Maroša pozná celé Slovensko ako trénera šou Extrémne premeny.
Foto: Archív TV MARKÍZA
Čo vás viedlo k tomu, že ste od vrcholových športovcov presedlali vlastne na opačnú stranu a začali ste trénovať ľudí s nadváhou, ktorí chcú schudnúť v šou Extrémne premeny?
Priznám sa, že som ani nevedel, že taká šou existuje, a nič som netušil ani o kastingu, na ktorý ma zavolali. Keďže ma zavolali, tak som tam išiel, a keď som sa dostal do finále, tak som chcel vyhrať.
Aj ste vyhrali, a čo bolo potom?
Keďže som sa nikdy obéznymi ľuďmi nezaoberal, tak som si musel pre nich najprv vytvoriť systém prípravy, doštudovať veľa vecí a postupne tomu celému prísť na chuť. Prvý ročník bol pre mňa náročný, lebo všetko bolo pre mňa nové. Rozprávať pred kamerou, byť sám sebou, nehrať sa na niekoho. Som rád, že to ľudia prijali a šou bola úspešná.
Po 20 rokoch trénovania vrcholových športovcov to zrazu pre vás bolo niečo úplne iné.
Áno a bola to šanca. Pretože aj keď máte za sebou veľa úspechov, keďže ste trénovali úspešných športovcov, široká verejnosť to nevie, neakceptuje a nepozná vás. Ale keď sa začnete objavovať na obrazovke a ten program je úspešný, ako sú aj Extrémne premeny, zrazu vás ľudia začínajú všade spoznávať. Vy ste sa však pritom nijako nezmenili, stále ste ten istý tréner. Po prvom ročníku som si uvedomil, že mi Extrémne premeny možno prišli do cesty naschvál. Že vo vrcholovom športe som bol relatívne dlho a možno prišiel ten pravý čas pretaviť svoje schopnosti a vedomosti z vrcholového športu do pomoci druhým ľuďom. Bral som to ako znamenie v zmysle teraz uber, frajer, a obráť svoju pozornosť z vrcholového športu niekde inde.
Keď si spomeniete na svoje začiatky v Extrémnych premenách, aký ste z nich mali pocit, čo vám dalo najviac zabrať?
Na kamery som si zvykol rýchlo, nevnímal som ich, nerozptyľovali ma. Ťažšie bolo upraviť jazyk, pretože predsa len pred kamerou nemôžete byť expresívny, ako sa občas stane v reálnom živote. Dôležité bolo naladiť sa a vcítiť do myslenia účastníkov - prečo sa „vypásli“ do toľkých kíl a takých rozmerov.
Bolo to náročné?
Musíte sa vžiť do situácie každého jedného, ale na druhej strane bolo potrebné zachovať si odstup. Aby ste ich neľutovali, lebo koniec koncov ide o zdravých ľudí, ktorí sa do situácie, v ktorej sú, dostali sami. Pretože každý má problémy, aj každý z nás, a každý je dospelý a zodpovedný za to, čo robí. Nikto nemusí problémy zajedať kilogramami jedla a zapíjať litrami kokakoly. Niekto problémy rieši tak, že si ide zabehať alebo zašportovať, alebo urobí niečo úplne iné. Povedať, ja sa musím poriadne najesť, aby som sa upokojil, je to najjednoduchšie riešenie.
Je rozdiel medzi súťažiacimi z prvej série, ktorí asi veľmi nevedeli, do čoho idú, a súčasnými, ktorí už videli predošlé diely?
Už asi vedia, čo ich čaká a do čoho idú, aj keď reálne všetko vedieť nemôžu. Pretože to, čo vidia na obrazovkách v televíznom programe, je extrakt 365 dní, ktoré sa vtesnali do 75 minút. Veľakrát mi povedali, my sme si mysleli, že to bude jednoduchšie. Jednoduchšie to však nebude, jednoduchšie bolo vykŕmiť sa na 160 kilogramov... Každá séria je však iná. V prvej som sa učil, skúšal, hľadal riešenia. Každú ďalšiu sme sa snažili s manželkou, ktorá mi pomáhala, zlepšiť. Dať tam niečo nové, zaujímavé, aby to malo stále cveng.
Diskusia k článku