Foto: Shutterstock
Polenta, kaša z hrubej kukuričnej múky, sa považuje za jedno z tradičných základných jedál Talianov. Pripravujú ju predovšetkým ako prílohu k duseným jedlám, výborne sa spája s výraznou chuťou syrov gorgonzola a parmezán. Môže sa opekať, smažiť, fritovať, aj zapiecť a dochucovať aj nasladko.
Vo svojej podstate však polenta zostáva skromným pokrmom, odjakživa sa jedávala najmä v časoch núdze. Na konci náročného pracovného dňa sa členovia rodiny zhromaždili pri stole a delili sa o polentu spôsobom „pica sö“. Používajúc ruky ako lyžičky, obtierali každé sústo o sušeného sleďa visiaceho na šnúrke zo stropu kuchyne, aby obyčajnej polente dodali viac chuti a zároveň zachovali rybu na neskôr.
Korene v Amerike
Zatiaľ čo starí Rimania jedli mäkší druh polenty, ktorá sa vyrábala z varenej mletej špaldy, verzia, ktorú ľudia dnes poznajú a milujú, má korene v Amerike.Všetko sa to začalo, keď Krištof Kolumbus priviezol „exotickú“ úrodu kukurice so sebou na starý kontinent, ktorý až do plavby v roku 1492 túto komoditu nepoznal. Kukuricu neskôr do Talianska doviezli misionári, ktorí sa vracali z Ameriky do oblasti Friuli.
Foto: Shutterstock
Veľkoplošné pestovanie kukurice sa rozšírilo v 17. storočí do Benátska a Lombardska, kde nahradila tradičné plodiny. Poľnohospodári si uvedomili, že kukurica má vyšší výnos a kratší cyklus pestovania v porovnaní s prosom, ražou a pšenicou, a že je zdrojom energie potrebnej pre prácu na poliach. Dnes sa v Taliansku pestuje okolo desať druhov kukurice.
Polenta je bohatým zdrojom komplexných sacharidov, bielkovín, vitamínov skupiny podporujúcich správnu funkciu metabolizmu, nervovej a mozgovej činnosti. Nachádzajú sa v nej minerály vápnik, draslík, železo a fosfor.
Stravovanie jednostranne založené na polente malo však niekoľko vážnych vedľajších účinkov. Vraví sa, že u obyvateľov severného Talianska, ktorí si kukuričnú múku obľúbili, sa vyvinula zvláštna choroba zvaná pelagra, spôsobená nedostatkom niacínu – vitamínu B3. V dôsledku choroby trpeli vyrážkami, svalovou slabosťou, tráviacimi problémami a dokonca demenciou.
Foto: Shutterstock
Veľa vody
V polovici 20. storočia sa polenta stala súčasťou vyváženej stravy. Keďže je bezlepková, je ideálna pre ľudí trpiacich intoleranciou lepku. Navyše je ľahko stráviteľná a s minimom kalórií.
Foto: Shutterstock
Polentu, kukuričnú múku, dnes dostať aj ako instantnú (predvarenú). K jej príprave vám stačí 5 - 8 minút, zatiaľ čo klasická sa pripravuje približne 20 minút. Tradične sa polenta varí s vodou, pri varení v mlieku je krémovitejšia, varením vo vývare zvýrazníte jej chuť. Polenta si pýta veľa tekutiny, ideálny pomer je 1 l tekutiny na 100 g polenty.
Keď uvarenú polentu necháte vo forme vychladnúť a stuhnúť, môžete ju nakrájať a ďalej aj dochrumkava opiecť na panvici, vypražiť či fritovať, aj zapiecť v rúre.
Pripravte si polentu naslano aj nasladko, pozrite sa, aký koláč z nej upiekla herečka Dominika Morávková
Diskusia k článku