Chlebíček na rozlúčku s Des Moines fotorecept
Foto: sracz
Určite budete súhlasiť, ak sa opätovne vyznám z lásky k vlastnoručne pripravenému a v domácej, tentoraz modernej kuchyni upečenému chlebíku. Na Slovensku všeobecne Zobraziť celý popisUrčite budete súhlasiť, ak sa opätovne vyznám z lásky k vlastnoručne pripravenému a v domácej, tentoraz modernej kuchyni upečenému chlebíku. Na Slovensku všeobecne uznávanému i uctievanému a Božím to darom menovanému pokladu. V obchode talianskej rodiny Graziano, ktorej nestorovi som bol osobným kuchárom až do jeho odchodu do Nebeskej záhrady, som dostal výbornú múku, špeciálnu „dvojnulkovú“! Bolo rozhodnuté! S priateľmi, i s Des Moines Iowa sa po tucte prežitých rokov, rozlúčim našim chlebom.
porcia
príprava
na 210/190 °C
Suroviny
250-333 ml vlažná |
|
1 KL |
|
7 g |
|
700 g |
|
200 g varené v šupke |
|
2-3 KL čerstvo drvená |
|
1,5 PL |
|
2 PL domáca |
|
2 strúčiky |
|
4 PL |
|
3 PL |
|
2 PL |
|
1-2 PL roztopené |
|
Postup
-
1
Poznám iba dvoch ľudí, ktorí sú, resp. bol, závislí na slanine, domácej masti a polievke z kostí (košickej „čontoške“) so zemiakovými pečeňovými haluškami. Môj pracovitý otec Tati, B. P. a podnes moja vzácna krajšia polovička. Moja prvá, jediná a najväčšia Láska! Náhodou som sa dostal k necelým 2 kg surového bravčového sadla. Vyškvaril som ho na masť, podľa receptúry z rodinnej pokladnice. Moja veliteľka, veliaca admirálka, polovičku škvariek zjedla zahorúca a druhú, hneď na nasledujúce raňajky. Iba sa tak z animi „zaprášilo“! Masť (sadlo) však ostala. Zo dve PL som použil do cesta mojeho chleba. Príprava je jednoduchá a keďže som tentoraz bol za „lenivého“ a na miesenie som použil kuchynský robot, aj rýchla. Ingrediencie vidíte na vstupnom obrázku.
-
2
Dva červené zemiaky, uvarené a vychladnuté v šupke, som olúpal a postrúhal na jemno, odvážil potrebné množstvo múky, odmeral vlažnú vodu a v mažiari podrvil rascu.
-
3
Rúru som vyhrial asi na 50 ºC a vložil do nej v miske robota vykysnúť kvások (v 250 ml vlažnej vody som prstom rozmiešal KL kryštálového cukru, posypal vrecúškom sušeného droždia „Red Star“ a prstami zaprášil hladkou múkou); priestor som využil aj na ohriatie slnečnicových, tekvicových a ľanových semienok.
-
4
Do speneného kvásku som preosial múku s 1,5 PL soli, postrúhanými varenými zemiakymi, ohriatými semienkami, 2 PL jemného sadla, 2 strúčikmi pretlačeného cesnaku a s čerstvo podrvenou rascou. Pri pomalých obrátkach som vymiesil cesto (asi 10÷12´ a podlievať ho ani nebolo treba, aj keď som vlažnú vodu mal v pohotovosti pripravenú), až sa odlepovalo od stien misky a ľahko som ho oddelil z háku.
-
5
Vymiesené cesto som na pomúčenej „table“ zľahka prepracoval rukami, vložil do múkou vysypanej Tupperware „kysky“, poprášil múkou, dôkladne „zadekľoval“ vekom a vložil do rúry vyhriatej po kvásku a semienkach.
-
6
Po 69´ takto utešene narástlo. Opäť som ho zľahka prepracoval na pomúčenej „table“, vytvaroval z neho bochník
-
7
a vložil do Tupperware, tentoraz stredného pekáča a nechal ešte asi ¼ hodinky podkysnúť. Čas som využil na vyhriatie rúry na 210 ºC (420 ºF).
-
8
Povrch podkysnutého bochníka som potrel rozpusteným maslom, vložil do vyhriatej rúry a nechal asi 33´ piecť; potom som bochník potrel studenou vodou, teplotu znížil na 190 ºC (375 ºF) a dopiekol ešte necelých 30´,
-
9
po ktorých som utešený chlebík položil na mriežku, vzápätí opäť potrel studenou vodou a nechal vychladnúť.
-
10
Nuž a na reze vyzeral takto! … o chuti radšej ani nehovorím, teda nepíšem!
" Arizóna, Arizóna, to je pravých mužů zóna..." (Limonádový Joe)
Do Phoenixu aj kanadské husi, aká naši kamaráti odlietajú na zimu. Teda idú autom. V lete sa tam vraj nedá. Strašne teplo.
Takže vitajte na našom poludniku.