SmejkadChcem vám napísať o vianočných zvykoch, ktoré moji rodičia praktizovali na hornom Novohrade, ale starí rodičia boli prisťahovaní z Podpoľania, takže ide vlastne o zvyky tohto regiónu. Tieto zvyky sa dodržiavali veľmi striktne, keď bola moja mamina dieťa, to boli 40. - 50. roky minulého storočia.
Na Vianoce mali gazdinky plné ruky práce. Pred sviatkami gazdiná svätila dom, dvor, maštale aj všetko ostatné. Na pamiatku, že sa Ježiško narodil v maštali, aj tá sa zdobila vetvičkami.
Piekli sa kysnuté záviny v peci - aj 12 plechov: makové, orechové, tvarohové, ďalej sa pripravovali žerbó rezy, medové rezy, žĺtkové rezy, rôzne piškótové rezy a rolády, medvedie labky, ťahané štrúdle a chlieb 12 pecňov. Kysnuté koláče a chlieb sa piekli v murovanej peci za domom, zákusky v rúre v kuchyni. Originál u novohradčanov sa robievala štrúdľa, ktorej plnka bola z tekvicových jadierok, údajne veľmi dobrá, k nej sa píjavala biela káva. Piekol sa aj vianočný koláč, bochník z kysnutého cesta bohato ochutený hrozienkami, na vrchu musel byť krížik. Okrem spomínaných zákuskov moja starká robievala chýrečné trubičky z lístkového cesta plnené bielkovou penou s pečeným jablkom, úžasná maškrta. Salónky sa robili doma, najprv to boli len zabalené kocky cukru v peknom lesklom papieri, neskôr čokoláda a karamel. Salónky, keď sa robili z čokolády a karamelu, používali sa drobné kovové formičky tvaru srdiečka, hviezdy, Ježiška, barančeka, atď. Balili sa do staniolu, starká ho mala v balíku vzadu v skrini viac farieb.
Foto: Andrea Červenková
Kto doniesol stromček, musel ešte pred dverami povedať vinš, aby bolo požehnané celému domu, potom dostal od gazdinej naliate do pohárika. V chudobných rodinách boli na stromčeku jabĺčka a orechy a stromček bol zavesený na hrade. V majetnejších boli aj salónky a sklenené vtáčiky, figúrky, zvončeky a stromček bol väčší a stál na zemi. Sviečky nesmeli chýbať nikdy, zapaľovali sa pred večerou a večeralo sa vždy pri stromčeku. Boli obyčajné sviečky z vosku nalepené na ozdobných štipcoch, takže pár krát sa stalo, že stromček aj horel :)
Deň pred Vianocami si duševne postihnutí chodili po kus z každého jedla, ktoré v domácnosti bolo, nabalil sa im chlieb, koláče, hríbovka, ... Tým, ktorí nemohli chodiť, nosili deti. Deti tiež susedom nosili z toho, čoho bolo doma dostatok, napríklad keď niekto mal ovocné stromy, zanieslo sa jabĺčok a orechov, susedia na oplátku poslali medu, ak chovali včely, no a keď nič také nemali, poslali peniaz.
Do polnoci - Božieho narodenia - sa nesmelo jesť mäso, len sa pripravilo. Na štedrovečernom stole pod obrusom musel byt chlieb, obilie a peniaz, aby bola hojnosť. Jeden prázdny tanier býval na stole, keď niekto z rodiny umrel a tiež aj pre pocestného. Nesmeli sa používať príbory, iba lyžice, na stole nesmelo byt nič ostré, aby sa rodine ostré reči vyhli. Počas večere nikto nesmel vstať od stola, lebo by do roka niekto blízky umrel.
Foto: Andrea Červenková
Najprv sa jedli opekance. Piekli sa pár dni vopred. Na Štedrý deň sa sparili vriacou vodou aby zmäkli, ale udržali si tvar. V inom hrnci sa uvaril mak s cukrom a maslom, do hotového sa ešte pridalo medu a škorice a dôkladne sa premiešalo s opekancami. Opekance sa vždy jedli z jednej misy. Keď sa potom deti chceli vŕtať v miske lyžicou, aby si vytiahli viac sladkého maku, povedalo sa im, že na záhrade im budú ryť krty, komu spadol mak, bude mat blchy. Po opekancoch nasledovala hríbovka (hríbová polievka) nezatrepaná, po nej ryba a šalát, dávnejšie sa robila zemiaková kaša. Pre deti a tých, čo rybu nemohli, sa varila ryža v mlieku s maslom a ovocnou omáčkou. Na pitie sa lisovali jablká a varil čaj zo sušeného ovocia, dospelí mali hriatô a vaječný likér. Potom sa zjedlo jabĺčko a každý si rozbil orech, ktorý ukazoval, aký zdravý človek v ďalšom roku bude. Po večeri opäť modlitba a potom sa všetci pochytali za ruky, gazdiná viedla a takto niekoľko krát obišli stôl, aby kvočky dobre kurence vodili. Dospelí spievali vianočné piesne a deti išli vybaľovať darčeky. Po večeri sa už nesmelo pracovať, iba okolo zvierat a ľudí to najnutnejšie, tak aj riady sa vraj umývali až na Štefana. Na zajedku sa dával domáci syr a posúch s bryndzou a slaninou.
Po večeri zvykli dievky vyjsť pred dom a počúvať, z ktorej strany pes zabreše, lebo z tej strany mali mať nápadníka. Chlapci robili zase stolček od Ondreja do Štedrého dňa, každý deň jeden úkon. Na Štedrý deň po polnoci zobrali stolček a potom, kto sa nebál, išiel so stolčekom na krížne cesty, urobil okolo seba cesnakom kruh a keď sa vrátil domov, bol za veľkého hrdinu a všeličo rozprával, čo s nim chceli strigy vystrájať.
Foto: Andrea Červenková
Na polnočnú sa odchádzalo okolo štvrť na jedenásť, aby omša skončila piesňou "Tichá noc, svätá noc" presne o polnoci, keď sa Ježiško narodí. Na polnočnú sa muselo chodiť hladný, aby sa všetci rýchlo vrátili domov. Po návrate z polnočnej sa podávala pečená hus a údené klobásy.
Na Božie narodenie a neskôr chodili dospelí betlehemci v kostýmoch pastierov. Spievali o Božom narodení a koledy. Prvý vždy vstúpil anjel s betlehemom. Koledníci popri tom rozprávali aj kadejaké verše, kto už bol aký šikovný, napríklad: ja darujem Ježiškovi za čiapku slivák, aby nepovedal že som dáky všivák. Po domoch chodili aj Kubovia, ktorí robili veľmi zle a často kradli z povaly či komory, bolo treba zamykať a dávať pozor. Boli to chlapi poobliekaní do rôznych masiek, ktorí hrali a tancovali.
Keď sa išlo na 1. sviatok vianočný na návštevu, nesmelo sa vstúpiť do domu skôr, ako sa nepovinšovalo a domáci nepozvali, pričom prvý musel ísť muž, lebo žena by priniesla škriepky. Na Božie narodenie sa nesmela brať do rúk ihla, aby zádery na prstoch nehnisali. Keď niekto na Božie narodenie cestou do kostola spadol, mal ho čakať nešťastný rok.
Na nový rok sa nesmelo jest nič od peria, aby nikto neuletel z domu a ryby sa jedli, aby sa rozmnožila rodina. V tomto období vozili farára a kostolníka na saniach po celej farnosti, v každej rodine zaspieval, dom posvätil, napísal kriedou na horné veraje dverí rok a G+M+B, čo sú iniciály troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára.
Ako trávia Vianoce naši zahraniční Varecháči si prečítate v nasledujúcich článkoch:
Vianoce spoza hraníc - India, USA, Fínsko, Švédsko
Vianoce spoza hraníc - Česká republika, Bulharsko, Slovinsko
Vianoce spoza hraníc - Austrália, Holandsko, Chorvátsko, Nemecko
Ako slávia Varecháči Vianoce »prečítajte si ďalšie články
Diskusia k článku