Majského astrachánsky kaviár a polievka z korytnačky

zemo - fotkazemo, 31. júla 2012
To sú jedlá, ktorými sa presýtila Jeho Exelencia Majský. Ale, pŕŕ!
Nejde o "chorého" dôchodcu Jožka, ktorému každý škodí, a
ktorý zavrhol jeho predchádzajúce rýdzo slovenské, ale
neurodzené priezvisko, Marhuľa. Bude reč o sovietskom
diplomatovi Ivanovi Michailovičovi Majskom z Astracháne.

Ivan Majský (Ива́н Миха́йлович Ма́йский) bol od roku 1932 až
1943 minulého dvadsiateho storočia veľvyslancom Sovietskeho
zväzu vo Veľkej Británii. Do britského hlavného mesta však prišiel
už v roku 1924 ako „radca stáleho zastupiteľstva pre tlač“.
Diplomat často pozýval do sídla sovietskeho zastupiteľstva
britských lauboristov a zástupcov odborov. Manželka Majského
bola známa ako mimoriadne pohostinná a na stole boli vždy
chutné jedlá a zaujímavé nápoje. Stretnutia sa zvyčajne začínali
pri stole. Hostia si radi zadarmo zajedli a vypili, v tom sú si všetci
ľudia bratia a sestry. Pani domáca ich vždy ponúkala po rusky.
Najviac mizla ruská vodka a astrachánsky kaviár. Po večeri pri
káve sa už po anglicky viedli dlhé rozhovory na vážne témy.

Keď sa Ива́н Миха́йлович Ма́йский stal v novembri roka 1932
mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom ZSSR, hneď na
druhý deň po odovzdaní poverovacích listín kráľovi sa ocitol na
prepychovom bankete za účasti diplomatického zboru. Z jeho
spomienok sa nám zachoval opis tejto výnimočnej udalosti. Meno
každého nového hosťa ohlasoval herold. Ostatní, ktorých uviedli
skôr, na počesť prichádzajúceho tlieskali. Náhoda chcela, že nový
sovietsky veľvyslanec musel ísť bezprostredne za japonským
veľvyslancom Macuadairom. Japoncovi vo veľkom tlieskali. Keď
herold ohlásil: „Jeho excelencia sovietsky veľvyslanec Ivan
Majsky!“, zrazu potlesk stíchol a nastalo hrobové ticho. Diplomat
však prešiel s hrdo a vysoko vztýčenou hlavou po dlhom
uvítacom koberci a ako sa patrilo, podal ruku lordovi hostiteľovi a
jeho manželke.

Hostina sa povinne začínala polievkou z korytnačky. Majský sa o
nej vyjadroval skôr skepticky. Potom nasledovali ďalšie chody.
Počas stolovania vyhrával orchester a podávalo sa víno.
Prednášali sa prípitky, z ktorých ten prvý mal pre nikotín hostí
svoj význam. Po prvom na kráľa si mohli konečne zapáliť cigary a
cigarety. Ostatné prípitky napr. na kráľovskú rodinu, na
zahraničných veľvyslancov a vyslancov či na britskú vládu už
nemali takú dôležitosť :o) Významnou a očakávanou udalosťou
takéhoto banketu bolo zvyčajne vystúpenie britského premiéra.
Jeho preslov sa v tých rokoch často stával politickou senzáciou
sezóny.

Po návrate do Moskvy sa Ivan M.Majský stal námestníkom
ľudového komisára zahraničných vecí ZSSR a zúčastnil sa na
konferencii na Jalte. Počas päťdesiatych rokov sa stal obeťou
stalinských represií a uväznili ho. Po Stalinovej smrti ho prepustili a
rehabilitovali.






@zareaguj


Diskusia k článku

sovka62
Nuž, korytnačia polievka sa asi kaviáru nevyrovná ( a keď sa ešte ani nerobí z korytnačky, len sa tak volá). Ale hádam sa dala zjesť a pán Majský ju kritizoval len preto, aby sa pomstil za to nemilé privítanie. Aj keď si myslím, že to britské nadšenie z Japoncov počas druhej svetovej vojny tiež opadlo, to ešte netušili, čoho budú schopní.
arasidka
já uš som sa zľakla, bo Jožko NÁŠ - veľmo ľúbil inovecký salám :)
zemo
Však preto som si zažartoval s titulkom :o)))
rulik
bol som v Astrachani niekoľkokrát, ale bohužiaľ za Gorbiho prohibície...
bodenloos
v jednej starej českej kuchárke bol recept na korytnačiu polievku. Robyla sa z korytnačky, ale príprava bola dosť drasticka do vriaceho zeleninového vyvaru sa hádzala živá korytnačka ... nakoniec sa rozlúpla ... (dúfam také niečo nepodávali na tej recepcii)



 



TOPlist