Paprikáš z kuracích pŕs s cuketkami a hubami fotorecept

Všetko pekne zoradené pred tepelnou prípravou.

Kuracie prsia som odblanil a zbavil zbytočného tuku (použijem ho na zjemnenie chuti hovädzej „koscelkovej” polievky), pokrájal na hrubšie plátky, poumýval, osušil, po obidvoch stranách jemne posypal soľou a čerstvo mletým čiernym korením a

opiekol na horúcom oleji (tak 3÷4´) na každej strane; potom som ich vyložil na pomocný tanier a

vo výpeku, semo-tamo premiešajúc, opiekol pokrájanú údenú slaninu.

Čas som využil na pokrájanie zelenej a žltej cuketky (ani mladá tekvička nie je zlá) a stoniek zeleru.

Do opraženej slaniny som postrúhal väčšiu červenú cibuľu, ale pokojne by som použil aj žltú či bielu, na ktorú som pridal pokrájané strúčiky cesnaku, premiešal, minútku-dve porestoval a

následne vložil pokrájané kúsky cuketiek i zeleného zeleru a vzápätí opäť asi päť minút nechal podusiť.

Kuchyňa sa nám pomaly naplňovala príjemnou vôňou, ktorú som obohatil pridaním červenej mletej sladkej papriky a korenia na kuracie mäso, mám ešte zásoby szeged-skej výroby; premiešal a na takto pripravený základ

poukladal opečené kuracie prsia a postupne ich podlieval asi hrnčekom kuracieho vývaru, (nič by som nepokazil, ak by som bol použil teplú vodu).

Teraz už nasledovali scedené sterilizované huby,

pokrájané 3÷4 PL koliesok pikantného sterilizovaného jalapeño a „PL-kocka” masla na zjemnenie výsledného chuťového efektu mojeho výtvoru. Potom už iba zaliať hrnčekom kyslej a ½ hrnčekom šľahačkovej smotany, zamiešať, prevariť a hotovo,

Súhlasím s Vami, že k takémuto paprikášu najlepšie patria maslové „nokerdle”, ale dnes som ich nahradil zeleninovou prílohou udusenou vo voku. Olej olivový, alebo rastlinný, KL sušených feferónkovvých semienok, cuketka zelená mladá a asi po 2÷3´ porestovaní, zemiak sladký, oboje postrúhané na „rezance”, alebo dôkladne pokrájané na „julienne”, soľ, čMČK a 2÷3 pretlačené strúčiky cesnaku, občas premiešať pomocou kuchynských klieští, zjemniť kockou masla a za tepla servírovať.

Ak je niekomu, tak ako mne, ľúto paprikášovej, alebo perkeltovej šťavy, tak si ju z taniera postupne „povysáva” dobrým chlebíkom a potom „zhreší”, teda akože zje! Moje druhé, krajšie JA, bolo statočnejšie a uspokojilo sa iba s takto vo voku orestovanými „rezancami”.

Slovenský bobkový list si našiel kamarátku z arizonskej polopúšte, ktorá sa pri ňom, priviata vetrom, zahniezdila a obaja sa cítia slastne a nažívajú si v úprimne opätovanej láske!