Foto: Archív TV MARKÍZA
Trénovali ste mnohých vrcholových športovcov. Čo je na tejto práci najťažšie?
Keď za vami príde vrcholový športovec, a chce, aby ste mu pomohli, najťažšie je preňho vymyslieť systém. Musíte ho vedieť rýchlo odhadnúť – v akom je štádiu, čo potrebuje zlepšiť a ako to dosiahnuť, a pritom nepoznáte jeho históriu. To je najťažšie.
A čo je najdôležitejšie?
Musíte veriť tomu, čo robíte. Napríklad za mnou prišiel Višňa (hokejista Ľubomír Višňovský) a povedal mi: za šesť týždňov odchádzam do Ameriky a potrebujem zlepšiť rýchlosť. Ak sa ti to podarí a zlepšíš ma, prídem na budúci rok k tebe na celú letnú prípravu. Keď za vami príde taká hviezda a povie vám toto, tak si poviete... Ejha, dokážem to, nedokážem? Hneď na to si však poviete - a prečo by som to nedokázal, veď viem, čo robím. Potom človek musí trochu popustiť uzdu fantázii. Pozeráte naňho, on vám porozpráva niečo zo svojej histórie a vám to postupne všetko do seba zapadne. Poviete si, aha, super, tak celý tréning postavím takto. Musíte však veriť tomu, že to, čo postavíte, bude fungovať. Musíte si byť na 100 percent istý a predložiť to zverencovi tak, ako tomu veríte vy.
Stalo sa vám niekedy, že ste nenašli s niekým spoločnú reč či ladenie?
Nie, nestalo. Asi som mal šťastie na ľudí, ktorí chceli tvrdo, makať. Stalo sa mi, konkrétne s hokejistami, niečo iné. Keď chcete dosiahnuť výsledky, musíte trénovať na hrane a tam je nebezpečenstvo, že skĺznete na druhú stranu, že to bude mať opačný efekt. Na vás je, aby ste to čo najrýchlejšie zistili, prehodnotili a nebáli sa povedať: vieš čo, prehnali sme to, dáme si pauzu a začneme takto a takto. To znamená, že si viete priznať chybu, a to je to najdôležitejšie. Aj ten druhý to akceptuje. Nikto nie je dokonalý. Neexistuje, že nikdy v tréningovom procese neurobíte chybu. Koniec-koncov na chybách sa človek učí.
Veľa ľudí vníma trénovanie tak, že vy tam len stojíte a pozeráte sa, ako niekto cvičí.
Áno, v konečnom dôsledku to tak je. Ale predtým musíte prísť na fungujúci systém a vytvoriť ho pre každého zverenca. Samotný tréning je potom už len čerešnička na torte. Ale aj pri ňom musíte byť a svojho zverenca sledovať, aby ste spozorovali napríklad, že intenzita cvičenia padá, vidíte znaky únavy... Vtedy treba povedať - ideme cvičiť niečo iné.
Takže ste vlastne kouč.
Áno, pretože tréningový plán na papieri viete napísať krásny, ale realita môže byť iná a vy ten tréning či prípravu musíte prispôsobovať. Je to, akoby ste varili delikátne jedlo – viete, že tam idú zemiaky, mrkva a ďalšie ingrediencie, ale delikátne to ešte nie je, tak tam pridáte napríklad ligurček a ochutnáte. Ešte to nie je ono, tak zase niečo pridáte, až nakoniec z toho delikatesa vznikne. Pri tréningu je to rovnaké, pridávate, skúšate, až celý ten proces doladíte, čo môže byť záležitosť niekoľkých dní, ale aj týždňov.
Diskusia k článku