Trendy:
Veľká noc bola kedysi tradičnejšia

redakcia, 21. apríla 2011     9 minút čítania

Oslavy Veľkej noci našich predkov sa od tých súčasných trochu líšili. Málokto už dnes obchádza svoj dom s uhlíkmi, aby odohnal zlé sily, alebo sa pred sviatkami okúpe v studenom potoku...

Hlavné tradície ako šibačka, oblievačka, či zdobenie kraslíc ľudia dodržiavajú dodnes. O tom, ako slávili Veľkú noc naši predkovia nám porozprávala etnologička Katarína Babčáková.


Foto: Pravda - Ľuboš Pilc

Pečený sladký baránok patrí k jednej z tradícií.


Dlhé rezance – dobrá úroda

Na Zelený štvrtok sa zvykli jesť len zelené jedlá. „Pozostatky s týchto zvykov sa preniesli aj do dnešnej doby,“vysvetľuje Katarína Babčáková, „preto v tento deň konzumujeme napríklad špenát. Okrem rôznych zeleninových jedál sa tiež jedlo veľa rezancov, šúľancov – dlhých cestovín, ktoré mali fungovať na princípe imitatívnej mágie.

A teda že keď budeme jesť dlhé rezance, urodia sa aj vysoké klasy a bude dobrá úroda, dlhé stonky konopí a ľanu.“ Na Zelený štvrtok tiež nasledovala veľká očista všetkého, bielili sa domy, umývali sa ľudia, zvieratá, všetko muselo byť nové a pripravené na nadchádzajúcu jar.

Najväčším sviatkom pre evanjelikov je Veľký piatok, v tento deň bolo kedysi povolené jesť len chlieb a vodu, bola zakázaná akákoľvek práca, najmä pracovať so zemou a dotýkať sa jej. Katolíci zas verili, že je to deň, kedy sa veľmi dobre hoja rany, súvisí to s kresťanským umučením Krista. Robili úkony, pri ktorých bolo potrebné dobré hojenie, napríklad kastrácia baranov, alebo vypaľovanie znakov hovädziemu dobytku.

Potom nasleduje Biela sobota, čo bol deň, kedy sa prvý krát po štyridsaťdňovom pôste mohlo konzumovať po večerných bohoslužbách mäso, v niektorých regiónoch aj mlieko, tvaroh, vajíčka a syr. Obľúbenou pochúťkou bol veľkonočný baránok, ktorý pochádza ešte zo starožidovskej tradície. Veľká noc bola pre Židov sviatok, ktorý sa volal Pesah. V období, keď starí Židia žili ako pastieri, bol sviatok jarného telenia sa dobytka a vtedy zvykli obetovať bohom pastvín barana. Podľa zvykov jednotlivých regiónov sa potom baránok zachoval ako jedlo z údeného mäsa, vajec a bielej múky, inde to zas bolo sladké pečivo.

Obradové koláče a iné dobroty


„Na Slovensku sa piekli aj rôzne druhy obradových pečív, na západnom Slovensku sa napríklad na bielu sobotu piekli jidášky, čo bolo niečo ako fánky, ale mohli byť aj s kysnutého cesta. Pomenované boli podľa Judáša, ktorý sa ako figurína na Bielu sobotu pálil pri kostole spolu so zvyškami olejov a starých sviečok z kostola,“ pripomína odborníčka. Piekol sa aj obradový koláč, ktorý sa volal niekde pascha, inde zas baba, alebo calta, či mrváň. Pomenovanie pascha pre tento koláč pochádzal práve z pomenovania židovského sviatku Pesah.


Foto: Pravda - Ivan Majerský

Hrudka svojím tvarom má pripomínať zárodok
vo vajíčku.


Väčšinou to bol koláč z bielej múky, dobre nakysnutý, niečo čo bolo bohaté oproti obyčajnému ražnému chlebu ktorý mali v chudobnejších oblastiach. Tento koláč mal zväčša kruhový tvar, kruh bol symbolom znovu sa rodiaceho slnka, jari a tiež symbolom celistvosti kolobehu života.

Tieto jedlá sa na Veľkonočnú nedeľu dodnes u grékokatolíkov nosia posvätiť do kostola spolu so soľou, tvarohom, hrudkou, čo je jedlo pripravované z mlieka, vajec a soli, niekde zvyknú dávať aj trochu korenia. Táto hrudka má svojím tvarom gule pripomínať zárodok vo vajíčku. Posvätenie jedál v kostole malo ich slávnostnosť ešte zvýrazniť, malo byť symbolom prosperity rodiny, jej bohatstva, úrody, malo to zabezpečiť, aby po celý rok mali dostatok týchto produktov.



Foto: Pravda - Ivan Majerský

Doma údená šunka patrí na veľkonočný stôl.


Veľkonočná nedeľa bol deň, kedy už hojnosť jedál naznačovala, že je naozaj veľkým sviatkom. Konzumovali sa jedlá, ktorých hojnosť a bohatosť mali navodiť dostatok a hojnosť aj po celý rok, ktorý sa u nás predtým začínal na jar. Vo veľkom sa tiež konzumovali vajíčka, ktorá sa používali aj na dekoráciu, a tiež ako podarúnok šibačom.

„Vajíčko je symbolom života, znovuzrodenia, žĺtok v ňom je akoby symbolom slnka, ktoré sa na jar prebúdza spolu s prírodou a s jej životom. Požívali sa najmä jedlá, kde sa používa vajíčko, potom samozrejme šunka alebo šovdra – doma údená šunka ktorá bola veľmi vzácnym jedlom pre našich predkov, ale tiež klobásky a iné údeniny a vzácne bohaté jedlá,“ zdôrazňuje etnologička.

Zvyky Veľkej noci

Zvyky viažuce sa k Veľkej noci majú podľa Kataríny Babčákovej niekoľko rovín. „Je v nej pohanská slovanská predkresťanská rovina, ďalej sa vychádza z toho, že Slovania boli poľnohospodársky a pastiersky národ, a tiež z kresťanskej roviny. Množstvo sviatkov bolo napasovaných na obdobia starších sviatkov, pretože to bol pre ľudí posvätný čas, ktorý takto vnímali. Ľudia v minulosti vnímali čas cyklicky, čo znamená, že nebol pre nich dôležitý presný rok, ale skôr pravidelné striedane ročných období, ktoré súviselo s vývojom v prírode. Dôležité bolo kedy svietilo slnko, kedy bol dostatok úrody, dobytku, tepla a s tým súvisiaci dostatok potravy pre ľudí aj pre zvieratá,“ spomína odborníčka.


Foto: Pravda - Ivan Majerský

Používanie vody pri šibačke je symbolom očisty,
ktorá zmýva všetko zlé.


„Existuje niekoľko princípov, ktoré sa k týmto sviatkom viazali, napríklad také používanie zelene. Zelené prútiky majú v sebe tzv. silu rastu, to čo na ich končekoch pučí, v sebe prináša život. A dotykom toho púčika sa životná plodivá sila prenáša aj na človeka, ktorého nimi pošibeme, preto šibanie dievčat na Veľkonočný pondelok,“ vysvetľuje Babčáková.

Na Slovensku sú podľa nej dva druhy obradových zvykov, niekde sa väčšinou šibalo, a inde sa zas polievalo. Používanie vody je symbolom očisty, ktorá zmýva všetko zlé. Preto sa u nás zaviedlo polievanie dievčat - aby boli mladé, krásne, a pripravené na nový život. V jednotlivé dni pred Veľkou nocou, na Zelený štvrtok, na Veľký piatok, i na Bielu sobotu, sa ľudia zvykli ešte pred východom slnka umývať v potoku, v tečúcej zdravej vode, a vo štvrtok, alebo na Biely piatok prevádzali cez tieto potoky aj zvieratá aby aj ony boli pripravené na tento jarný sviatok.

Oheň aj voda ako očista

S očistou súvisí voda, ale aj oheň. Dodnes sa na Bielu sobotu v niektorých kostoloch páli oheň, volajú to pálenie Judáša. V niektorých oblastiach pália Judášovu figurínu, ktorá je symbolom zrady, všetkého zlého a stelesnenie negatívnych vlastností. S príchodom jari bolo preto potrebné všetko staré a nadbytočné spáliť, zničiť, tak ako sa na Smrtnú nedeľu dva týždne pred Veľkou nocou vynášala Morena, symbol zimy, smrti, choroby, všetkého zlého.


Foto: Pravda - Petr Orság

Vajíčka na Veľkú noc symbolizujú
zrodenie.


Z tohto ohňa si ľudia brali uhlíky domov a ním zakladali v peciach nový oheň. Niečo nové prichádzalo, tak všetko muselo byť skutočne nové, čisté, a tým je to posvätné. Tieto uhlíky používali aj na „obkurovanie“ domov, obchádzal sa s nimi dom alebo stajňa ale aj zvieratá, aby tým ohňom a dymom boli očistené od všetkých chorôb a zlého.

Používanie vajíčok bolo symbolom zrodenia života, žĺtok totiž pripomína svojím tvarom a farbou slnko, symbolizuje život, zdravie. Vajíčka sa u nás používali už od neolitu, našli sa dokonca v archeologických nálezoch, v starých hroboch, je symbolom života. Už v tom období boli nájdené vajíčka pokreslené a rôzne ozdobené, najmä červenou farbou.

Veľká noc je aj sviatkom jari a rodiny

Ako na Vianoce, aj na Veľkú noc sa tradovalo, že rodina musela jesť pri jednom stole, kde je hojnosť jedla. Kedysi sa dokonca jedlo spoločne jedno rozkrájané vajíčko, každý člen rodiny si z neho musel dať, tak ako je to zvykom aj na Vianoce, z jabĺčka.

Veľká noc je už tu a je nielen sviatkom veriacich, ale aj znakom toho, že jar už naozaj prišla. Všetkým varecháčom želáme nádherné prežitie sviatkov v kruhu svojich blízkych, nech už dodržujete akékoľvek tradície. Dobre si oddýchite a naplňte brušká dobrotami, ktoré ste iste s láskou pripravili aj pre svoje okolie. Pozor však na prejedanie sa, plavková sezóna sa blíži! :-D





Diskusia k článku

petravoska
U nás sa robieva hrudka na sladko s hrozienkami. Tvorí výborný kontrast ku všetkým slaným mäsovým jedlám.
pikica
Viete ,čo je zvlaštne-narodila som sa na Slovensku a každe sviatky,či už vianočne alebo veľkonočne sme preživali s nejakými tradiciami,o ktorých som si myslela že to tak preživaju po celom svete...teraz už tri roky žijem v Slovinsku a zistila som,že to ,čo je pre nas samozrejme a neodmyslitelne na sviatky ,je pre nich niečo cudzie :-)Napriklad my na Vianoce nesmieme jesť mäso,jeme ryby ,oni na štedry večer jedia pre nich typicke domace jedlo-pecene klobasy,jaternice,zemiaky,kysla kapusta...ke´d som sa im snažila vysvetliť,že predsa na štedry večer sa mäso neje,pozerali na mňa ,že o čom to hovorím.-) Na Veľku noc maju podobne jedla ako my,ale o šibačke ,či polievačke nevedia nič,oni schovavaju čokoladove vajička a zajačikov po zahradach a deti ich hladaju...Jedno je však iste,aj oni miluju sviatky a nejde o jedlo,ale o to,aby rodina prežila sviatky spolu a v pohode.Takže,nech ste kde chcete,prajem vam krasne sviatky v kruhu svojich blizkych a hlavne pohodu:-))))
eraserhead
@pikica podla katolíckej cirkvi Stedrý den (24.12) neni dnom pôstu, dokonca to neni ani sviatok. Jedine že by to bolo podľa inej filozofie, skôr to bude zvyk
marcy
na Veľkú noc som sa tradične vždy " tešila " Bolo to kvôli kupačom,ktorých bolo neúrekom.... 6 dievčat v dome + mamka,inak v rodine zvyky a kľud :-)) želám všetkým príjemné sviatky
pikica
@eraserhead-vsak to,ze to nie je den pôstu,ale ked 35 rokov človek žije v tom,že nič od mäsa nesmie jesť na Vianoce,alebo že pod stromčekom musia byť darčeky,tak si myslí,že to tak je a inak ani nemože byť:-) tu si darčeky davaju na Mikulasa,alebo na novy rok...Vianoce su tu o viere a spolocnej večeri...Je to take zvlaštne,ale možem povedať že naozaj krásne.Veľka noc je približne rovnaka,aj ked oni nejak zeleny štvrtok,alebo veľky piatok neberu ako den,ked sa nerobi,tu sa robi aj na veľky piatok...hlavne je ze som chcela povedať,ze KRÁSNU VEĹKU NOC všetkým
straka1
Štedrý deň-je predsa sviatok aj v katolíckej cirkvi.Veď sa predsa narodil-pán Ježiš.Na Veĺkú noc sa tešíme-celá rodina-sa zíde pri Nedeľňajšom obede.Keď som bola malá-nemala som rada pondelok-schovávali sme sa 7.dievok-pred chlapcami. Peknú veľkú noc-VARECHÁČOM.
janger
Krasne citanie. O niektorych tych symboloch som veru nevedela...Bodaj by sa tie tradicie stale dodrziavali. Tu sibacka nie je. Ked niekomu o tom poviem, tak sa divia 'a to sa nechate bit?' ;-))). V Holandsku chodi velkonocny zajko a ten poschovava pre deti vajicka v zahradkach, domoch...Prajem vsetkym krasne sviatky.
kuchticka
Ked som este zila na Slovensku, ako mala si pamatam, ze na Velky piatok sa moje starsie sestry chodily umyvat do potoka skoro rano, aby boly pekne. na Zeleny ctvrtok taktiez nasi bielili cely dom, vsetko sa muselo vydrhnut, aby bolo vsade cisto. V sobotu sa doupratovalo a varilo, aby bolo na Velku noc dostatok dobreho jedla.
Prajem vsetkym varechacom i redakcii pokojne sviatky, vela slniecka, pohodu v rodinnom kruhu, nech uz ste kdekolvek - doma ci na vylete.
babav
Zaujimave ,pekne tradicie !Uz je to davno ,ale neznasala som ked niektori nepodareni mladenci nesibali ,ale slahali korbacom bez milostii
a farebnymi vajickami malovali ploty.Postupne sa vajicka zamenili
za korunky a cokoladu,voda za vonavky, ....moderna doba ;-)
@janger , v US sa tiez nesibe. Zajac je velkonocny symbol
a deti zberaju cokoladove vajicka ukyte rodicmi .
marianne69
.......naozaj ale naozaj krasne citanie:-)V Anglicku tiez cumeli:-)))ked som im rozpravala o nasich velkonocnych zvykoch...
greenewerrea
Ak sa radi dozviete viac o obyčajových tradíciách odporúčam Vám knihu od etnologičky Emílie Horváthovej: Rok vo zvyku nášho ľudu. Tam sú zvyky týkajúce sa Vianoc, Fašiangov a mnohých iných sviatkov. Ja som ju čítala a fakt ma zaujala, pretože mnohokrát si človek ani neuvedomí a ani netuší, ako sa napr. dostal stromček na Vianoce do domácnosti, prečo na svadbe nesmie chýbať svadobná torta, či prečo sa ako posledný chod na hostine podávala kapusta (Segedínsky guláš). Mnoho prvkov obyčajových tradícií nájdeme aj v súčasnosti, ale ich symbolický význam všetkým už jasný nie je.






 



TOPlist