Ešte dačo o grilovačke... :-D

toto je to pravé orechové!

vôbec nevieš, čo je in. :-)))))) súhlasím s @rulikom , súhlasím s tebou a priznávam, že aj menej vydarenú opekačku rada vymením za akúkoľvek aj tú najnoblesnejšiu grilovačku. áno, samozrejme, nekritizujem, nehaním, ale mne grilovanie akosi nesedí. teraz je to nesmierne v móde - tak, ako kedysi posedenie pod joločkoj a kto mal ešte aj samovar, tak bol stelesnená noblesa. chudák tvoj tata, určite si myslí, akí ste nevďační, že neviete jeho snahu oceniť. :-)))

presne tak, tá atmosféra keď už padá tma a všetci sedia okolo ohňa, rozprávajú sa strašidelné príbehy a spievajú pri gitare trampské pesničky... deti z natrčenými ušami počúvajú o čom sa rozprávajú dospelí, psi vám spia pri nohách a keď sa to všetko skončí chlapi sa zahrajú na hasičov, pozbierajú sa košíky a odpadky a ide sa domov alebo do chaty, do stanu...
ešte chvíľu počkáme, až budú vnúčatká dosť veľké a na budúce leto už aj opekáme :-)

milé čítanie zo života :-) hlavne je potrebný skúsený grilovač, aby sa grilovačka vydarila. zažila som aj novučičký gril vytiahnutý z auta, veď bol v super akcii. majiteľ skúsenosti žiadne, zato kibicov za tri vedrá. hotové utrpenie mladého Werthera... na záver aj tak od hladu ohnisko. viac sme ten gril nevideli ;-).

Ja proste milujem pečenú slaninu s cibuľou. Ale musí byť klasická biela, priamo od prasiatka. Nie taká ADIDAS - 3x prerastaná anglická alebo oravská (či inak honosne pomenovaná), napustená ktoviečím. Som schopná pri jej opekaní presedieť celú večnosť, hľadieť do ohníka a zachytávať vytopenú masť na chlebík. Ostatní si vždy klopkajú na čelo, to tam toľko s tou slaninou vystrájam, ale pre mňa je to rituál a spomienka na detstvo. Môj ocko vždy hovoril, že cibuľa musí byť mäkká a sladučká a slaninka je hotová až vtedy, keď už neobsahuje skoro žiaden tuk a rozsýpa sa. Pre mňa je to zákon, a tak sedím pri ohníčku, opekám, dumám, spomínam....Mňam

my odmalicka sme boli doma zvyknuti na opekanie, presnejsie "palenie" vsetkeho mozneho, co sa pri dome vyskytlo, od prutia, spilenych konarov, kukuricnych sulkov az po kukurisko... ved v kotli horel koks a sporaku drevo,, zlate casy :) no a pri tom paleni bolo samozrejme ze sa do pahreby nahadzali zemiaky, napichla slaninka, spekacok ak bol, a uz sa opekalo..
tak nejak to prerastlo aj ked prisli deti, hocikedy sme vybehli k Hronu, vzdy sa nasli popadane konare, pruty sa spravili na mieste, do ruksaka par chlebikov, falt slaniny, cibula, a uz sa kurilo, kazdy vlacil drevo co mu sily stacili, tie konare boli aj vecsie jak ti krpci, no ale ta radost, samozrejme dostali kurz BOZP, cestneho skauta, ako vybudovat ohnisko, zalozit ohnit, sucha trava, par konarikov, fukat, fukat, a ta radost v ich ockach ked to tlie, dymi, oci stipu, tvar hori, ale ty len fukas od radosti, ze si taky hrdina :) a este je to dobre aj proti komarom,,
no a uz len "udrzujeme ohen", pekne prikladat, pomaly sa robi pahreba, jaj este kurz narabania s nozikom "rybickou", ved aj to patri k chlapom, vystruhat prutik, zaostrit koniec, slaninku na hriebienky napichnut a uz len skraja ohnika, pahreby opekat, masticku kvapkat na pniku polozeny chlebik a skerit sa od ucha k uchu blazenostou :)) a po sebe vsetko vseticko do posledneho papiera a nedajboze plastu pozbierat a ohnik zahasit, a nasmaradeni ale stastni hajde domov.. asi ste to viaceri s detmi takto alebo podobne zazili,,
ale aby som presla k veci,, ked teda prisla ta moderna era grilov, samozrejme neboli sme vynimkou, celu paradu rozlozili, krstili vsetkym moznym len nech to hori, mali tisic technickych problemov, a moje dve male deti ze "Oci a kedy bude ohnik?" a tak mily tata chcel-ci nechcel, musel pekne krasne zalozit separatne malym sarvancom privatny ohnik, nech si to svoje caro opekania vychutnaju tradicne po svojom :) a bolo to takto takmer vzdy, kym nedorastli do "rozumneho veku" :)) aj sa x-krat popalili, bolo aj, ze sme sli domov s popalenym prstekom chladenym vo vedre vody, ale vzdy chceli mat svoj ohnik :)) nuz troska nostalgie, prepacte mi, nemam rada plakanie za minulostou a stazovanie, ze dobre uz bolo, zijeme dnes a tesime sa pritomnosti, ale toto sa mi vybavi, ked sa povie opekacka :)

P.S. velmi pekne si to napisala @martina0812 :)

aj ty si to pekne napísala @mariamka pre takú opekačku mám dodnes slabosť.

aj my sme opekali na Petr Pavla. môj Pavol povedal, že prvý aj posledný krát. nie je nad prútik, špekáčik a ohník.

Vrátila si ma do čias, v ktorých dcéry boli ešte deťmi, opekačka na chalupe ich najmilšia zábava. Bolo jedno čo sa opekalo, lebo ak to bolo z mäsa alebo slaniny, jedli to podmienečne, ale naopekali pre celú rodinu. Jedli, až keď si opekali to, čo mali radi, napr. jabĺčka, suchý chlebík, ale najradšej medovníky, také tie biele, s polevou z Pečivární Sereď. Raz ma presvedčili, aby sme do pahreby nahádzali zemiaky. V živote som také nevidela, nie to jedla, ale nech, aká veda! Nuž, asi všetko treba vedieť. Keď som rozhodla, že už sú hotové, vyťahovali sme z pahreby uhlíky veľkosti detskej päste, ktoré v strede ukrývali bielu hrudku veľkosti čerešne. Dolovali sme prstami a hneď aj ten stred bol celkom čierny. Mimochodom, umyť tú čiernotu z prstov sa nám podarilo tak za tri dni! Pekné spomienky.......

napadla ma takáto vec: možno aj preto my, starší, spomíname na opekačky ako na lepšiu variantu spoločného a spoločenského kŕmenia sa pod holým nebom, lebo nebolo zvykom všade sa odviezť autom. opekať sa dalo kdekoľvek ale povlečieš niekam gril na hrbe? hodil sa ruksak na chrbát, deti mali každé svoj ruksačik s "poživňou" a išlo sa na výlet. trolejbusom na kolibu, z koliby peši na železnú studničku a tam už na lúke k ohniskám a opekalo sa a hralo sa a decká boli v 7-mom nebi. a potom peši až k vojenskej nemocnici a trolejbusom domov. lecikedy pozaspávali aj v trolejbuse počas cesty. alebo vlakom na záhorie, slanina, špekáčky, jablká a výlet ako malina. teraz sa gril vytiahne na záhradu, terasu, balkón ... tie ohniská sú opustené a prázdne a kam sa pohnete, všade sú pozaparkovávané autá najďalej 15 metrov od lavičky či deky na tráve. lenivieme. áno, jednotlivci sú výnimkou ale ako národ lenivieme, lebo veď kto by išiel peši na výlet, na to nemáme čas a neísť autom až na lúku ale sa povedzme odviezť mhd na začiatok lesa a cez ten les prejsť peškom - "a čo sme socky"? ja tiež, ako @mariamka , neplačem za minulosťou, ale za mnohým z tej minulosti mi je ľúto. ľudia za posledné desaťročia akosi nielen zleniveli ale keď niekedy s údivom pozerám okolo seba, zisťujem, že asi aj zbesneli. a teraz sadám do auta a idem kúpiť liter mlieka do samošky na koniec ulice. (ale nie, ja som pešochodec). nemusíte so mnou súhlasiť ale ja to akosi tak cítim. :-))

@rea1 , cítim to rovnako. Je mi ľúto detí a mladých ľudí, v porovnaní s nami majú úplne iné detstvo. Jednak sme mali viac povinností v domácnosti, záhrade a podobne, pretože pomáhať rodičom bolo úplne prirodzené. Dnes sa od detí žiadajú hlavne výsledky v škole, ale tie sa žiadali aj od nás a asi tvrdšie (veď len porovnajme pravopis mladej generácie s naším). Každú voľnú chvíľu sme trávili vonku, s loptou švihadlom, neskôr s gumou, stačilo aj sklíčko na panáka. Lozili sme po stromoch, po skalách, letá sme trávili na "šutrovke", z ktorej je dnes Draždiak. V nedeľu a vo sviatok rodinné vychádzky a výlety, pekne všetci spolu. V týždni večere, cez víkend aj obedy pekne celá rodina spolu, všetci jedli to, čo sa uvarilo, nikto si nedovolil ohŕňať nos (u nás by po ňom dostal). Večery v obrovskej kuchyni pri rádiu, opäť všetci spolu, aj keď sme sa každý pokojne venovali rôznym činnostiam.Dnes sú deti vo svojej izbe pri počítači, tam jedia, pijú, venujú sa svojím virtuálnym záľubám a rodičia niekedy netušia akým. Ich postavy zodpovedajú spôsobu života, aj keď áno, niektorí ten náš prirodzený pohyb nahrádzajú fitkom. A to je už veru celkom iné ako lietať za loptou s tlupou kamošov.

U nás je to tak že si všetko ku grilovačke , teda skoro všetko urobím a pripravím sám a ked to je , ohlásim HOTOVO a potom si už len vychutnávam pochvali v podobe tichučkého mlaskotu ,hmkania, ochkania a pozorovaní ako sa všetci prepapávajú k slastnému výrazu na tvári.Ked už je pahreba menej rozpálena dám na rošt plátky zemiakov pootáčam posolím s troškou masla a ham a ked ktosi ešte vladze pridam na gril kusi dreva a pri rozhorenom ohni, to už je vždy noc, môžeme opekať, občas príde aj na gitaru ,no proste naša idilka

Pre mna nie je grilovanie modernou zalezitostou. Mam 38 a moj ocino griloval uz ked som mala tak 7-8 rokov. Inspiraciu dostal u bulharov, ktory byvali vedla a pestovali nadherne kvety a predavali ich na Mileticke. Gril, ktory vyrobil sme pouzivali este na mojej 30tke. Pre nas to nebolo nic nobl a presne tak ako si davate spekacik na chlieb sme si davali grilovane masko na chlieb.
Najprv ocino upiekol papriku na grile(tiez recept od bulharov) a pokial ju mamina cistila tak upiekol masko. Mastny sme boli az za usami od cesnakovej papriky, ziadny pribor pekne ruky.
Taku grilovacku uz nezazijem, ocino pred rokom umrel, ale do smrti na nu budem spominat.
... a preto, grilovacky milujem.

@slawi , pekne napisane, pre mna grilovacka je moja prva cesta za hranice vsednych dni v tropickej afrike a to uz je hodne davno, som asi posledny mohykan co este zije, po robote vecer kde cele mesto sa zmenilo na jednu vonavu zadymenu grilovacku do ohlusujuceho rytmu reggae :-)

Moje krsniatko robilo "operku" v Anglicku. Tiež najprv noblesne v ihličkách grilovali, no ale raz vytiahla deti za mesto a z plecniaka vylovila len nejaké špekáčky, slaninu, cibuľu a chlieb. Deti si samé vyrobili podľa jej rady slovenské prúty, ponapichovali nakrájané špekáčky, cibuľu a slaninu. Zdôrazňujem všetko robili SAMÉ, vlastnými rukami, nikto im nenaložil na tanier grilovanú špecialitu s kopcom zeleniny. Už nikdy nechceli anglickú grilovačku, ale len slovenskú opekačku. Smrdeli, ale boli šťastné že si od výroby paličky až po opečenie topinky urobili všetko samé lebo to bolo jednoduché a pritom dobré, voňavé. Došli na to, že netreba mať pri grilovačke vysoké opätky, kopec náradia, omáčok, dressingov - stačia tepláky, špekáčky, kopec priateľov a dobrá nálada.

Súhlasím s tebou, čerstvý luft, pekné miestečko, bezpečne zaistený ohník , slaninka, špekačka, kus chleba, trošku horčice a dobrá nálada. To je pravá exotika .