>Foto: Archív TV JOJ
Ale do vašej obľúbenej televízie ste sa predsa len dostali.
Keďže som bola novinárka, na regionálnej úrovni som sa stretávala aj s reportérmi a s redaktormi aj z JOJ a tí mi poradili, že sa mám nakontaktovať na šéfa spravodajstva, ktorému som potom moje portfólio poslala. Pozval ma na stretnutie a potom sa to už rozbehlo.
Keď ste prešli z regionálneho média do celoštátneho, bola to pre vás veľká zmena?
Mala som veľkú výhodu z regionálnych médií, že som vedela strihať, pracovať s hlasom, byť pred kamerou, aj keď dúfam, že rokmi v JOJ sa to zlepšilo. To, že som tieto základy mala, bol obrovský benefit, pretože som sa nebála. Nebála som sa, keď ma kolegovia poslali robiť anketu na rôzne témy, nebála som sa, keď vypadli ľudia, lebo boli chorí, a mala som niekoho zastúpiť. Najprv som bola na neplatenej stáži a keď niekto vypadol a ja som bola poruke, spýtali sa ma, či zvládnem urobiť reportáž. Okamžite som po tom "chňapla“ a išla som. Mala som veľký rešpekt, ale nebála som sa. Aj keď som si vo vlaku do Trnavy, kde som vtedy ešte bývala, veľakrát poplakala, že som neschopná a že v živote svojich kolegov nedobehnem. Pripadala som si nie dosť rýchla, nie dosť flexibilná, nie dosť informovaná. Stále som mala pocit, že mi niečo chýba. Časom sa to postupne zlepšovalo, aj keď občas sa mi tie pocity vracali.
Potom ste prešli od reportérskej práce k moderovaniu Ranných novín, čo je zase zrejme úplne iný typ práce. Čo bolo pre vás v tejto zmene najťažšie alebo najväčšia výzva?
Treba tam skoro vstávať, ale s tým som nemala problém, som ranné vtáča. Zo živého vysielania som však mala veľký rešpekt. Bola som zo začiatku naozaj vo veľkom strese, veľmi som to nechcela pokaziť, lebo sa mi tento formát veľmi páčil a doteraz ho mám veľmi rada. Je to moja srdcová záležitosť. Zo začiatku mi veľmi pomohol Dodko Kuriľák, ktorý bol mojím sparingpartnerom vo vysielaní, a som veľmi rada, že sa mi naozaj rýchlo z tejto práce stala práca snov. Sme tam skvelá partia, prísť ráno do práce bola a je vždy zábava – dobrý kolektív ľudí, dobrá atmosféra. Celé to bolo a je také hravé a veľmi príjemné.
Vrátili ste sa aj kvôli tomu tak rýchlo naspäť z materskej do práce, keď mala dcérka pol roka?
Predtým som aj moderovala Ranné noviny, aj som bola reportérka, aj som robila podcasty... Tým, že som nemala dieťa, som toho stíhala veľa. Momentálne som schopná zvládať len Ranné noviny a aj to len vďaka času, kedy sa vysielajú – odchádzam ráno okolo pol piatej a vraciam sa domov okolo pol desiatej. Malá ešte časť z toho, čo som preč, spí, a potom sa postará o ňu moja mamina, svokra alebo manžel. Je to ideálna kombinácia materstva a práce. Ale, áno, hlavný dôvod, prečo som sa vrátila, bol ten, že tá práca je skvelá, je to "dream job“. Jednoducho, pokiaľ sa to dá skĺbiť s materstvom, tak prečo nie. Som veľmi vďačná, že to tak môžem kombinovať, som si vedomá, že nie každý má takúto možnosť a takéto šťastie. Veľmi si to vážim.
„Mám rada, keď vianočná atmosféra trvá niekoľko týždňov,
a odkedy máme malú, tak už
si robím plány, čo na sviatky vymyslím.“
Odporučili mi vás na rozhovor ako milovníčku jedla, ste aj milovníčka jeho prípravy?
Ja jedlo milujem, ale priznám sa, že v našej domácnosti je tým, ktorý lepšie varí, môj manžel. Jedlo oceňujem, je to pre mňa jeden z najlepších darčekov. Ak mi niekto daruje gastrozážitok – a je jedno, či mi navarí, pozve ma do reštaurácie, ale môže to byť aj pozvanie do pojazdného bufetu, ak je to jedlo dobré, beriem to všetkými desiatimi. Na druhej strane nie som prieberčivá, zjem asi každý typ či druh jedla.
Väčšina mužov, ktorí výborne varia, potrebuje okolo seba tím, ktorý im asistuje a potom po nich upratuje... Je manžel tiež tento typ?
On má rád pri varení spoločnosť. Je rád, keď má pomocníkov, ktorí mu veci pripravia, a on potom jedlo finalizuje, a niekedy mu pomáham s upratovaním kuchyne, ale ani jedno, ani druhé nie je preňho nevyhnutné. Myslím, že majú varenie v rodine. Aj jeho strýko veľmi dobre varí, aj môj svokor veľmi dobre varí. Minule napríklad môj brat spomenul, že piekol štrúdľu. To bolo asi o šiestej večer a môj muž na ňu dostal takú chuť, že išiel nakúpiť suroviny a o deviatej bola upečená. Bola výborná, len mu trochu praskla, lebo dal do tenkého cesta veľa plnky.
Vzťah k dobrému jedlu máte z rodiny?
Asi ako každý, kto vyrastá na dobrej domácej kuchyni. Myslím si, že nie som výnimka, každý druhý človek, ktorého sa spýtate, vám povie, že má výborný vzťah k chutnému jedlu. Jedlo je podľa mňa fantastická vec a bolo by super, keby sa zaužívalo, že keď sa ľudia stretnú, dajú si viac dobrého jedla a menej alkoholu. To by bolo úplne ideálne. Lebo často je to na stretnutiach viac o alkohole ako o jedle.
Diskusia k článku