili za mojou mamou, aby im trocha toho cesta podarovala, výmenou za zabitie a očistenia toho chudáka pažravého, čo neodolal vôni vanilky...

naše deti boli u tety na prázdninách a ujo sa ich raz opýtal, že čo by chceli jesť a naša dcéra mu povedal, že mastný chleba s magom. Ujo, môj švagor, sa čudoval: "Čo vás šlak bere, masný chleba s madom, kto to kedy videl" no ale keď sa ich 3x opýtal a dcéra, že ozaj chcú len ten mastný chleba z magom, tak sa pustil do krájania chleba, natrel ho masťou a zobral med, že ho teda natrie a detská spustili krik, že nechcú med ale magu.... no to už ujca šľak trafoval, tak kázal dcére aby mu ukázala prstom, že čo to teda chcú... a ona mu ukázala na fľašku s Maggi... skutočne naše deti mali také obdobie, asi dvojročné, keď jedávali mastný chleba pokvapkaný s maggi.... vôbec neviem kde k tomu prišli ale mňa ešte dnes striasa...

Ja nevypijem prevarené a teplé mlieko ani za nič na svete,mne jednoducho "smrdí", surové studené nie je problém.Keď som bola malá, mama naplnila kojeneckú fľašu s mliekom, mňa na ruky a išli sme vraj pozrieť do JRD ako kravičky papajú, no a ja som nepapala, obsah fľaše doniesla domov nezmenený,med tak isto. Neskôr tekvicový prívarok a teraz sa ho neviem dojesť, med-len lesný a do čaju keď sa idem od kašľa. A nedávno sme spomínali s bývalou spolužiačkou zo ZDŠ-ky, ako jej u nás chutil "Módený chleba".To nám robila starká:krajec chleba natretý bravč.masťou alebo maslom, bohato posypaný cibuľou, soľ, čerstvé mčk, posypať mletou červenou sladkou paprikou a pokvapkať octom, pochúťka aj teraz.

tiež som kôpor ani cítiť nemohla. teraz som načisto skôprovaná. keď píšu lyžicu, dám dve, aj to mi je málo. ktovie, čo mi chýba, ale chlorofyl to asi nebude, lebo zelenkastá som každú zimu až do prvého slnka ;-D. jedávala som mastný chlieb so slivkovým lekvárom alebo s jablkom. jablková verzia trvá podnes. a milovala som sladký makový lupáčik so syrom a kečupom... sestra ako malé dieťa mala postieľku s kovovou ohrádkou. stála v rohu postieľky a z celej sily sa kývala doprava-doľava. postieľka trieskala do steny až bola diera. sestra prišla k diere, oblizla dudlík a namočila do tej diery. šup do úst a tak dokola. nakoniec tiež dostala tie veľké béžové tablety... ani jedna z nás nezje "slizké mäso" (pľúcka na smotane) do dnešného dňa. ja ani držkovú a to som chutnala odborníkmi do neba vychválené verzie. keď sa nedá, tak sa nedá... nenávidela som, keď ma nútili ochutnať olivy. teraz by som len olivy vyjedala z obloženej misy... celé detstvo som jedla kapra aj iné ryby. teraz mi ryby vôbec nejdú pod "fúzy"...sestra podnes nezje ani za nič zelenú fazuľku, tvrdí, že má vlasy...a babka nám robila žĺtok s kakaom a práškovým cukrom vymiešaný do peny a každá sme dostali svoju šáločku, keď sme sa u nej kúpali vo vani. to som milovala...pekné spomienky, pekná diskusia, vďaka :-)

@aroooo ja mám od malička rada kožku z prevareného mlieka a môjho muža až trasie :-))) a krupičnú kašu som si vždy žiadala s "hrčkami" hladká ma nebavila, ale hrčky museli byť malé, prevarené aj vnútri, nie veľké guče. a dodnes mám rada aj kožu na pudingu...samé gastro-úchylky...

@irenaw , tak potom sme tu už dve úchyláčky, ktoré milujú hrudky a kožu na pudingu. Pardon, aj moji synkovia, a to sú už statní chlapi, a starší má už tri dcéry v puberte, a keď som robila krupicovú kašu, tak všetci kričali, aby som nezabudla na hrčky.
No a nedá mi spomenúť jedno tiež zvláštne jedlo kombinované so šalátom, ja som to tu už niekedy veľmi dávno písala, že keď sme ešte patrili do opatery našich rdičov - a bolo to už fakt veľmi dávno :)) , mama uvarila kurací perkelt so smotanou - či paprikáš sa to správen volá ? My mu nadávame perkelt. No a ako áno, ako nie, spred predchádzajúceho dňa zostala miska obyčajného zemiakového šalátu s cibuľou. Nič iné, len krumple s cibulu. A keď sme obedovali, dívame sa na tatina, a on si pochutnáva na perkelte s haluškami a sem-tam si naberie trochu toho šalátu. No a že sú deti veľmi učenlivé, chceli sme aj my ochutnať. A tak sa táto zvláštna kombinácia stala našim rodinnou špecialitou. Ešte dodnes, keď máme tento "perkelt " doma, nezjem ho bez toho, aby som si aspoň surovej cibule nenakrájala na porciu mäsa a halušiek. Jednoducho mi to chýba.

Tak teraz sa ukázalo na týchto všetkých príbehoch, že čo človek - to iná chuť do jedla.
Iná predstava o dobrotách, si predstavte, ako si len tie naše chuťové bunky a mlsný jazyk dokážu rozkázať a my tomu podľahneme :)))

Nemala som rada mastný chlieb, keď som videla súrodencov s krajcom ako ruka a masti na prst, až ma striasalo. Ja som si jednu stranu krajca narýchlo namočila vo vedre s vodou, posypala na hrubo práškovým cukrom a pochutnala som si ako na zákusku. Ak som mala chuť na slané, drankala som od mamy zásmažku. Áno, úplne normálnu zásmažku do polievky, musela mi ju natrieť na chlieb, trošku prisoliť a mňam. Ometala som sa okolo nej, aj keď pražila cibuľku, napr. pod guláš. Omŕzala som dovtedy, kým mi na krajček chleba tej cibuľky nenaložila a neprisolila. Pokojne by som bola zjedla aj všetku, čo mala pod to mäso.
A naša starká, tá bola majster improvizácie. Milovali sme makové a orechové rezance. Občas boli, ale keď sa mak a orechy míňali, dala ich len trochu, pridala rozvarený slivkový lekvár a mali sme cigánske rezance. A viete čo sú "lekvárovie babrančoke"? Nuž, tie prišli na rad, keď už orechov a maku nebolo, musel nám stačiť ten lekvár, len tomu jedlu bolo treba vymyslieť meno.

@sovka62 , my sme im hovorili dážďovky.
Ešte som si spomenula na jedno "medzijedlo",keď mama varila hovädzí guláš, a my sme boli už veľmi hladné, tak nám krajec chleba omočila v tej dobrej paprikovej šťave, osolila a my sme mali pochúťku.

Babicove dobroty:-D:-D:-D:-D

Babicove dobroty - a ktože to bol, Danča?

Aj ja mám rada kožku z pudingu. Ako malá som mala najradšej taký vlažný puding, poliala som si ho, ale tak riadne, pomarančovým sirupom z obchodu a potom už len mňam. Už teraz sa teším na Veľkú noc, že si dám zemiakový šalát s majonézou, plátok údeného mäsa, plátok pečeného syrka a vianočku. Kombinácia sladkej vianočky a ostatného slaného, juj, už mi slina tečie :)

Hovorí sa, že každých 7 rokov sa mení chuť u človeka.....ja som nemohla ani vidieť paradajkovú polievku, a mama, keď videla, ako mi je z nej zle, ani mi ju nenútila, teraz nie je problém....zaujímavé ale, že omáčku som zjedla. A mala som rada maslový chlieb s kalerábom. Mama zasa jedla jablko s rožkom, alebo rožok s čokoládou.
A @ara šidka, tú tvoju Njväčšiu haluz - sladká mliečna polievka so slížami - jedával môj muž a keď videl, ako ma striasa, naschváľ chodil za mnou s tanierom v ruke a núkal ma - na, vezmi si, nechceš? atď.

@arasidka
To bola taká relácia na tv Nova, neviem či to ešte dávajú, telku skoro nepozerám....A varil tam jeden pán, ako hovoril, pre bežných ľudí:-) Videla som videá na youtube a skoro ma švaclo z toho, ako znásilnil niektoré potraviny, ale rehotala som sa viac než dosť, pretože sa radšej budem smiať ako plakať nad tým akí s niektorí ľudia blbí...:-)

@daniella9 , akosi som to prehliadla, nikdy som to nepozerala. Ale - vraví sa, proti gustu žiadny dišputát:)
A čo ty? Nikdy sa ti nestalo, že by ti zachutilo niečo, čo sa vymyká akože normálu?

@arasidka
popravde, ani neviem, myslím, že asi nie:-)
Skôr sa mi sem tam zvykne stať to, že sa dobre najem a môj žalúdok to nejak nezvládne:-D
Ale hento je hnus, totálne zlikvidoval tuniaka a ešte sa divil prečo je taký drahý, do mäsa dal banán, do omelety múku, kurkumu nazval kukurmou a označil ju ako japonský šafran, všade je kopa oleja, hádže všetko jedno cez druhé a pod...No proste ja by som z toho nič neochutnala. A navyše sa mu podarilo v Afganistane priotráviť polku českých vojakov, ktorým tam prišiel navariť...
Proste tie jeho jedlá sú ešte horšie ako blafy:-)

dnes už nie, ale zajtra si pozriem tie videa, dnes som už tak unavená, že dokážem iba zaspať :)) Tak dobrú noc
Dúfam, že víchrica za oknom do rána trochu utne, vraj do polnoci by to tu malo vyčíňať. Pred domom už máme riadne záveje, hoci cesta je čistá ako sklo.

Môj brácho v čase puberty spráskal čo videl: zbytok knedlíka s paradajkovým pretlakom, džemom alebo horčicou. Otec ľúbil zemiaky, opiekol si ich s cibuľkou a k tomu si dal - chleba. Volali sme to "otec s materou". A ja? Ja som si robila bravčovú masť s cukrom a kakaom .....
U nás sa vždy zjedlo všetko, nič sa nevyhadzovalo, ani si nepamätám že by sme hento alebo tamto neľúbili. Preto sme aj v družine všetko pojedli od špenátu cez pľúcka na smotane až po BB puding s kožkou a šťavou.
Ja som tak naučila aj moje deti: čo sa položilo na stôl to sa jedlo.

tiež som si propomenula tie hnedé sladké tabletky, tiež som ich ako malá užívala, boli to kalciové tabletky, pamätám si, že ich mama musela schovávať pred bratmi, ktorí mi ich závideli.
Môj synovec ako prvák v škole na tému moj obľúbený obed hrdo vyhlásil, že špagety s jogurtom a tie si viem urobiť aj ja, a to hned , ked pridem zo skoly domov, vezmem hrniec, dám do neho vodu, postavím na sporák, ked je voda teplá dám tam sol a špagety zo sáčku, ktorý kúpim v obchode, ked sa uvaria tak ich vyberiem na tanier a polejem ich jogurtom , ktorý som tiež kúpil v obchode , zjem to, no a potom čakám, čo mi mama dá ešte dalšie k obedu, lebo ona príde z roboty neskôr ako ja zo školy.

moja babka robievala taku slanu kukuricnu kasu, volala to " zameska" , polialo sa to maslom a posypalo tvarohom - raz som to s tym maslom prehnala a tak zle mi prislo... nikdy viac som tu kasu jest nechcela :)
este perly z pionierskych taborov - studena mliecna uhorkova polievka v polsku a visnova v madarsku.. brrrr :)

arasidka: moja haluz? uplne normalna - ohriankovany chlieb potrety cesnakom, na to maslo a ...mrkva...a k tomu biele vinecko ; )))
Co ale kolegovia a mama stale rozdychavaju...spravim si instant kafe tak, ze zalejem vriacou vodou do polovice a zvysok dolejem "kohutovicou" (voda z vodovodu)...aby to malo normalnu teplotu a mohla pit hned!

pre mňa bola dosť veľká haluz, keď som u svokrovcov videla "chrenovú omáčku". žemle potrhané, zaliate hovädzím vývarom, čerstvo strúhaný chren a k tomu hovädzie z polievky. jakživ som také nevidela, vyzeralo to, akoby to niekto už raz zjedol :-) ale chutilo mi. do taniera fazuľovice nasypať surovú cibuľu sa mi tiež zdá zvláštne... v tehotenstve som hovädziu polievku zajedala čučoriedkovým jogurtom a zapíjala vodou s citrónom. aj dcéra má rada hovädziu polievku a ja sa odvtedy nemôžem na čučoriedkový jogurt ani pozrieť :-)))

@irenaw nemáš náhodou svokrovcov z Malaciek? lebo tam som takéto čosi videl, aj ochutnal a volajú to "PLPA"... tiež som mal divné pocity z toho...

áno @kimlo korene sa tiahnu tým smerom. prvýkrát počujem ten názov. aj ten je veru divný ;-)

@irenaw , keď už spomínaš hovädziu polievku a chren. Ak budeš chcieť vyskúšať toto spojenie dvoch vecí, tak do polievky na tanieri si pridaj čerstvo nastrúhaný chren - tak asi štvrťku malej lyžičky. Naučil ma to môj svokor, tiež mali taký zvyk ako my, vybrať mäsko hovädzie, zeleninku, a ešte pred podávaním polievky si pochutiť na tom, pritom nechýbal ani chren k mäsku. A tá chuť polievky s chrenom sa mi zapáčila a zostalo to i naďalej u nás zvykom.

@daniella9 , tak som si pozrela tú cestovinu so slaninkou, rukolou a smotanou. Vzhľadom k tomu, že rukolu používame do šalátov, ja ju ale veľmi nemusím. Recept je pre mňa niečim takým, ako si študenti varia narýchlo večeru, aby neumreli od hladu na intráku .
No a k tej omelete, priznám sa ti, že ju robievam na slano i na sladko , a aj ja do vajíčok pridávam trochu múky. Tak mi chutí najlepšie. Dokonca ju v oboch prípadoch jemne osolím, ak ju robím na sladko, tak len štipec soli - aby" nebola planá".

@evanaaa , často som si ako školáčka brala do školy desiatu - dva rožky a jedna Rumba, chutilo mi to dokopy ako dobrý koláč. Asi pred pol rokom som si na to spomenula, mali sme doma jednu orieškovú Rumbu a čerstvé pečivo, no ale som pochutila, ale jak?!?!?

Áno, "plpa" je záhorácka chrenovica. Lenže ju treba zapíjať nejakou lavórovicou alebo záhoráckym trojchlapovým vínom.

Ak si dáte čerstvo nastrúhaného chrenu do horúcej hovädzej polievky, tak máte zaručene po zápale pľúc, sopli, teplote a chrípke......

Len odvahu priatelia!

dobre citanie si vymyslela @arasidka , ja tiez patrim do skupiny, co lubia kozku na pudingu, ked som bola mala, s bratom sme ranajkovali cokoladovy BB puding, varila ho stara mama, ktora s nami byvala, kym isla do roboty a ked sme potom vstavali do skoly davala nam ho mama, studeny s kozou hrubou ako od aligatora, dobrota;)

@hubata , tak tak, dobre o tom chrene vravíš, čo piješ?

@zuzkabluzka , a ten BB puding bol najlepší, keď sa do klasického plechu, alebo porcelánovej misy naukladali piškóty, jaj, až mi sliny tečú, hneď by som si ho navarila!

jaaaj..kedysi bolo všetko lepšie..aj koža na pudingu...aj poctivý chren..aj 15.marca počasie "ven"...asi je po SLOVENSKU na cestách...mliečny deň...:-)../pozerám správy v telke-božie dopustenie veľké.../

@radost , som počula jednu dobrú hlášku: Aké jednoduché, zrazu zmizli z ciest všetky výtlky!

Jáj dievčence aká dobrá debatka :):):) No ale debata na tehotenské "haluze" by bola snáď ešte zaujímavejšia.. napadlo ma to dnes, keď som si dávala kyslú kapustu /protichrípkovo, keďže som už tretí deň trocha nakapatá, tak sa kurírujem tradičnými receptami/... no a pri tej kapuste ma napadlo, že keď som bola tehotná, tak som ju jedla s parenými buchtami.. júj ešte teraz ma striasa, ako mi to vtedy mohlo chutiť :):):)

prečítala som si vaše haluze je ich požehnane, tiež nemusím plúcka a kožu z mlieka , moja svokra jedávala jablko s chlebíkom, mne chutili hrušky s čerstvým chlebíkom ale v tehotenstve som dokázala na posedenie zjest flašu kyslých uhoriek a štavu pit ako vodu, no dodnes si spomínam ako velmi mi chutila hladká múka, rovno zo sáčku lyžičkou a zapíjat kohútovicou, vodou z kohútika, dodnes nad tým krútim hlavou a dumám že prečo... :))

Názorné príklady, koľko ten náš organizmus vydrží. A čo pomýlené chute počas tehotenstva ? Moja starká mi v tehotenstve tajne vychlipkala pollitrovú fľašku dobrej slivovice. Mala vraj takú chuť, že keby nebolo doma, šla by do obchodu kúpiť.

jáááj, tehoenstvo... jáááááj, to boli časy! V r. 1971-72, keď som bola prvýkrát v tom divnom stave, musela som každý deň zjesť ten klasický dobrý jogurt v sklenenom pohári, stál tuším 1.30 Kčs. Bol pre mňa tým najlepším, čo vôbec kedy človek vymyslel. Nezjesť ho, koniec! Tragédia! Okrem jogurtu bol pre mňa sviatok preveliký, keď som išla s Al Rašidom do miestnej reštiky, a tam som si dala viedenskú roštenku. Dodnes si pamätám chuť pečenej cibuľky do červena, namáčanú v horčici a hranolky.
Pri druhom takomto stave deväťmesačnom, som musela zjesť každý deň ruské vajce, v tom čase / 73 -74 / to u nás prekrstili na Henryho vajce. Mne to bolo fuk, či Henry, alebo Rus dáky, hlavne, že ich v našom bufete mali, keď neboli - amen-tma-tragédia. Potom prišla krátka pauza, plánované rodičovstvo nám dokonale vyšlo - najprv dcéra, potom držiteľ rodu - syn a malo už stačiť , aj pr našu radosť a starosť aj pre štát. Nooo.................a potom to prišlo, tak znenazdajky, len som zistila, že sa tentokrát zase nevyhnem rodeniu - a boli to muky pekelné, bolo plaču za dva vozy, bolo vytýkanie a na druhej strane presviedčanie, že sme boli pri tej činnosti dvaja.... veď to poznáte!! A začali zase mnou lomcovať chute bláznivé, čudné, absurdné , ale hube sa to páčilo. A v tomto prekvapujúcom treťom tehotenstve som musela každý deň vypiť pohár červeného vína zn. Červené kláštorné. Ak nebolo - amen-tma-tragédia! A zároveň to bolo obdobie, keď som dostala šialenú chuť na "handrovú omáčku/ , po ktorej mi bývalo zle už len pri pomyslení, že by som ju mala jesť a začala som aspoň trochu tolerovať jedlá s kôprom.Ten som si obľúbila omnoho neskôr, to mi už ale tehotenstvo nehrozilo, bo už som prešla "zebru" - rozumiete, že?

mastny chleba s krystalovym cukrom???ooojha no to neviem ake musi byt,ja si svoje detske jedla pamatam dobre kedze to nebolo tak davno :D najradsej som mala rohlik zo sunkou a kakaom to je klasika to som jedla stale na ranajky na obed aj veceru az bola mama zufala alebo u babky cesnacku a mliecnu polievku s vajickom alebo podkoznu babu mnaaaam

nooo..handrovú som nemusela ani pred zebrou-ani po zebre...tak ja uvarím omáčku-vypnem-a hodím to zelené..to "handrovo" varí moja mama podnes..no-des...:-)

Aby vás nenapínali "handry" v handrovej omáčke, je tu ľahká pomoc: najprv si urobte omáčkový biely základ aký chcete podľa vašej chuti a potom zelený šalát nasekajte na drobné kúsky a len vhoďte do hotovej omáčky.
A to potom bude paráda, nič vás už nenapne!

Handrovú polievku som nikdy nejedla, u nás sa varili podľa hubatej - najprv polievka a na stole šalát, takže na handry nedošlo. Jedla som polievku z vyvárania vechťov a utierok - to varili u nás v závodnej kuchyni. Neviem, ako sa im podarilo uvariť niečo také odporné, ak to neboli tie vechte. Druhé miesto v rebríčku zaujíma nemecká ovocná polievka. Bolo to čosi svetločervené, mútne, ani studené, ani teplé. Nechutilo to po ničom, nevoňalo po ničom, také sladkokyslé nič. Pravdepodobne pri nemeckej šporovlivosti prišli kuchári na to, že by sa po umytí hrncov od lekváru dala tá voda ešte použiť - zahustiť a polievka je na svete. V polievke plávali želatínové guličky. Spolužiak pri stole ich okomentoval - jeeeeej, to sú slimačie oči. A začal rozvádzať túto tému, ako kuchárky ráno za rosy vybehnú na trávnik pri škole, zbierajú slimákov a potom im vylupujú oči do polievky. Tak to mi už úplne prešla chuť.
No a absolútny hit - kožka na mlieku. Dočítala som sa, prečo deti nechcú kožku - mlieko obsahuje trochu síry a pri preváraní sa tá síra zhromaždí na povrchu - v kožke. Deti majú jemnejší čuch aj jazýček, preto im to smrdí.

@hubata , šalátovku u nás varil otec hlavne, a vždy len k obedu, malú porciu, a robil to presne tak, ako ty píšeš, šalát nakoniec, aby bol čo najviac svieži, ale aj tak som to " nemusela". Často bol otec v nemocnici, mama chodievala za ním, lebo nás - deti, k nemu nechceli pustiť. A najlepšou pochúťkou preňho bola práve táto šalátovka, mama ju vždy čerstvú uvarila a ponáhľala sa za ním.

zábavnú a príjemnú diskusiu si veru vymyslela.... ja by som napríklad už nikdy, aj keby mi na krk skočili, ako sa hovorí nezjedla slepý guláš. U nás sa tomu hovorilo slepota,gulášová polievka s cestovinovými fliačkami. Naša mama ju varievala každý piatok a my so sestrou a bratmi sme išli zo školy takmer s plačom keď bol piatok...tá nechuť v nás súrodencoch zostala dodnes. Spomínam aj na kolegyňu,ktorá jedla vianočku zásadne s údeným mäsom a ďalšia haluz boli korbáčiky s horkou čokoládou. Môj svokor varieval marmeládové tašky omastené bravčovou masťou, tie občas aj robím a na tie si zvykli aj moje deti. To,čo popisuješ u mamičky dôverne poznám, tiež som si tým prešla. Prajem peknú nedeľu.

@stacy77777 , slepý guláš robievam často , máme ho radi. Ale! Ale ja ho urobím slepý len na jedno očko :) Najprv usmažím cibuľku, potom na to dám papriku zamiešam a vhodím rovno zemiaky nakrájané na kocky spolu s rozkrájaným kúskom klobásky.Zamiešam, nechám v tom červenom základe pár sekúnd zasyčať, podlejem trochou vody, varím, pridám soľ, mletú rascu, keď je to uvarené, pridám trošku Vegety, alebo jeden zeleninový bujón, alebo hovädzí, jemne zasmažím a nakoniec poprášim majoránkou a roztlačím trochu cesnaku. Takto vznikne dobrá "desiatová polievka", ako zvykli hovoriť robotníckym polievkam v bufetoch. K tomu slaný rožok , fúha, najeme sa do prasknutia.
A tvoj svokor varieval tak, ako sme aj my varievali, než sa u nás udomácnil olej, alebo to zalievame roztopeným maslom. Najväčšou pochúťkou u nás sú čerstvé rezance, dobre omastené bravčovou masťou, najlepšie s takou, ktorá je už na spodku nádoby s masťou, kde je aj výpek - zostatky rozdrobených oškvarkov. Netreba na ne už nič pridať, je to chutné aj tak.

@hannah22 , tie kyslé uhorky aj mne chutili v prvom tehotenstve, zjedla som všetky z domu, blízkeho susedstva aj od príbuzních...Iba jedny mi nechutili, dali tam kôpor ktorý mi vtedy nesedel, takže uhorky rýchlo "vybehli" von...ale kedˇ som znovu jedla iné, bolo v poriadku.

@arasidka veru skúsim, chren mám rada, hovädziu polievku tiež a odvaha mi nechýba :-) BB puding, maškrta môjho detstva. mama navarila, naliala do zaváraninových 7-deciek striedavo s piškótami a išlo sa k vode. keď sme spásli paštekové chleby s paprikou a paradajkou, vyfasovali sme každá svoju fľašku a to sme mali na celý deň. nič lepšie nebolo, keď nás bledomodré vyhnali z vody. šalátovú alias handrovú ja volám vechťová a veru mi neprišla k chuti dodnes. či malé kúsky, či väčšie, či čerstvý, či mľandravý, všetko jedno. na tú ružovú polievku v škole tiež nerada spomínam. ak ste našli jednu čerešňu v nej, tak ste mali šťastie, ktovie, prečo v jedálnom lístku stálo čerešňová. sestra pokladá za haluz, že si odtrhnem z rozmarínu a len tak ho žujem pokiaľ má chuť. o maslovom chlebe posypanom kôprom nehovorím. slepý guláš je tiež jedlo môjho detstva a mám ho rada podnes. kedysi mi jedna žienka rozprávala, že nikdy nerobí parené buchty, ale keď sa jej zvýši knedľa, nakrája ju na plátky, zohreje na pare, natrie lekvár, pokvapká maslom a posype grankom. vtedy mi to prišlo ako veľká haluz, ale dnes už nie som tak radikálna :-) aj paradajkový lekvár sa mi zdal haluzou až som jeden skúsila a prestal byť haluzou a odvtedy ho robievam. pred pár rokmi bola aj hokaidová polievka v našich končinách haluzou, keď mi ju v práci videli, tak sa ma opýtali, z ktorej planéty som prišla :-) doma majú za haluz aj to, že keď mám chuť na sladké, dám si lyžicu melasy a vybavené :-)))

ale som sa rozpísala...čo narobím, keď ste mi toľko vecí pripomenuli a všetky príspevky ma bavili :-)

Veď toto! Je to zaujímavé, čo všetko človeku zachutí :))

Hehe peknu temu si nadhodila, nikdy nezabudnem na mamin "olovrant" teple kakao a v nom nakrajane rozky na kolieska :-P, nieco hrozne...
Moja dcera nastastie zje takmer vsetko, nema ani dake zvlastne chute (zatial) ale aj tak je u nas najvacsia haluz Spagety posypane kakaom...tuto "gastro haluz" si priniesla z prazdnin zo Slovenska :-)))

@langoska , biela melta v pollitrovom hrnčeku a k tomu nie pečivo, ale krajec chlebíka. Môj dedo Jozef nič iné ráno nejedol, ako keby som ho videla pred sebou: v kúte veľkej kuchyni stála starodávna drevená lavica s vyrezávaným operadlom. Pod maličkým oknom so šiestimi tabuľkami skla, so širokánskou parapetou plnou červených muškátov, sedával každé ráno na svojom mieste. Dívala som sa,ako si chlebík láme v ruke, každý kúsok namáča do pariacej sa melty s mliekom a hlasno sŕka. Sedela som na druhom konci lavici a opakovala som to po ňom. Nikto nerozprával, lebo pri jedle sa hovoriť nemá. Keď sa celý obrad s jedením skončil, teta Marka spratala riady zo stola, uložila ich do kovového "šáfika", v ktorom sa zohrievala voda na šporáku. Dedo Jozef chvíľu ticho sedel s položenými rukami na drevenom stole, potom siahol do čiernej vesty a z maličkého vrecka vytiahol strieborné hodinky na dlhej retiazke, pozrel sa na ne, pohľadom skontroloval staré nástenné hodiny a pomaličky vyšiel na dvor. Just na druhej strane pod oknom bola drevená lavička šikovne pripevnená o múr domu. Sadol si, stiahol čierny zamastený klobúk do čela a zavolal: Ančika, dones mi ten paklík s fajku. O chvíľočku sa spod klobúka dymilo a dedko s prižmúrenými očami potichu sledoval, čo sa deje za plotom u susedov.Býval tam jeho kamarát dedko Takáč. Ten nosil just taký istý širák ako dedko a mali rovnaké palice. O chvíľočku sa otvorila nízka bránička a dedko Takáč zaujal miesto vedľa deda Jozefa. A dymili obidvaja.Teta Marka pobehovala po kuchyni, varila obed a potichu nadávala " jak tá močka smrdzí až donútra".

najväčšia haluz boli obarené rožky (namiesto pupáčkov), mama nadomnou s varechou, dokedy som ich nezjedla. Ale spolužiačka mi poradila-polliter vody a zapíjať každé sústo-tak sa to dalo prehltnúť...

@samanka , tomu jedlu sa u nás hovorí " darebné paholky", vraj preto, keď gazdina nemá čas variť . Ono to nie je zlé jedlo, hlavne pre deti. Pečivo sa nakrája na kolieska, Prekvapká sa teplým mliekom, posype sa buď makom, orechami, tvarohom - a práškovým cukrom. Na tanieri sa na to dá ešte trochu roztopeného masla. Pupáčky som už dávno nepiekla, ale robím ich z kysnutého cesta, vyrezávam kolieska o hrúbke do 1 cm a na rozpálenej platničke na šporáku ich opekám z oboch strán a ešte ich aj postavím na výšku a opečiem z každej strany. Takto to robievala babička z otcovej strany, a tak som si to obľúbila piecť aj ja. Potom to vo vriacom mlieku obarím a pokračujem tak, ako pri darebných paholkoch. A JA TO ĽÚUUUUUUBIM!!!!!

@arasidka Čítam ako beletriu , jeden deň , zopár komentíkov, ďaľší deň ďaľšie ...... .
Kniha ostáva stále otvorená a pri každom komentíku si tiež nájdem , ako keby som to bola ja .
Mne pri spomienke na "haluz" príde ako si švagor na sladkú lekvárovú lúpačku natrel na hrubo pečeňovú pašteku, oči mi išli vypadnúť , a tá koža na mlieku a hrčky v krupicovej kaši , ma napína aj teraz, a na východe keď sa varila "mačanka" tú som tiež nemusela.
Dokonca ako dieťa rajčinu som nezniesla ako tú kožu na mlieku , teraz rajčín sa neviem dojesť.
Keď sme mávali pravidelné nedeľné hodovanie, so sestrou sme sa dohadovali ktorá bude mať mozog z hlavy kuraťa , ja som si bola istá , že ja , ja som zjedla všetko čo mala hlava , samozrejme že oči a zobák sa nevaril , sestra mala rada iba mozog.
Krk s kožou , to je dodnes moje , len z domácej kury.
Moje raňajky bývajú občas chleby s maslom , marhuľovým lekvárom na to plátky cesnaku.A nastrúhaný chren do slepačej polievky sme sa naučili u svatovcov z Kiripolca , nemá to chybu :-)

@jerica , vieš, ako som dlho čakala, že sa ozveš? Už som začala mať pocit, že možno sa ti táto téma nepáči, či kieho elementa - preto som rada, že ťa teraz čítam. A l e ..... n e p o t e š i l a s i m a.... a n i j á ť a n e p o t e š í m ....:)))), lebo: kožu z kuraťa, či sliepky nemôžem vystáť! Tá bola vždy hneď na začiatku "darovaná" ockovi. A tie veci okolo kuracích, či iných hláv? Nie, to nie , to nie ...

Ale za to ten chren - v tom sme za jedno.

A teraz som si spomenula na letnú príhodu u mamy. Vlastne, bolo to na sklonku leta, keď som ešt stále zotrvávala u mamy, lebo, ako som písala, počas našej dovolenky v Krkonošiach / a to som si dovolila viac ako po troch rokch niekde s Al Rašidom vyraziť!!/, mamina v noci tak nešťastne u sestry spadla, že si zlomiila panvové ramienko a mala otras mozgu, z ktorého sa veľmi dlho spamätávala.
A tak som u mamy prebývala, síce len o niekoľko ulíc od domu, ale neustále, pokým ma nevymenila zase na deň - dva sestra. A varilo sa pekne každý deň, alebo nám Al Rašid niečo ukuchtil a priniesol. Pamätám si ešte z detstva, že moja sestra trpela hroznými mukami, keď mama uvarila rajčinovú polievku a k tomu rezance s krupicou. Kto chcel, dal si ich na slano s uhorkovým šalátom / mňam!/, alebo niekto - teda JÁ, som si nasypala trochu škorice a cukru, poprípade kakao. Moja sestra si nesypala nič - iba potichu leda tak sypela, lebo veď - jááááá to jesť nekceeeeeem.
Náš tatino bol človek mierumilovný, hodne trpezlivý, jeho nič nevedelo rozhádzať, ak neberiem do úvahy sestrine mrnčanie. Raz sme mali zase toto "menu", polievka už nachystná v tanieroch, a Kačena začala tú svoju "rebéliu".Tatino sa tak strašne nahneval, postavil sa k nej a sypavým hlasom začal:" očúvaj, ty ket ma budeš ešče dlho rozčulovat, tak uvidzíš, čo já s tebu urobím..." Potom bol chvíľu ticho a ja som premýšľala, čo bude nasledovať, lebo som naozaj nevedela v tej detskej duši, čo ten tato s Kačou urobí.
Poslušne som jedla a čakala.
So sestrou to ani nehlo. Tvrdošijne držala lyžičku v ruke, premŕvala sa v polievke a tato svoju hrozbu vyslovil:" Ket hnet nezačneš jest, tak já ci do tej poléfky nos strčím aš po konec..."
A to veru povedať nemal! Ako som mala pusu plnú polievky, vybuchla som od smiechu, a polievka skončila na sestriných zlatých kučerách. Hrozba trestu bola dokonaná. Na šťastie tento nezabudnuteľný okamih spôsobil, že som tým nakazila aj ocina, aj mamu a to nehovorím o sestre. Dlho trvalo, než sme sa utíšili a mohli sme jedlo dojesť.
Roky leteli a prišlo oné posledné leto, v kuchyni rozvoniaval obed a niekto zazvonil . Vošla Kačenka a hneď začala:" ahojte, čo ste dobré navarili?Hlladná som jak vlk...."
Môžete si domyslieť, čo nasledovalo: " nieeeeee, nieeeeee, len to nie, to já jesť nebudem..."
Jasné, že v hrnci bola paradajková polievka a v mise krupicové rezance !!!!!!

Hehe a ked spominate vsetko mozne z kury....skoro som zinfarktovala, ked moja dcera (zase na prazdninach na SK) vytiahla s kuracej polievky tu nohu (ano presne tu s tymi 3 prstami) a zacala ju jest...len kosticky vypluvala...presne ako slovensky dedo :-)

Niekedy žasnem, ako aj v stravovacích návykoch existujú určité genetické väzby :):):) keď počúvam niekedy svoju svatku -inak fajn babu -ako žartovne hovorí, čo ako dieťa neznášala, čo v živote neokoštovala, čo neľúbi, tak sa už ani moc nedivím, že moje vnúčatá sú v tomto smere skoro identické...No a keď začneme spolu so svatkou rozprávať, čo neľúbila moja dcéra a čo vôbec dokázal zjesť jej syn.. tak sa divím, že ani netuším ako aspoň niečo natlačí dcéra do svojich detí :):):):) A tak vždy pred ich návštevou konzultujem, čo takého by som navarila keď prídu. No bola som milo prekvapená, keď bryndzové halušky ľúbia obidve presne tak isto ako môj muž, ale dcéra ich moc nemusí, iba tak na zašpinenie taniera zo slušnosti :):):):)

krásne a zábavné čítanie. ja som ako dieťa nemusela kurča, len prsia a zostalo mi to doteraz. a nezjem ani vnútornosti okrem pečene, ktorú zbožňuje. ale najväčšia haluz je kombinácia jablka a studeného mlieka. na internáte sme k večeri dostali mlieko a jablko. samotné jedlo som nechcela, tak som zahryzla do jablka a debatujúc so spolustolovníkmi som si k tomu zapila mlieko. zistila som, že výsledná chuť je zaujímavá, jemná akoby trošku vanilková. a odvtedy si k jablku hocikedy dám mlieko na počudovanie ostatných. a rada kombinujem mäso so sladkým, pasuje mi to tak.

a jedli ste už tvarožník s klobásou. Tento chod priniesol do našej rodiny
môj zaťko, takže na vianoce my jeme opekance a on tvarožník s klobásou a to dokáže konzumovaťcele vianočné obdobie.

aké dobré čítanie.. prispejem aj ja s jednou haluzou moja dcéra/26r./, keď je čas čerešní, tak ich jedáva s tenučkými slížikmi /domáce/, ktoré nám posiela svokra do polievky, miska čerešní a miska slížikov a ide..

@diaanka , moja babicka nieco podobne varievala. Do haluskoveho cesticka zamiesala vykostkovane ceresne, zavarala male halusky s ceresnou do osolenej vody. Chut si vobec nepamatam, nikdy som to nevarila, ale utkvelo mi to v pamati. Asi som z toho bola, ako dieta, prekvapena :-D

@violeta ,poznám tiez tu dobrou z detstva....ceresnove halušky ,posypane osladenym mletym makom ;-)

arasidka, chcel by som Ti poslat jeden velmi dobry ale tajny sukromny recept, ak mi posles mailovu adresu na rudo1@gmx.de vdaka za snahu

arasidka - pripadne ju mozes napisat aj sem ak chces ;-)

@hupon - trochu si ma zaskočil, váham, prepáč, možno neskôr. Ale vďaka.
P.,S: Rudo - to mi čosi hovorí :)))))))

@arasidka - no vidis, ked nieco hovori, tak sa nemusis bat ;-) ved mozes aj neskor, ono sa to nestrati, ale tak ma napadlo, ze by Ta to mozno zaujimalo

ozaj, mastný chlieb môže byť okrem jablka aj s hroznom, ale len takým origoš naším, nie tie plastové korále ;-)

táto kombinácia je chutná, poznám ju veľmi dobre.

@hupon , ešte si to rozmyslím :) Tajné recepty - hm... K takým mám veľkú úctu, hlavne keď sú to rodinné recepty, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie.

@arasidka , haluzi by sa naslo, ved sme ich zazili za moje rocky uz dostatok ale ja ta dnes chcem pochvalit zase za tvoje prekrasne vyzdobene vajicka!
Obdiv a poklona mila pani, si vtipna, umna, sikovna a vdacna dcera svojej mamke!
Takze co- zelat peknu Velku Noc, ked vidim, ze sa na nu tak dostojne pripravujes?! hehe.

@honestka , ďakujem, ja sa touto činnosťou zaoberám už celé roky, baví ma to, mám z toho radosť. Veľká noc - no práveže čítam o počasí, tento týždeň bude tvrdý, vraj na sviatky sa trošku potešíme z počasia. Nevadí, zima nebude predsa trvať celý rok. I dnes je všetko zasnežené, ulica biela a sneh sa sype do zbláznenia. A zajtra má ešte sypať. No čo už, nezostáva nič iné, len vydržať. Prajem aj tebe pokojné sviatky, fakt - toho slniečko trošku, na zlepšenie nálady , už bolo zimy dosť.

Tu je peknu clanok na tuto temu...
 www.hostovka.cz/clanek.php?clanek=163...

:))Je to tak! V texte je spomínaný Taškent , mala som možnosť ochutnať kuchyňu priamo v Taškente - dokonca v hoteli Taškent. Vládla tam v tom čase baranina.A aj keď bolo jedlo vkusné, "cítila som ju". Tak som sa hlavne dokrmovala ovocím , zmrzlinou a vynikajúcimi pečenými buchtami.
Dokonca som mala to šťatie, že som sa dostala priamo do súkromia jednej taškentskej rodiny.I tam boli jedlá pripravené od začiatku do konca s baraniny, ale fakt to bol veľký rozdiel. Bolo by to dlhé rozprávanie, spomeniem len jednu vec - polievka bola jasné, že vývar z baranieho mäsa, dostatok zeleniny a čo bolo pre mňa zvláštnosťou, neboli v nej rezance, ani iná cestovina, ale v miske plávala rajčina a jedno vajce uvarené na tvrdo. Bolo to ale chutné.

riadna haluz :-D