Foto: Archív STVR
Aj vďaka tejto zmene ste sa stali hviezdnym tanečníkom ďalšej skvelej šou TV Markíza Let ́s Dance. Ak si spomínate na toto obdobie?
No, neviem, či to je vtip, že som sa stal hviezdnym tanečníkom, to ste asi pozerali inú šou. (Smiech.) Tancovanie je super, dalo mi veľa nových kamarátstiev, boli sme výborná partia. Bolo to však náročné obdobie, keď som okrem natáčania mojej šou musel trénovať aj na prenosy Let ́s Dance a zároveň sa venovať aj práci v reštaurácii. Bolo to divoké. V nedeľu do noci som tancoval, v pondelok skoro ráno som odchádzal na východ na tri dni točiť a vo štvrtok nadránom som cestoval domov do Bratislavy. Po pár hodinách spánku som išiel zasa robiť dokrútky, trénoval som a takto to išlo niekoľko mesiacov. Bolo to náročné, ale zvládli sme to. Je to životná skúsenosť, ktorú som si veľmi užil, na toto obdobie mám pekné spomienky, a to je najdôležitejšie.
Súčasne s nakrúcaním šou ste ešte rozbiehali ďalší podnik, bolo to špičkové, oceňované bistro.
Otvoril som bistro, bola to síce pekná skúsenosť, ale popri tomto všetkom nebolo možné, aby som sa mu venoval na 100 %. Bol som veľakrát nešťastný z toho, že som tam nemohol byť a skontrolovať, ako funguje. Trávil som veľa dní na cestách, počas ktorých sme nakrúcali reláciu, potom som prišiel na pár dní do bistra, vedel som, že to nemám celé úplne pod kontrolou a nie som tam toľko času, ako by som chcel byť. Preto som sa rozhodol bistro opustiť, s investorom sme sa priateľsky dohodli a naše vzťahy zostali dobré. Teraz ten čas, počas ktorého som bol v robote, venujem radšej rodine.
Aké máte plány do budúcnosti?
Keď príde v budúcnosti dobrá ponuka, rád by som sa jej chytil. Najmä túžim so sebou stiahnuť tím ľudí, bez ktorých to nepôjde ani v kuchyni. Človek môže mať silné meno, môže byť šikovný, ale keď nemá ľudí, ktorí s ním do toho pôjdu a budú s ním makať, nedokáže nič. Ani najlepší šéfkuchár na svete bez svojich ľudí nespraví nič. Varenie milujem a uvidím, čo prinesie čas.
Pripravte si mrkvovo-cuketové placky podľa receptu šéfkuchára Martina Nováka:
Mrkvovo–cuketové placky
Diskusia k článku