Šéfkuchár Marcel Ihnačák:
Práca ma musí baviť

Katarína Sedláková - Pravda, 24. septembra 2009     2 minúty čítania

Pred troma rokmi sa vraj vo Veľkej Británii odohrala tichá revolúcia. Vzdelaní tridsiatnici na dobre platených miestach sa zrazu viac ako o svoj plat začali zaujímať o to, čo, ako a hlavne prečo robia. Tento názor zastáva aj Marcel Ihnačák (31), známy šéfkuchár bratislavskej reštaurácie Au Café.


Foto: Pravda, Ivan Majerský

šéfkuchár Marcel Ihnačák


Pôvodne si síce maľoval hokejistickú kariéru, no napokon sa pre zranenie vyučil za kuchára a zistil, že varenie je jeho druhou vášňou. Dnes má za sebou slušnú kariéru – pôsobil vo vychytených pražských reštauráciách Století a Zahrada v Opeře, vo dvoch v Londýne – michelinovskej Pied a Terre a Fifteen Jamieho Olivera – a vo dvoch v Bratislave.

„Najdôležitejšie pre mňa je, že ma práca baví. Peniaze sú až druhoradé, pri srdci ma vždy hrialo, že som vo varení naozaj dobrý. Vždy som túžil byť najlepší,“ zdôveruje sa Ihnačák, dnes šéfkuchár bratislavského Au Café. Na varení ho vraj baví úplne všetko – prostredie, kreativita, oheň, rýchlosť, možnosť kombinovať suroviny a vytvoriť z nich niečo nové. „Práca šéfkuchára je ohromne tvorivá, som spokojný,“ tvrdí kolega Jamieho Olivera.

„Keď som mal 22 rokov, všetci kamaráti rozprávali o peniazoch. Ja som sa takým debatám vyhýbal. Nepracoval som kvôli peniazom, ale preto, aby som sa niečo naučil a kamsi to dotiahol,“ vysvetľuje. Cítil vraj, že na žiadnom mieste nemôže zostať dlhšie ako dva–tri roky. „Za ten čas som sa chcel dostať navrch, aby som potom odchádzal s dobrým pocitom. Predstavoval som si, že zamestnávateľ by mal ľutovať odchod dobrého kuchára a nie aby som ja trpel výčitkami. Vždy som odišiel v správnom čase. Podľa mňa kuchár, ktorý varí na jednom mieste sedem rokov, nie je pre podnik perspektívny. A nerobí dobre ani sebe,“ je presvedčený Ihnačák.



Diskusia k článku







 



TOPlist