Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Pečený sladký baránok patrí k jednej z tradícií.
Na Zelený štvrtok sa zvykli jesť len zelené jedlá. „Pozostatky s týchto zvykov sa preniesli aj do dnešnej doby,“vysvetľuje Katarína Babčáková, „preto v tento deň konzumujeme napríklad špenát. Okrem rôznych zeleninových jedál sa tiež jedlo veľa rezancov, šúľancov – dlhých cestovín, ktoré mali fungovať na princípe imitatívnej mágie.
A teda že keď budeme jesť dlhé rezance, urodia sa aj vysoké klasy a bude dobrá úroda, dlhé stonky konopí a ľanu.“ Na Zelený štvrtok tiež nasledovala veľká očista všetkého, bielili sa domy, umývali sa ľudia, zvieratá, všetko muselo byť nové a pripravené na nadchádzajúcu jar.
Najväčším sviatkom pre evanjelikov je Veľký piatok, v tento deň bolo kedysi povolené jesť len chlieb a vodu, bola zakázaná akákoľvek práca, najmä pracovať so zemou a dotýkať sa jej. Katolíci zas verili, že je to deň, kedy sa veľmi dobre hoja rany, súvisí to s kresťanským umučením Krista. Robili úkony, pri ktorých bolo potrebné dobré hojenie, napríklad kastrácia baranov, alebo vypaľovanie znakov hovädziemu dobytku.
Potom nasleduje Biela sobota, čo bol deň, kedy sa prvý krát po štyridsaťdňovom pôste mohlo konzumovať po večerných bohoslužbách mäso, v niektorých regiónoch aj mlieko, tvaroh, vajíčka a syr. Obľúbenou pochúťkou bol veľkonočný baránok, ktorý pochádza ešte zo starožidovskej tradície. Veľká noc bola pre Židov sviatok, ktorý sa volal Pesah. V období, keď starí Židia žili ako pastieri, bol sviatok jarného telenia sa dobytka a vtedy zvykli obetovať bohom pastvín barana. Podľa zvykov jednotlivých regiónov sa potom baránok zachoval ako jedlo z údeného mäsa, vajec a bielej múky, inde to zas bolo sladké pečivo.
Obradové koláče a iné dobroty
„Na Slovensku sa piekli aj rôzne druhy obradových pečív, na západnom Slovensku sa napríklad na bielu sobotu piekli jidášky, čo bolo niečo ako fánky, ale mohli byť aj s kysnutého cesta. Pomenované boli podľa Judáša, ktorý sa ako figurína na Bielu sobotu pálil pri kostole spolu so zvyškami olejov a starých sviečok z kostola,“ pripomína odborníčka. Piekol sa aj obradový koláč, ktorý sa volal niekde pascha, inde zas baba, alebo calta, či mrváň. Pomenovanie pascha pre tento koláč pochádzal práve z pomenovania židovského sviatku Pesah.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
Hrudka svojím tvarom má pripomínať zárodok
vo vajíčku.
Tieto jedlá sa na Veľkonočnú nedeľu dodnes u grékokatolíkov nosia posvätiť do kostola spolu so soľou, tvarohom, hrudkou, čo je jedlo pripravované z mlieka, vajec a soli, niekde zvyknú dávať aj trochu korenia. Táto hrudka má svojím tvarom gule pripomínať zárodok vo vajíčku. Posvätenie jedál v kostole malo ich slávnostnosť ešte zvýrazniť, malo byť symbolom prosperity rodiny, jej bohatstva, úrody, malo to zabezpečiť, aby po celý rok mali dostatok týchto produktov.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
Doma údená šunka patrí na veľkonočný stôl.
„Vajíčko je symbolom života, znovuzrodenia, žĺtok v ňom je akoby symbolom slnka, ktoré sa na jar prebúdza spolu s prírodou a s jej životom. Požívali sa najmä jedlá, kde sa používa vajíčko, potom samozrejme šunka alebo šovdra – doma údená šunka ktorá bola veľmi vzácnym jedlom pre našich predkov, ale tiež klobásky a iné údeniny a vzácne bohaté jedlá,“ zdôrazňuje etnologička.
Zvyky Veľkej noci
Zvyky viažuce sa k Veľkej noci majú podľa Kataríny Babčákovej niekoľko rovín. „Je v nej pohanská slovanská predkresťanská rovina, ďalej sa vychádza z toho, že Slovania boli poľnohospodársky a pastiersky národ, a tiež z kresťanskej roviny. Množstvo sviatkov bolo napasovaných na obdobia starších sviatkov, pretože to bol pre ľudí posvätný čas, ktorý takto vnímali. Ľudia v minulosti vnímali čas cyklicky, čo znamená, že nebol pre nich dôležitý presný rok, ale skôr pravidelné striedane ročných období, ktoré súviselo s vývojom v prírode. Dôležité bolo kedy svietilo slnko, kedy bol dostatok úrody, dobytku, tepla a s tým súvisiaci dostatok potravy pre ľudí aj pre zvieratá,“ spomína odborníčka.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
Používanie vody pri šibačke je symbolom očisty,
ktorá zmýva všetko zlé.
Na Slovensku sú podľa nej dva druhy obradových zvykov, niekde sa väčšinou šibalo, a inde sa zas polievalo. Používanie vody je symbolom očisty, ktorá zmýva všetko zlé. Preto sa u nás zaviedlo polievanie dievčat - aby boli mladé, krásne, a pripravené na nový život. V jednotlivé dni pred Veľkou nocou, na Zelený štvrtok, na Veľký piatok, i na Bielu sobotu, sa ľudia zvykli ešte pred východom slnka umývať v potoku, v tečúcej zdravej vode, a vo štvrtok, alebo na Biely piatok prevádzali cez tieto potoky aj zvieratá aby aj ony boli pripravené na tento jarný sviatok.
Oheň aj voda ako očista
S očistou súvisí voda, ale aj oheň. Dodnes sa na Bielu sobotu v niektorých kostoloch páli oheň, volajú to pálenie Judáša. V niektorých oblastiach pália Judášovu figurínu, ktorá je symbolom zrady, všetkého zlého a stelesnenie negatívnych vlastností. S príchodom jari bolo preto potrebné všetko staré a nadbytočné spáliť, zničiť, tak ako sa na Smrtnú nedeľu dva týždne pred Veľkou nocou vynášala Morena, symbol zimy, smrti, choroby, všetkého zlého.
Foto: Pravda - Petr Orság
Vajíčka na Veľkú noc symbolizujú
zrodenie.
Používanie vajíčok bolo symbolom zrodenia života, žĺtok totiž pripomína svojím tvarom a farbou slnko, symbolizuje život, zdravie. Vajíčka sa u nás používali už od neolitu, našli sa dokonca v archeologických nálezoch, v starých hroboch, je symbolom života. Už v tom období boli nájdené vajíčka pokreslené a rôzne ozdobené, najmä červenou farbou.
Veľká noc je aj sviatkom jari a rodiny
Ako na Vianoce, aj na Veľkú noc sa tradovalo, že rodina musela jesť pri jednom stole, kde je hojnosť jedla. Kedysi sa dokonca jedlo spoločne jedno rozkrájané vajíčko, každý člen rodiny si z neho musel dať, tak ako je to zvykom aj na Vianoce, z jabĺčka.
Veľká noc je už tu a je nielen sviatkom veriacich, ale aj znakom toho, že jar už naozaj prišla. Všetkým varecháčom želáme nádherné prežitie sviatkov v kruhu svojich blízkych, nech už dodržujete akékoľvek tradície. Dobre si oddýchite a naplňte brušká dobrotami, ktoré ste iste s láskou pripravili aj pre svoje okolie. Pozor však na prejedanie sa, plavková sezóna sa blíži! :-D
Prajem vsetkym varechacom i redakcii pokojne sviatky, vela slniecka, pohodu v rodinnom kruhu, nech uz ste kdekolvek - doma ci na vylete.
a farebnymi vajickami malovali ploty.Postupne sa vajicka zamenili
za korunky a cokoladu,voda za vonavky, ....moderna doba ;-)
@janger , v US sa tiez nesibe. Zajac je velkonocny symbol
a deti zberaju cokoladove vajicka ukyte rodicmi .