Foto: Slawek
Slawek v obchode, kde si možno vybrať
zo stoviek druhov belgických pív.
Náš Varecháč Slawomir Kaczorek, na Vareche známy ako Slawek, žije v Bruseli už dlhší čas. O tom, kam sa Belgičania idú najesť počas pracovného obeda či slávnostnejších príležitostí, zabaviť sa na večer alebo čím svoje jedlo zapíjajú, aké sú typické suroviny v belgickej kuchyni a na čom si pochutia sladké jazýčky sa dočítate vďaka Slawekovi v nasledujúcich riadkoch.
Brusel a medzinárodná kuchyňa
Foto: Slawek
Atomium, symbol Bruselu.
Foto: Slawek
Koberec z kvetov na hlavnom bruselskom
námestí sa pripravuje každé dva roky
v auguste z 800 000 begónií a 10 000 azaliek.
Pri prechádzke mestom tu človeku často udrie do nosa vôňa čerstvo pražených zemiakových hranolčekov, lebo takmer na každom rohu stojí slávna „fritures“, stánok, upravený obytný príves či maringotka, kde ich pripravujú... a často sa stáva, že im neodolám a porciu hranolčekov v tradičnom papierovom kornútiku poliatych majonézou si kúpim. Traduje sa, že túto chrumkavú a rozvoniavajúcu pochúťku, zemiakové hranolčeky, pomfritky alebo len jednoducho frites, ako sa im zvykne hovoriť tu, vynašli práve v Belgicku a vďaka jedinečnej a neodolateľnej chuti sa neskôr preslávili po celom svete. Najčastejšie sa konzumujú s majonézou, ale možno ich doplniť aj obrovským množstvom iných omáčok, podľa vlastného výberu: pikantnou andalúzskou, ochutenou kečupom a korením, americkou, pozostávajúcou z majonézy, cibule a papriky, provensálskou, voňajúcou paprikou a oreganom, tatárskou s prídavkom kyslých uhoriek a kapár, omáčkou zo zeleného korenia, béarnskou, ktorej dominuje šalotka a biele víno, a všetky sú naozaj vynikajúce. A ja si zakaždým spokojne pomyslím, že také dobré hranolčeky ako tu, som nikde inde nejedol!!
Vľavo: dva symboly Bruselu: soška Manneken Pis a zemiakové hranolčeky. Vpravo: pražené mušle slávky jedlé a zemiakové hranolčeky – Moules et frites.
Foto: Slawek
Okrem hranolčekov sa omáčky podávajú aj k tradičným frikadelkám, ale i k mitraillette (v preklade samopal, netuším prečo), čo sú vlastne polovičky bagety, naplnené mäsom, hamburgerom či teplým párkom, doplnené šalátom z natenko narezanej zeleniny.
Plody mora na rôzne spôsoby
Foto: Slawek
Mušle sa podávajú v tradičnom čiernom hrnci.
Treba povedať, že dary mora sa tu konzumujú vo veľkom a Belgičania priam milujú napríklad „escargots“, slimáky varené v zeleninovom vývare, ktoré však nemajú nič spoločné so suchozemskými slimákmi, ktoré sa konzumujú vo Francúzsku. Tu v Belgicku sa totiž jedia zásadne iba morské slimáky (brezniaky obyčajné), ktoré sa predávajú v stánkoch priamo na ulici, podobne ako zemiakové hranolčeky.
Vľavo: plody mora. Vpravo: slimáky (morské).
Foto: Slawek
Belgicku patrí približne 66 km pekného piesočného morského pobrežia Severného mora s prekrásnymi promenádami. V porovnaní s Copacabanou sú belgické pláže určite trochu chladnejšie, dá sa tu však rovnako dobre oddýchnuť a navyše si možno pochutiť na miestnych dobrotách, ako sú sivé krevety (Crangon crangon), ktoré sa tradične lovia tu, v Severnom mori. Možno ich pripraviť na rôzne spôsoby: ako krokety (najlepšie sa k nim hodí pohár dobre vychladeného kvalitného piva), v jednoduchom šaláte, ktorý sa podáva na bagete, alebo sa nim plnia paradajky a vtedy poslúžia ako lahodne predjedlo.
Najpopulárnejšie jedlá belgickej kuchyne
Foto: Slawek
Carbonnade à la flamande – flámske karbonády.
Foto: Slawek
Králik na pive – Lapin à la bière.
Ďalšou veľmi známou a nesmierne dôležitou belgickou zeleninou je čakanka (chicon v belgickej francúzštine, witloof po flámsky). Tieto bielo-žlté puky sa v Belgicku začali pestovať okolo roku 1830 a najskôr sa používali výlučne na výrobu kávy. Keď však vyšli najavo jej chuťové i nutričné vlastnosti, „chicon“, ako ju familiárne nazývajú Belgičania, sa rýchlo stala neoddeliteľnou súčasťou ich jedálnička a rozšírila sa i do cudziny. Čakankové puky alebo endiviu, ako sa jej tiež hovorí, možno konzumovať surovú, varenú, smaženú i parenú a je naozaj vynikajúcou prílohou k mäsu a rybám, robí sa z nej polievka a pridáva sa aj do rafinovanejších jedál belgickej kuchyne – akým je napríklad bažant na brabantský spôsob. Jej zvláštna, nahorkastá chuť robí jedlo nezabudnuteľným. Vďaka nutričnej hodnote je obľúbenou súčasťou redukčnej diéty a nepohrdnú ňou ani vegetariáni.
Jedlo na všedný deň
Čo však jedia bežní Belgičania počas dňa? Na obed si najradšej dávajú sendviče. Ak chvíľku postojíme v rade pred predajňou sendvičov, zistíme, že ich dokážu urobiť až 50 rôznych, navzájom celkom odlišných druhov. Na ich prípravu sa používa francúzsky chlieb (bageta), ale aj biely, grahamový, mnohozrnný, sendvičový, chrumkavý, či miešaný grahamovo-biely chlieb, tradične kysnutý chlieb, slnečnicový chlieb, hranaté, okrúhle, oválne i trojuholníkové „žemličky“ a ešte mnoho iných. Plnia sa nespočetnými druhmi syrov, rozbifom, salámami, šunkami, paštétami, šalátmi (krabím, zo sivých kreviet), lososovou penou, tuniakom s remuládou (majonéza, horčica, pickles a ančovičky), kyslými rybami (haring), mušľami (slávka jedlá) v remuláde, marinovanými ančovičkami v olivovom oleji, studeným kurčaťom v majonéze, karí kurčaťom, kurčaťom na havajský spôsob (s ananásom), mäsom na maďarský spôsob, pokrájanou nakladanou zeleninou a vo vymenovávaní ďalších variácii by som mohol pokračovať celé hodiny.
Množstvo najrozličnejších zmesí, ktorými si Bruselčania podľa vlastného výberu dávajú plniť svoje sendviče.
Foto: Slawek
K tomu si ešte možno vybrať dodatočnú oblohu: surovú zeleninu, reďkvičku, buľvový či stonkový zeler, varené vajce, malé nakladané uhorky a ešte mnoho ďalších pochúťok. Belgičania mimoriadne obľubujú sendvič, ktorého základom je biely francúzsky chlieb a k tomu „Američan“ – surové zomleté hovädzie mäso ochutené soľou a korením, u nás známe ako tatársky biftek. K tomu ešte kyslé uhorky alebo nadrobno pokrájaná cibuľa. Ďalším klasickým sendvičom je francúzsky sendvič s maslom a rozbifom, soľou a korením, a musím sa priznať, že sendvič s rozbifom by som mohol mať každý deň a vôbec by som sa neprejedol. Obchody so sendvičmi a malé sendvičové bary sa nachádzajú všade v meste. Zvyčajne sa kupujú a jedia od pondelka do soboty. Cez obedňajšiu prestávku úradníci vychádzajú zo svojich kancelárií, odskočia si do najbližšieho obchodu, kúpia sendvič a cestou späť do úradu sa naobedujú. Veľmi často na ulici vidieť ľudí, ako si utierajú z rúk či oblečenia trochu omáčky, ktorá im tam zostala po obede. Tieto detaily uvádzam preto, aby som vám priblížil náš každodenný pohľad na Brusel a na jeho zvyky.
Nielen francúzske syry sú delikátne
Kto chce ochutnať výborné syry, nemusí ísť iba do Francúzska či Holandska. Aj v malom Belgicku existuje veľký výber vynikajúcich syrov. Spolu ich narátame až 200 druhov: čerstvé syry, syry s modrou plesňou, mäkké, tvrdé, kozie. Medzi najznámejšie patrí mäkký syr z oblasti Hervé, Chimay s pivom, passendale, trochu pikantnejší wynendale, maredsous, Père Joseph, Affligem z opátstva rovnakého mena, mäkký syr z opátstva Val-Dieu, Orval zo surového mlieka a ešte mnoho ďalších.
Pivo – národný nápoj Belgičanov
Foto: Slawek
Obrovské množstvo belgických pív uspokojí
aj toho najnáročnejšieho štamgasta.
V lete sa možno osviežiť belgickou špecialitou, tzv. bielym pivom (blanche), ktoré sa vyrába z jačmenného a pšeničného sladu, nesladovej pšenice a ovsa. Pivo plzenského typu predstavuje asi 75 % domácej produkcie a najznámejšími značkami sú Stella Artois, Jupiter, Maes.
Foto: Slawek
Pivo aké si len želáte.
Medzi moje obľúbené pivá sa radí napríklad aj Kwak so zlatisto jantárovým zafarbením. Jeho názov vznikol údajne zo zvuku, ktorý tento nápoj vydáva pri nalievaní do pohárov. V skutočnosti mu ho však dal flámsky pivovarník Pauwel Kwak , ktorý ho v roku 1791 vynašiel. Toto tradičné pivo ma 8,4 % alkoholu a vyrába sa z rýchlo upraženého sladu, chmeľu, jačmenného sladu, cukru a kvasníc. Pre Belgicko je charakteristické, že jednotlivé druhy piva sa podávajú v pohároch, ktoré sa navzájom odlišujú aj tvarom. Napríklad Kwak sa podáva v pohároch v tvare veľkej odlievky.
Pokiaľ ide o belgické kláštorné alebo tzv. trapistické pivo, treba povedať, že tieto názvy sa vzťahujú na rôzne druhy svetlých i tmavých pív. Bežné kláštorné pivá sú vo všeobecnosti vyrábané vo väčších podnikoch, zatiaľ čo pivá typu „trapiste“ naďalej vyrábajú mnísi v opátstvach. Trapistické pivo viac kvasí, a preto má trošku inú chuť.
Existuje aj takzvané červené pivo, pri výrobe ktorého sa používajú rozličné druhy kvasníc a kultúra baktérii mliečneho kvasenia. Belgické pivo však nie je len nápojom, je zároveň aj národnou značkou, používanou pri príprave mäsitých pokrmov, ktorým dodáva charakteristickú chuť. I keď sa Belgicko preslávilo svojimi pivami, existuje tu i výroba vína, o ňom však podrobnejšie niekedy inokedy.
Typické wafle možno nájsť v Bruseli na každom kroku a podávajú s rôznymi plnkami a na mnoho spôsobov.
Foto: Slawek
V Bruseli sa prakticky na každom rohu stretneme s typickou vôňou gaufrov (alebo po flámsky waflov). Keď mi príde na návštevu sestra, nikdy neodolá a musí aspoň jeden ochutnať. Aj belgické wafle sú známe aj za hranicami krajiny. Niektoré francúzske kuchárske knihy uvádzajú, že majú svoj pôvod v oblasti belgického Brabantu. Avšak typické belgické dozlatista upečené, zvonka chrumkavé a zvnútra vláčne a mäkučké wafle nemajú nič spoločné s holandskými stroopwafel, ktoré sa skladajú z dvoch tenkých oblátok spojených karamelovým sirupom. Je ich veľa druhov, najviac sa však preslávili dva: wafle z Liège, hrubé, s oválnym tvarom sa konzumujú vlažné alebo studené, posypané hrubými kryštálmi cukru. Bruselské wafle majú obdĺžnikový tvar, jedia sa za tepla posypané jemným práškovým cukrom. Niekto má rad bruselské wafle so šľahačkou či jahodami poliate čokoládou, no ja osobne ich takto neobľubujem. Tajomstvo nadýchanosti tradičných wafiel spočíva v tom, že namiesto obyčajných bielkov sa do nich pridáva tuhý sneh
Od konca jari až do jesene si môžeme pochutnávať na pravých belgických jahodách, najslávnejšie z nich pochádzajú z malej dediny neďaleko valónskeho mesta Namur, Wepionu (les fraises de Wépion). Vyznačujú sa intenzívnou chuťou, neporovnateľne lepšou, ako je chuť importovaných skleníkových jahôd, ktoré bežne dostať v supermarketoch.
Kto by nepoznal belgické pralinky?
Každá pralinka má inú chuť,
preto ich treba ochutnať všetky!!!
Belgicko a čokoláda môže znieť na prvý pohľad prekvapivo a nepravdepodobne, ale dôvody sú celkom prozaické a historické: krajina vlastnila významné kolónie v rovníkovej Afrike a dodnes z týchto krajín dováža kvalitné kakaové bôby, ktoré podľa Belgičanov, ale i odborníkov majú výraznejšiu chuť ako kakaové boby pestované na americkom kontinente. A práve tu v roku 1912 Jean Neuhaus vytvoril prvé pralinky – plnené čokoládové bonbóny, ktoré sa vzápätí rozšírili do celého sveta. V súčasnosti sú najznámejšie čokolády nasledujúcich značiek: Wittamer, Leonidas, Neuhaus, Godiva a Pierre Marcolini. Vo výkladoch ich predajní možno obdivovať čokoládové bonbóny najrozličnejších tvarov a plniek, vyrobených z rôznych druhov čokolády. Tradične sú plnené orieškovým krémom, kandizovaným ovocím, ovocím macerovaným v rozličných likéroch, čokoládovými krémami, marcipánom. Ich povrch môže byt z bielej, mliečnej i horkej čokolády. Obrovský úspech majú i pralinky pre diabetikov. Môj otec je veľmi maškrtný a tak vždy, keď idem k nemu na návštevu do Poľska, donesiem 1 – 2 kilá čokolády, ktorá pri ňom veru nemá dlhé trvanie. Čokoláda je tiež dôležitým exportným artiklom krajiny: každý rok sa jej vyrobí viac ako 170 ton, z nich okolo 70 ton je určených na domácu spotrebu a zvyšok sa vyváža do celého sveta, kde je prekvapujúco jedným z najväčších odberateľov Japonsko. Belgicko a čokoláda skrátka patria k sebe.
Keďže žijem v historickom centre Bruselu, podvečer si s priateľmi rád zájdem na tradičné half and half do kaviarne Cirio, kde tento napoj vynašli. Skladá sa z polovice šumivého vína, ktoré sa do pohára naleje ako prvé a doplní sa druhou polovicou suchého bieleho vína. Ak mám chuť na niečo sladšie, zájdem do kaviarne Falstaff na kir royal. Práve Cirio a Falstaff sú dve najznámejšie kaviarne v samom srdci Bruselu, hneď vedľa Burzy.
Pokúsil som sa vám aspoň v skratke priblížiť najznámejšie belgické gastronomické zvyky, špeciality a pochúťky, aby ste počas svojej návštevy krajiny či jej hlavného mesta mohli okrem historických pamiatok objaviť aj nie menej zaujímavé bohatstvo jej chutí.
@slawek vyborna praca, dakujeme este raz za clanok.
No a samozrejme mušle, syry, slimáky, sendviče...a PIVO - belgické pivo - hmmm, to ja môžem:))), mňam! ( kartón Leffe Bruin, a kartón Hoegaarden leží v chladnej pivnici....:)
Zaujalo ma jedlo flámske karbonády - náhodou mám doma konské mäso, tak keby si náááhodou vedel nejaký origoš receptík na toto jedlo, @Slawek , budem ti vďačná:)!
Inak, super spracovaný článok, mám veľmi rada tieto "food cestovania" :)
:-).
Momentalne som za oceanom a zazivam chute, ktore tiez maju svoje caro. Tu zije mnoho inych narodnosti a Tato stranka mne osobne pomaha varit zase nase originalne jedla im pretoze sa stretavame s kamaratmi zo sveta a vymiename si len tradicne jedla na tkzv. potluck.
Je to ohromny zazitok a verim, ze obohati moje Cullinary znalosti natolko, aby som mohla porovnavat cim dalej lepsie.
Verim vsak ze raz sa do Europy vratim velmi rada a natrvalo pretoze domov je len jeden.
Este raz krasne napisany clanok.
Mala som moznost okusit tuto kuchynu predtym, ako sme preemigrovali sem.
Naviac tu si nekupujem inu cokoladu ako prave tuto dobru europsku a najvacsi vyber z nej mame pred Vianocami ked sa zasobim asi tak ako ty tvojho otecka.
Tak isto spominam na morske priserky, lebo tu ich mame predsa len odlisne.
Pozdravujem a zelam nadalej krasne zazitky z celeho pobytu, ktory je vzdy zaujimavy a obohacuje nas zivot ked si mozeme niekde vyskusat taketo pochutiny nazivo a naviac vykrocime do prirodnych kras, ktore nam ponukaju.