Fedor Malík:
Slivky pána profesora

Fedor Malík, 27. augusta 2024     2 minúty čítania

Slivky pozná celý svet. Sú tu od staroveku a pravdepodobne sú krížencami trnky (Prunus spinosa) a slivkovej fajty myrobalan (Prunus cerasifera). Ich pravlasťou je Stredná Ázia a Stredomorie.



Foto: Pravda - Ivan Majerský

Slivka nie je exkluzívne ovocie, má ju však rada celá naša planéta. Existujú slivky pravé (sbsp. Oeconomica), ku ktorým patria kultúrne aj hybridné formy (špendlíky aj „sralky“). Ďalej sú tu slivky „subspecie“ insititia (mirabelky) a blumy sbsp. italica. Tie milujem, ide o šťavnaté a voňavé ringloty.

Ak idú „od kôstky“, je to moje božské ovocie… Sliva, Prunus domestica z čeľade Rosaceae je dobré ovocie. Existuje viac ako dvetisíc jej kultúrnych odrôd. Konzumujú sa čerstvé, sušené, ako lekváre, džemy, nedostižné sú slivkové kompóty, slivkové kvasy, slivovica. Náš národný čertov diabol…

Nedávno zosnulý môj priateľ prof. Ivan Hričovský tvrdil, že práve slivovica držala našich krajanov v plnom zdraví pri úmorných cestách za oceán. Starí s mierou pili a mladí celú cestu žuvali slivky sušené.

Najlepšie sú bez kôstky a delikátne sú v čokoláde. Robia ich v Poľsku, na Ukrajine, ale aj na našich brezovských kopaniciach. Ešte je tu slivkový lekvár. Lekvár ako „remeň“. Použite ho na prípravu makovo-slivkového osúcha alebo k varenému hovädziemu si ukuchtite „kleveru“. Ide o výbornú omáčku zo zmesi čerstvých sliviek, lekváru, cukru, citrónovej kôry, škrobu a mlieka.

Hotová bude za 15 – 20 minút a určite vám bude chutiť. Nepodávajte k nej ani víno, ani pivo. Do čaše si v týchto horúčavách nalejte chladený zelený čaj...





Diskusia k článku







 



TOPlist